[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Hellfest 2007
Slayer, Dream Theater, Megadeth, Machine Head, Type O Negative, Within Temptation, Emperor, Neurosis, Immortal, Children Of Bodom, Hatebreed, Blind Guardian, Kreator, Therion, Mastodon, Cannibal Corpse, Enslaved, Moonspell, Edguy, Pain Of Salvation, Converge, Chimaira, Brujeria, Atheist, Napalm Death, Cynic, Brutal Truth, Earth Crisis, Epica, Dark Traquillity, Amon Amarth, Vader, After Forever, Behemoth, Aborted, Unearth, Walls Of Jericho, Korpiklaani, 1349, Misery Index, Scarve, The Abbs, Secrets Of The Moon, Sworn Enemy, Kickback, Mumakil, Lyzanxia, Dew Scented, Ephel Duath, Salem, Coldworker, Heavenly, Interlock, Animosity, Orthodox, Kaizen, Primal Age, Fubar, Furia, Ellipsis, Moho, Mistaken Element, Hacride, Homestell, Slit, Gutworm, Ufych Sormeer, Dylath-Leen, Tromatized Youth, Impureza, Imply In All, Destinity, Bloodsimple, The Setup, Manigance, Dornfall, Zero Mentality, Grumlee, Defdump, 7\'nemesis, Klone, Zubrowska
22.-24.6.2007, Clisson (FR), 1.deň

Francúzsky festival Hellfest v mestečku Clisson upútal pozornosť predovšetkým vďaka netuctovej dramaturgii. Celkom unikátne sa dokázali organizátori odbremeniť od početného zastúpenia heavy & speed metalovej muziky a vytvorili priestor aj pre náročnejšieho poslucháča. Ďalej sa na festival podarilo pritiahnuť "oživené" legendy ako Cynic, Atheist či Brutal Truth, ktorí (ktorých?) na súpiske premiantov rockovej a metalovej scény doplnili kapely ako Dream Theater, Slayer, Machine Head, Type O Negative, Megadeth, Pain Of Salvation a veľa ďalších. Okrem súpisky zaujal Hellfest obmedzenou kapacitou 13tisíc návštevníkov na deň, čím ostala zachovaná i komornejšia atmosféra jednotlivých vystúpení.

Veľké očakávania však priniesli množstvo sklamaní. Ihneď od začiatku zápasili organizátori so zlým počasím, ktoré vytvorilo z areálu a z kempu jednu veľkú nepoužiteľnú bažinu. Od tohto momentu narážali návštevníci takpovediac kontinuálne na nedotiahnutú a nepremyslenú organizáciu. Ako inak sa dá vysvetliť trojhodinové (v množstve prípadov dlhšie!) čakanie pred bránami areálu i po oficiálnom štarte festivalu. Iste, požiar rozvodne na hlavnom pódiu dokáže ospravedlniť pomerne veľa, ale že sa nik z organizátorov neunúval posunúť túto informáciu rozvášnenému davu čakajúcemu v daždi pred bránami? Nehovoriac o tom, že na ostatných dvoch pódiách sa mohlo drhnúť ostošesť a nemuselo dôjsť k vzniku chaosu z dôvodu úprav súpisky vystupujúcich. To, že množstvo ľudí nestihlo vystúpenia, ktoré očakávali už asi netreba komentovať.

Boj s dažďom a vznikajúcimi tonami blata riešili organizátori svojským spôsobom. Na zem ukladali vrstvy slamy, pomocou ktorých sa darilo vytvárať mosty umožňujúce výmenu brodenia za relatívne suchú prechádzku. Pochopiť, prečo evidentný nedostatok slamy nikto nevyriešil do konca festivalu je už úlohou zložitejšou. Tiež nepochopiteľným sa v jednom momentne ukázala absencia východu z areálu, kedy už otvoreným erupciám hnevu bránila jedine jazyková bariéra; za francúzštinu sa dá totiž skrývať pomerne jednoducho.

V tomto kontexte sa už neexistencia občerstvenia v kempe nezdala závažná. Rovnako vágnymi boli i detské porcie piva (0,25l), tiež úplná absencia bezmäsitého jedla, ktorá vyvolala nejednu otázku nad spôsobilosťou organizátorského tímu. Snáď najvýstižnejší popis festivalu ponúkol kolega Dáša, že Hellfest "vyzerá tak ako keby sme sa včera v krčme naje*ali a rozhodli sa, že ideme organizovať veľký festival". Človek v takých okamžikoch dodatočne docenil schopnosti domácich organizátorov ako Čurby či Shindy.

1.deň

Jednou z prvých kapiel festivalu, ktorá vystúpila na najmenšom z troch pódií boli domáci Imply In All. Discover stage bolo vytvorené z cirkusového šapitó, takže aj nedostatok fanúšikov čakajúcich zväčša pred bránami areálu nebol tak citeľný. Imply In All ponúkli energickú zmes hardcoru a grindcoru podfarbenú emotívnymi pasážami, avšak ani zďaleka nesiahli na kvality ich posledného albumu. Dojem grindcorovejších Inhatred však ostal v kurze aj naďalej.

Netrvalo dlho a vedľajšie pódium obsadili Misery Index. Zavedená cháska na čele s Jasonom Nethertonom odohrala silné vystúpenie: s dobrým zvukom a plným nasadením. Svojim death/grindom rozohriali fanúšikov a pod pódiom sa začali objavovať prví "plavci davom".

Na hlavnom pódiu sa po viacerých zmenách, neprítomnosti Lamb Of God, nevýraznom vystúpení Chimairy a akomsi skrátenom patvare Mastodontov usadili hardcoroví králi Hatebreed. Podarilo sa im rozvášniť a roztancovať dav, avšak určitej stereotypnosti sa hlavne záverom vyhnúť nedokázali.

Reunion Brutal Truth kládol viaceré otázniky ako sa kapele podarí navrátiť na grindcorovú scénu. Každý skeptik však už po úvodnej skladbe musel uznať, že Brutal Truth sú naspäť v plnej sile a kráse. Basák Dan Lilker zhodnotil návrat slovami: "Brutal Truth sú naspäť, aby hrali grindcore a zhúlili nejaký ten hašiš". Podľa očakávania prevetrala kapela playlistom aj staršie-účinnejšie veci z ich tvorby a aby toho nebolo málo, tak si v závere frontman kapely rozrazil mikrofónom čelo. Vystúpenie na Hellfeste tak vyslalo jasný signál - grindcore, hašiš a krv.

Po výbornom sete Brutal Truth nasledoval rýchly presun na Discover Stage, kde už odsýpala polhodinka francúzskych Hacride. Hacride sú ďalším z tromfov u Listenable Records a ich tvorba do značnej miery evokuje Textures. Rytmicky nestále kompozície naplnené matematickými vzorcami, thrash metalové jadro, stoptimy, citeľný odkaz k Meshu-klasike. Vynikajúce; aj napriek spomínaným odkazom nápadité. Kapela Hacride sa tak stala nenápadným a na malom pódiu ukrytým vrcholom prvého festivalového dňa. Pre milovníkov Meshuggah, Textures a iných chorôb, povinnosť.

Relapsárna Coldworker sa na Discover Stage pokúsila nadviazať na set Hacride. Už premiérový (a zatiaľ jediný) album "The Contaminated Void" ukázal, že je mierne nešťastné stavať reklamné ťaženie na odkaze Nasum. Bubeník Anders Jakobson síce ostal verný svojmu štýlu hry a jeho nakladačky dominujú aj hudbe Coldworker, no hudobne kapela výraznejšie načrela do death metalových vôd. Preto grindcoroví milovníci očakávajúci nasumovské besnenie narazili na malý problém: problém zmeny žánru. Odhliadnuc od tohto faktu možno konštatovať, že Coldworker s ich death-grindom predviedli výborné, rýchle a tvrdé vystúpenie, ktorým uzavreli denný program v stane.

Hlavným pódiom následne otriasli hviezdni Machine Head, ktorí neostali nič dlžní svojmu odkazu. Dynamické a moderné vystúpenie padlo na úrodnú pôdu a diváci sa mohli zblázniť od nadšenia. Na pódium Gibson sa následne objavili Enslaved z Nórska, ktorí na poslednú chvíľu nahradili krajanov Mayhem. Dosť zlé a dostatočne nezaujímavé vystúpenie atakovalo svojou kvalitou minuloročnú pohromu Mayhem z Brutal Assaultu.

Zmenu priniesli štyria metaloví velikáni: Araya, Hanneman, King a Lombardo, aby overenou klasikou zdecimovali neúnavný dav. Slayer sa dokázali koncertu odovzdať celou svojou veľkosťou a ukázali akou legendou naozaj sú. Cannibal Corpse boli v tomto kontexte už len sekundujúcim článkom. Nekonečné vrtule, hrubý vokál, časom nevyhnutný stereotyp = akýsi štandard Cannibal Corpse. A keďže sa Korn rozhodli kvôli neľudskému počasiu a neschopnosti promotérov na Hellfeste nevystúpiť, znamenal set kanibalov poslednú bodku za prvým festivalovým dňom.

[ Tomáš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]