r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Apocalyptic Doom Festival vol.1
Saturnus, Mar De Grises, Hecate
3.5.2008, Art Klub - Trnava (SK)

Momentálne ma nenapadá žiaden originálny úvod k tejto reportáži, opakoval by som sa že som sa dlho tešil na sólový koncert dánskej bandy Saturnus po tom čo som ich videl po prvý krát na nemenovanom festivale, tiež by som sa opakoval, že do Trnavy chodím v celku rád, lebo sa tam vždy stretnem so skvelými ľuďmi, ktorých behom roka málokedy vidím, lebo nechodia na miesta kam chodím ja, no tak to skrátim na minimum a budem sa venovať skôr kapelám, ktoré vystúpili behom "Noci Doom Metalu" číslo jedna. Tento štýl zaznamenal svoj boom v polovici 90 tych rokov a tak ako vytryskol, tak ho aj pohltil underground z ktorého vznikol. V tých časoch som aj ja neustále hľadal kapely, ktoré tento štýl preslávili, jednoznačne dodnes nerekonateľný My Dying Bride sú dodnes mojimi favoritmi a nedám na nich dopustiť a snažím sa vidieť ich show čo najčastejšie ako to len ide a som rád že aj tento rok ma ovlažia svojimi chladnými emóciami naživo. Ale je určite množstvo kapiel, ktoré rád počúvam ale o tom to tu teraz nieje, dnes sa budem venovať skôr tej súčastnej podobe Doom metalu, lebo to čo sa hralo v 90 tych už dnes neprodukuje skoro nikto, väčšina kapiel buď zanikla, alebo sa preorientovala na prístupnejší žáner, ktorým sa dá priblížiť k súčastnému trendu. Takou kapelou je aj spomínaný Saturnus, je to jednoznačne Doom metal v svojej pravej podstate, ale podaný súčastným spôsobom. Viac neskôr.

Cesta do Trnavy ubehla hrozne rýchlo, aj keď som bol v celku unavený celodenným behaním po horách a účasťou na open air koncerte, napriek tomu som sa odhodlal zájsť si aj na koncert do Art klubu. Na moje šťastie a priam nečakane, som dokonca stihol aj úplný začiatok koncertu, čo ma vcelku potešilo. Tak som si obzrel nový priestor a poď ho do sály.

Ako prvá kapela dnes hrala Slovenská banda Hecate, ktorý už dlhý čas brázdia hudobný svet a ja som mal v celku podrobne možno sledovať ich kariéru, keďže som ich videl na živo veľakrát a dokonca som mal možnosť hodnotiť ich tvorbu pre dnes už neexistujúci plátok. Kapela prešla rôznymi vývojovými štádiami, hrali už hádam všetko, nebudem sa tu tým zaoberať podrobne, je hlavné, že nikdy nezanevreli na metal a stále sú metalovou kapelou, to je podstatné. Na dnešný koncert si pripravili úplne nové, ale aj staršie skladby, mám dojem že zvolili v rámci štýlového zapadnutia skôr pomalšie skladby zo svojej tvorby, ale v celku sa podarilo navodiť atmosféru Doom metalovej show. Mne sa ich vystúpenie páčilo, ale mal som pocit, že niektoré skladby sa inšpirovali aj niekde inde ako v domácej liahni, ale to nieje na škodu, nieje nikde napísané, že musí byť všetko 100 % originál.... Každopádne mne sa to dnes páčilo, musím sa priznať že svojho času som povedal, že túto kapelu nechcem počuť a vidieť 5 rokov, lebo ma "prenasledovali" po všelijakých koncertoch a už som to nezvládal, ale dnes som bol prekvapený, ako im to dobre šlo... Vynikajúca súhra, melódie, spev, klávesy a gitarové výmeny, všetko ako má byť. Bol som spokojný na úvod koncertu. Rozhodne stojí za pozretie aj nabudúce...

Po prestávke nasledovala exotická kapela, ani neviem kde ich vyhrabali, ale to nieje podstatné, hlavné je že kapela z Chile, Mar De Grises zablúdila aj na Slovensko a prišla predviesť ako sa hrá Doom metal u nich. No a to čo sa začalo diať na scéne sa nedá nazvať nijak inač ako totálny depresívny smútok a beznádej. To však na takomto koncerte znamená len jedno, že hrajú presne to, o čom pravý Doom metal je. B prvom rade musím vyzdvihnúť spievajúceho klávesáka, ktorý to tak prežíval, že bolo na ňom vidieť, že on tou muzikou doslova žije, tváril sa, ako by už za chvíľku bol koniec sveta, ale muziku dával fakt dobrú. Na Doom metale je podstatné, pokiaľ gitary plačú a do toho znejú klavírne vyhrávky a do toho ponurý hlboký depresívny spev, tak toto všetko v ich muzike jednoznačne bolo. Všetko bolo pomalé, uťahané, skvelé. Niesom moc fanúšik siahodlhých skladieb, ale tu ani som nevedel, kedy bol koniec jednej a začala druhá, až som si to odsledoval a priemerne jedna skladba trvala tak 10 minút, čo by na bežnom koncerte už nudilo, tu naopak. Ja osobne v tejto muzike preferujem ťahavé držanie riffov a samotnú súhru oboch gitár, tu som to našiel, navyše prvý gitarista bol vážne zručný a dával tam také tóny, že mi až zimomriavky naskakovali. Netvrdím, že táto kapela prináša niečo svetoborné, to nie, ale to čo dnes predviedli stojí za pochvalu, takto si predstavujem Doom metal ako má byť, bolo tu všetko. Ja som bol znovu nadmieru spokojný a som rád že som po dlhom, vážne dlhom čase mohol vychutnať Doom metalovú atmosféru práve v podaní tejto kapely.

No a po krátkej technickej prestávke tu je hviezda večera a všetkými dlho očakávaný Dánsky Saturnus. Do poslednej chvíle som neveril, že vážne prídu, ale keď som ich zbadal vonku ako sa tam pofľakujú a komunikujú s fanúšikmi, tak som sa aj ja pristavil a pochválil ich tvorbu a koncert, čo som videl pred rokom. Chalani boli ozaj v pohode, napriek tomu že si už svoju cestičku na výslnie vyšľapali, ostali nohami na zemi. Tak a už ich tu máme, tak ako je u nich zvykom, začali z ostra, zahrali pár nových skladieb z aktuálneho albumu, ktorý je už nejaký ten čas na svete, kapela má síce len tuším tri albumy, ale ten posledný je fakt skvost čo sa týka atmosferického Doom metalu a neváham ich prirovnať k rannej tvorbe už spomínaných My Dying Bride či Katatonie. Samozrejme každý má to svoje, v tejto kapele je jedinečný spev Thomasa, ktorý má nenapodobiteľnú farbu a je pre túto formáciu jedinečný. Dnes sa kapela musela zaobíjsť bez klávesáka, ktorého nahradil automat a aj na poste hlavného gitaristu zaskakoval hosťujúci, ale bolo vidieť že sa dokonale pripravoval na vystúpenia, skladby som mal napočúvané zahral bez chybičky. Nezabudnuteľné a jedinečné na takejto muzike je počuť ako sa aj pomalé melódie dajú zahrať precítene a presne. Nieje umenie hrať rýchlo, ako to kedysi prehlásil jeden umelec, ale hrať pomali a presne, to je jedno z najťažších, čo sa v metale dá počuť. A ja tomu doslova verím, lebo počuť ako sa navzájom obe gitary dopĺňajú len jednotlivými tónmi, ktorých sa niekedy za minútu vystrieda možno tak desať a niekedy ani to nie. Je veľmi ťažké opisovať Doom metalový koncert a hudbu, to treba skrátka počuť, ale dnes je len málo nadšencov pre tento žáner, čo je škoda. Asi aj preto sa práve Doom metalové kapely tak ťažko dnes presadzujú do povedomia, sú skôr v tom undergrounde, kde im je asi dobre a majú tam svojich verných fanúšikov a nepotrebujú vypredané štadióny. Saturnus je svetlá výnimka, ktorá sa dostala aj na veľké pódiá, kde som si ich vychutnal prvýkrát aj ja a od tej chvíle som čakal nato, kedy bude niekde okolo klubový koncert, ktorého som sa momentálne dočkal. Už nebudem ďalej písať, je to zbytočné mrhanie časom, to čo som chcel napísať o tejto kapele už som napísal, už len dodám, že som bol svedkom nezabudnuteľnej show v podaní týchto Dánov. Vynikajúce!

Záverečné slová patria hlavne Klypsovi za odvahu priviesť na Slovensko menšinový žáner, ktorým Doom metal rozhodne je a hlavne zato, že pozval práve tieto kapely, neviem si predstaviť lepší štart tejto dúfam že tradície. Vynikajúca atmosféra, dobrý zvuk umocňoval zážitok, takže ešte raz za všetkých prítomných Dík !!! Som zvedavý, čo vymyslia organizátori na druhé pokračovanie a kedy vlastne bude, necháme sa prekvapiť, jednotka za JEDNA!

[ Darkoldus ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits