r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


"Košické subkultúrne leto"
Pyopoesy, Pikodeath (CZ), Acid Rain (GER), Koloseum - 17.8.2007, Košice
Obliterate, Agathocles (BEL) - 18.8.2007, Košice

Nie že by v Košiciach niečo so skratkou KSL fungovalo, ale kultúrne leto údajne máme a mali sme tu dva dni po sebe koncerty, jeden na prízemí, druhý na poschodí a zastrešiť víkendový report pod takýto názov mi prišlo ako veľmi dobrý nápad... po náročnom víkende jeden z mála použiteľných:-D To sa niekedy človek vráti z Josefova a už vo štvrtok po festivale má pocit, že je znovu alebo ešte stále tam. Ono v stredu sa hodilo ísť vonku odovzdať prezent z Assaultu, vo štvrtok oslava narodenín, blahoželať je dobré... no však vo všetkej slušnosti, lebo v piatok ešte bolo treba robiť. Ale pracovný deň konečne uchytil čert a hor sa za kultúrou. S tou to v piatok vyzeralo mimoriadne tragicky, o siedmej v Kole v zásade ani noha, reprodukční umelci tiež nikde, známky života akurát tak na pódiu. Kapely vytuhli kdesi okolo Rožňavy, kvôli defektu, pokute za rýchlosť, pomalej nemeckej dodávke a iným nečakaným, hoci pochopiteľným okolnostiam. Známky života som objavil v bare za pódiom, nie najhoršie, ten večer tam prebiehal modelársky krúžok, nebudete veriť, ale nešlo o motanie nejakého toho "modelu", naopak, a niektoré tie výbuchy kreativity naozaj stáli za to:-D

Kapely nakoniec okolo pol deviatej dospeli na miesto činu, keďže končiť bolo treba o desiatej, hneď na to skočili a odohrali skrátené sety. Banskobystrických Pyopoesy som naposledy videl ani už neviem kedy, chvíľu boli na tom aj tak, že už nehrajú, posledná nahrávka má zo šesť rokov, ale v piatok v Koloseu im ich melodický death metal išiel naozaj od ruky. Hrali najväčšie hity z demáčov Caligo a Tyrannus, nechýbala napr. 6000 Bloody Crosses a nadupaný melodický rachot s kvalitným hlbokým vokálom tých pár desiatok ľudí chytil tak, že niektorí skončili pod pódiom. Osobne som čakal na moju najobľúbenejšiu vec, Inquisition z albumu Ecclesia/Peccatum, bola a veruže rozohriala krv. Po už tradičnom covere od Twisted Sister Bystričania prenechali miesto prvým zahraničným hosťom, libereckým "vandal-thrasherom" Pikodeath. Z nahrávok kapelu nepoznám, naživo to bol agresívny náhul v duchu staroškolského thrash metalu s občasnými vplyvmi death metalu a s revaným vokálom bujne zarasteného vokalistu. Po troch skladbách zvyšok setu znel mierne stereotypne, ale kapela veľa vecí zachránila show - protichemické obleky, fakle na pódiu, spevák sa polial nejakým červeným sajrajtom, keďže v skladbe išlo o krv, a mával na pódiu nepríjemne vyzerajúcim inštrumentom, čosi medzi rýľom a kotvou, ak by som chcel niekoho zabiť zvlášť potupným spôsobom, zvolil by som si asi niečo takéto. Spievalo sa po česky a na prístup "ľudia kašlú na umenie, ľudia sa chcú baviť" fans reagovali adekvátne, takže pri návštevnosti, ktorá fakt mohla byť väčšia, koncert nebol pre kapely nejaký prepadák.

Poslední na rade boli berlínski Acid Rain. Plagáty avizovali black metal, ale mne bol podozrivý už názov spolku, a keď sa Nemci vychystali na pódiu, tak bolo dosť zrejmé, že to black metal nebude vôbec, alebo pôjde o "desne nový prístup". Ono totiž black metal bez warpaintov, brnení, s vlasatými hudobníkmi v kraťasoch a sandálach a odspievaný chlapíkom so zeleným čírom, to tu ešte nebolo. Jasné, že ak niekto chcel čosi ako Gorgoroth, tak sa sekol. Už len preto, že Berlínčanom to naživo odsýpalo voľajako lepšie. Pritlačiť na pílu vedeli, hudobne to bol mix extrémneho metalu, death, black a thrash, so skôr deathmetalovým revaným vokálom. Nič svetoborne objavné, ale koncertne slušná záležitosť, na ktorú ešte tiež pár ľudí zvládalo robiť vrtule. O desiatej bol koniec, ale akurát tak koncertu, v klube mladých modelárov bola decentná, avšak vydarená afterpárty, na ktorú zablúdilo z každej kapely aspoň zopár členov pokecať čo je nového, starého a čo je prípadne na dve veci, takže zábava veselá a družná. Potom ešte domov "sto jarných kilometrov" a hurá sobota!

To, že bude v Košiciach legenda svetového grind coru a priam až jedni z jeho praotcov, sa rozprávalo už pár týždňov dopredu, chvíľu koncert mal byť, chvíľu zase nie, ale ak boli problémy, tak sa aj vyriešili a Jan a spol. cestou, či skôr okľukou z Vegafestu poctili návštevou náš Khoi. V tento výnimočný deň som vstal okolo obeda, takže bolo treba sfofrovať hygienu, upratovanie, trochu práce a jednu návštevu v duchu "chorých navštevovati (lebo už im od nudy ide odpadnúť hlava)" O siedmej cesta do centra, jedna sms, že treba ísť zase do baru, keďže nič rozumnejšieho sa zatiaľ nedeje. Pred ôsmou sme už ale zdolali hradné schody do Khoi, kde sa behom necelej hodiny zhromaždili nejakí tí ľudia a okrem stálej domácej expozície, silnej výpravy z Vranova a menšej z Maďarska stenu podopieral Jan Frederickx a Obliterate končili zvukovú skúšku. O chvíľu celá akcia vypukla - Marcel (bicie), Maťo (basa), Ivin (gitara) a Gabi (vokál) alias Obliterate alias, čo ja viem, hlavne nové skladby a tým pádom progresívny grind 21. storočia:-D Dobrý zvuk a technický agresívny nárez, povzbudzovaný fanúšikmi, niektorí lietali vpredu, pogo zdatné na tú skôr komornejšiu atmosféru, iní povzbudzovali verbálne, Belgičania možno dodnes riešia, čo asi mohol znamenať častý pokrik "dům hrůzy!" Nakoniec tak Gabi uviedol aj jednu skladbu, pretože on je z tých, ktorí sú v oblasti festivalovej architektúry v obraze. No a na záver zaznel aj cover, nebudete tomu veriť (ani ja som neveril), ale Another Brick In The Wall od Pink Floyd. Veľmi svojrázna verzia, taká grindová...no, už tu bolo jasné, že táto augustová sobota bude až nečakane patriť medzi tie zábavné dni života.

Zábava pokračovala, keď sa začali chystať "Agáči". Letmý pohľad na basgitaru - "čo je toto za zrada, Jan má štyri struny, ten snáď kdesi prišiel k balíku?" Nasledovala druhá zrada a "rúcanie legendy" - Jan si berie gitaru! Kurník šopa, hrá tu dnes vôbec Agathocles? Štvorstrunovú krásavicu si vzal iný týpek, ktorý sa potácal, akoby tiež len toť pred pol hodinou prišiel z Assaultu, pozdrav obecenstvu, bubeník to odťukal...Agathocles prišli do Košíc! Zažil som ich napríklad na aspoň dvoch veľkých festoch, ale 18. augusta 2007 medzi deviatou a desiatou hodinou večernou zahrali skvelý klubový koncert pred ľuďmi, z ktorých mnohí na ich grind core vyrastali. Krátke, energické, naklepané alebo skočne punkové skladby, množstvo "hitov", nejaké z nich musí poznať asi každý, kto o tento extrémny štýl zavadil a nezľakol sa ho, Jan, ručiaci a vrieskajúci, v jednom aj druhom mu výdatne pomáhali odvážlivci z publika, pogo a dobrá, hoci divoká nálada. Kto v ten večer do Khoi netrafil, má veru čo ľutovať. Po "oficiálnej" časti "veselie" pokračovalo v klube a okolo Janovho distra, a treba povedať, že ten chlap na to, že je po 20 rokoch taká legenda, zo seba absolútne nerobí hviezdu - priateľský, komunikatívny, cítiť z neho, že ho stále baví nielen hudba, ale dokonca aj ten underground okolo, a že to, že pobehal s kapelou svet, mu možno nenaplnilo kešeň, ale v hlave to má zrovnané. Ako odznelo - nech hrajú ešte aspoň ďalších 20 rokov a nahrajú ďalších 100 albumov:-) To bol zase dlhý a bujarý večer, snáď ma za chvíľu s hudbou nepovezú kdesi, kde už je všetko jedno, ale mladí slobodní ľudia nemajú čo sedieť doma a listovať bibliu, to by to dopadlo:-D Tak už aby zase bolo niečo takéhoto od podlahy.

[ Martin ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits