r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Pain & Korpiklaani, Zonaria, Kivimetsän Druidi
23.10.2007, Planet Music - Viedeň (AT)

Pôvodne, som chcel ako vždy napísať nejaký úvod k reportu, ale uvedomil som si, že už nejaký čas píšem podobné úvody a tak to dnes skrátim na minimum a skôr sa zameriam na samotnú udalosť, o ktorej chcem dnes písať. Už niekoľko mesiacov pred touto akciou som sa veľmi tešil, že si znovu môžem zájsť do Viedne na nejaký dobrý koncert a na svoje obľúbené kapely. Po čiastočnom malom sklamaní, že na koncerte Paradise Lost pre chorobu nevystúpili Pain som po pár dňoch objavil náhradný termín turné a ako sa blížil tento termín, vyšli najavo, že nakoniec na tomto koncerte sa stretnú dve Európske turné na jednom mieste. Jedným bolo spoločné turné už spomínanej kapely Pain a ich krajanov Zonaria a druhým turné Fínskych kapiel Korpiklaani a Kivimetsän Druidi. Čo som si mohol viac priať za jedno vstupné, dve moje obľúbené kapely za jeden večer. Len som dúfal, že to nebude mať nejaký háčik, ale po príchode na miesto som sa uistil, že dnes sú všetky kapely pripravené zabaviť prítomných fanúšikov, ktorý bolo v klube zatiaľ len poskromne.

Ako prvá kapela večera sa na scéne objavila Fínska Folk-Metalová banda Kivimetsän Druidi, ktorá začala hrať úplne presne, podľa rozpisu. Pred konceertom som trochu pátral na nete, čo sú zač, lebo pár ľudí mi ich doporučovalo ako niečo podobné ako Korpiklaani, ktorých mám vážne moc rád, aj podľa niektorých nahrávok to vyzeralo celkom dobre a tak som bol zvedavý, ako sa predvedú na koncerte, ale od začiatku ich koncertu som bol čiastočne sklamaný, kapela bola značne monotónna a jej muzika sa točila dokola okolo jedného výrazného folkového nápadu a ten dokázali v každej skladbe opakovať do nekonečna. Aj samotná kapela bola značne statická a jediná žena v kapele, speváčka, sa doslova nudila a ked už prišiel jej part, tak spievala takým zahaleným spevom, že ani neviem, ši recitovala, alebo vážne spievala. Ako som už spomínal, v každej skladbe znela nosná melódia ktorú hrali klávesy a pochodovým tempom sa valila ďalej. Ani sa nečudujem, že polovica fanúšikov šla radšej na pivo. Ja som stále čakal, že sa niečo zmení, ale po štyroch odohraných skladbách sa kapela rozlúčila a šli preč z pódia. Tak toto bolo v celku šokujúce, lebo si zahrali len asi 15 minút, čo je dosť málo aj na predkapelu, ale je zas pravda, že boli len hostia koncertu a ani na plagátoch neboli napísaný, tak môžu byť radi že si zahrali. Napísal som asi všetko, čo som považoval za podstatné, nahrávky tejto kapely si určite niekedy ešte vypočujem, ale na koncerte ich už vážne nemusím. Sklamanie večera.

To úplne o niečom inom bola nasledujúca kapela, Švédi Zonaria o ktorých som tiež prvýkrát počul a tiež som si vyhľadal niečo o nich a aj nejakú muziku a bol som presvedčený, že to bude dobré vyystúpenie a moje predpoklady sa naplnili akonáhle vystúpili chalani na scénu a zazneli prvé tóny. Na prvý pohľad zladený hlavne oblečením začali bez váhania do fanúšikov ládovať klasický švédsky Death metal obohatený o samplovaný podkladový zvuk. Ako prvé ma napadlo, že prečo si práve ich vybral Peter ako predkapelu na turné, totiž zneli úplne ako posledné albumy Hypocrisy a dokonca aj spevák mal taký podobný hlas, že som mal občas pocit, že si vzadu niekto robí srandu a spieva tam Peter namiesto lídra kapely. Ale nie, skutočne to bolo dobré, síce skoro celý koncert sa niesom v pokľudnom ponurom tempe, občas to chalani pekne roztočili a vtedy to aj pod pódiom ožilo a začalo sa metať vlasmi a skákať. Musím však napísať, že nič závažné a nové v ich muzike nezaznelo, hrali osvedčené riffy, akurát obohatené už o spomínaný elektronický doprovod, ale aj tak to bolo lepšie ako nič. Ja totiž taký ten švédsky Death metalový zvuk gitár teda môžem a preto sa mi ich vystúpenie v celku páčilo. Kapela tiež nehrala dlho, približne 30 minút a potom šli aj oni do zákulisia. Pre mňa príjemná kapela večera, lepší priemer.

Tak a prišiel čas na prvú kapelu, na ktorú sa pod pódium začalo zhromažďovať značné množstvo fanúšikov s príznačnými tričkami a skandovaním mena fínskych Korpiklaani. Po krátkej technickej pauze sa zrazu zhaslo a na scénu za tónov fínskej humpa ľudovky pritancovali aj členovia kapely a odtancovali si to spolu s fanúšikmi do konca, privítali sa a začalo to. Páni nás opäť vôbec nešetrili, prvé skladby boli totálne tancovačky z ich aktuálneho albumu, takže "Let's Drink", "Tervaskanto" a išlo sa na vec. Nepreháňam, ale minimálne polovica sály sa dala do tanca a mal som pocit, ako na nejakej tanečnej zábave, každý si poskakoval a v strede bol kotol, meniaci sa občas na ľudského hada, no skrátka vynikajúca atmosféra. Ja som sa tiež dal do tanca, ale skôr som si chcel vychutnať koncert, lebo zatiaľ vždy na koncerte tejto kapely som bol vždy vpredu a pravdupovediac moc som nevnímal čo sa na scéne odohrávalo. Takže dnes znovu hrala Metalová Humpa ala Korpiklaani, zneli husle, akordeón a gitarová sekcia, každý sa bavil, každý kto vedel texty spieval, ikeď po fínsky určite vie málokto, ako by povedal Habera "spievate to foneticky". Zaznela aj tradičná inštrumentálka "Pine Woods" a po nej nasledoval set, keď skrátka oddych bol tabu, neviem si predstaviť, žeby niekto postával keď sa hrá napríklad "Happy Little Boozer", "Vakirauta", "Korpiklaani" či hulákačkách "Hunting Song" a "Beer Beer", pekne sme si zaspievali zborovo baladu "Under The Sun". Po vyše hodine táto bezbohá tancovačka skončila, aj keď sa fanúšikovia dožadovali ďalších skladieb, čas bol neúprosný a toto skvelé vystúpenie skončilo hromadným skandovaním, pri ktorom sa ešte členovia vrátili znovu sa pokloniť publiku a bol definitívny koniec. Po tretí krát som bol na tejto skvelej kapele, po tretí krát som bol nadmieru spokojný, nemám čo dodať, už len tradičné "Suomi Finland Perkele" !!!

Znovu sa začala rozoberať aparatúra a na scéne sa objavili známe logá kapely ktorý mala nasledovať, švédsky Pain. Tak takto si predstavujem vyčistené pódium, lebo na ňom po úpravách ostali len bicie a mikrofóny, všetko ostatný zvuk šiel priamo cez linku mixpultu, teda hudobníci mali dostatok miesta na vyvádzanie. Nastal začiatok, laserové lúče rozrezávali dym, znelo industriálne intro v ktorom boli namixované známe melódie kapely a koncert začal nečakanie pomalou skladbou "Same Old Song" za mohutného aplauzu prítomných. Chalani boli tradične oblečený, všetci okrem Petra boli v čiernych košeliach, Peter už tradične v bielej košeli a kravate. Na úvod zneli skladby z aktuálneho albumu ako "Nailed to the Ground", alebo klipovka "Zombie Slam", všetko to prebiehalo v Elektro metalovom štýle, hutné gitary, pochodové bicie a to všetko zahaľovali podkladové sample, ktoré sú tak príznačné a neodmysliteľné u tejto kapely. Fanúčikovia spievali refrény spolu so spevákom, každý si tancoval sám pre seba, čo bola úplne odlišná atmosféra na rozdiel od predošlej kapely. Kapela hrala ako na CD, úplne bez chybičky zahrali výber skladieb zo všetkých albumov a na moje počudovanie zahrali aj skladbu z ich prvého minialbumu, čo mňa osobne veľmi potešilo. Postupne zahrali veci ako "Its Only Them", "Dancing with the Dead", Not Afraid to Die" či "Walking on Glass". Všetko bolo skvelé až do momentu, keď kapele začal haprovať počítač a nie a nie ho rozchodiť. To nedokázalo vyviesť z miery Petra a operatívne zahlásil "Computers are very useful, WHEN THEY WORK !!!" .. "do you like the blues ???". A v tom momente začal hrať klasické Blues melódie na gitare a po chvíľke sa pridala celá kapela, začo zožali veľký aplauz a po chvíľke sa znovu rozbehol ich klasický program ďalej. Smola ale nechodí po horách a po pár skladbách znovu počítač vypadol, tak kapela odohrala niektoré skladby len ako gitarovky, čo znelo ozaj zvláštne, ale vynikajúco. Takto odznela aj moja hitovka "On and On", pri ktorej som si naplno zahulákal. Blížil sa záver koncertu, ktorý trval cez 90 minút a ako už tradične, na záver malo zaznieť intro mobilovej melódie ku skladbe "Shut Your Mouth", ale namiesto neho nastalo ticho a tma. Ku mikrofónu pristúpil Peter a preniesol pre mňa odo dnes pamätné slová... "Pain without Keyboard..??? No No!!! Now you are the keyboard..!!! Sing with me...!!!" a celé publikum začalo túto ústrednú melódiu spievať na plné hrdlá. Tak takýto úžasný zážitok asi ani samotná kapela nečakala, hrali a publikum v mieste kde mali hrať sample vlievali namiesto nich. Po tomto úžasnom zážitku Peter neskrýval radosť a počas neutíchajúceho aplauzu sa klaňal a do mikrofónu ďakoval všetkým fanúšikom za vynikajúci atmosféru a sľúbil, že nabudúce príde s novým počítačom :-D Ako by to nestačilo, tak Peter odložil gitaru a skočil si medzi fanúšikov šípku a nechal sa chvíľu nosiť na rukách nad ich hlavami. Už samotné moja slová naznačujú, čo pre mňa tento koncert znamenal, Pain som už videl na festivaloch, ale to sa nedá porovnať s atmosférou, ktorá vládne na ich sólových koncertoch. Dnes som bol jednoznačne nadšený z koncertu aj z atmosféry v klube. Na takéto vystúpenia sa nezabúda !!! Peter a spol., ste skvelý !!!

Záver reportu bude dnes krátky, lebo všetko podstatné už som napísal, neviem sa dočkať nasledujúceho koncertu v tomto skvelom klube, a to bude čo nevidieť, ale nechajte sa prekvapiť. Dnešná zostava sa skrátka podarila.

[ Darkoldus ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits