[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Metallica, Machine Head, Mnemic
3.6.2008, Stadion Slavia - Praha (CZ)

Moderný pražský štadión Slávia zažil v utorok 3. júna svoju hudobnú premiéru.
Svojou návštevou ho poctili trojica zvučných mien metalového Olympu.

Prvou bandou boli mladíckou energiou nabití dánski MNEMIC, frontman, ktorých tento večer oslávil, takto krásnym spôsobom, svoje narodeniny.

Druhá predkapela, americkí urvalci MACHINE HEAD, ktorých vlaňajšie vystúpenie na Hodokvase (reportm, 2.deň) vo mne zanechalo veľmi pozitívny dojem, svojim pražským vystúpením len umocnila svoj vysoký štatút. Ich set, nie nepodobný tomu z Hodokvasu bol zvukovo ešte hutnejší a zabijáckejší.
Bob neustále „fuckoval“ a slušne rozpálil dav pod pódiom.

Po energiou riadne napechovanom vystúpení MACHINE HEAD sa úderom 20ej hodiny rozozvučalo intro Ecstasy Of Gold, po ktorom ako rána z jasného neba prišla Creeping Death.
Kapela došla vo výbornej nálade a už od prvých tónov bolo jasné, že sa má Pražská Slávia na čo tešiť. Svojich obľúbencov prišli podporiť svojou účasťou nie len českí a slovenskí fans, ale bežne bolo počuť maďarský, nemecký, poľský či dokonca anglický jazyk (je fakt, že som toľko národa na žiadnom koncerte ešte doteraz nevidel!).
Kvarteto začalo zostra a po úvodnej pecke zaradili ďalšie dve perly z druhého albumu „Ride the Lightning“: For Whom the Bell Tolls a Ride the Lightning.
Koncert mal od začiatku spád a dynamiku. METALLICA tentokrát vsadila hlavne na skladby po black album. Ako keby úplne (na moje veľké potešenie) zabudli, na to že po Čiernom albume ešte vydali nejaké tri albumy. Akurát zaradenie skladby Devil's Dance (album ReLoad), do ináč perfektne zostaveného playlistu, mi prišlo nie príliš na mieste, obzvlášť potom ako sa James poďakoval predkapelám MNEMIC, MACHINE HEAD za ich podporu metalu. Nasadenie kapely bolo až tak masívne, že Ulrich po tretej skladbe pretrhol blanu na rytmičáku.

Na zadnej stene obrovského pódia, ktoré priam nabádalo k aktívnemu pohybu sa týčila jedna maxi obrazovka, na ktorej mohli aj ďalej stojaci fans v pohode sledovať dianie na pódiu.
Pravá strana štadiónu, kde som sedel, žiaľ nebola zvukovo najideálnejšia; rytmičák bol potlačený a pri dvojkopákových kanonádach, ktorých bolo čím ďalej tým poskromnejšie (ono maestro Ulrich už tiež nie je najmladší však?) sa zvuk kopákov zmenil v nekonkrétnu hlukovú guľu. Taktiež basa mohla mať ostrejší, prieraznejší zvuk, takto sa virtuózna hra majstra Trujilla strácala v záplave gitár. Zároveň absenciou ďalších veľkoplošných plátien (ktoré mohli byť kľudne zavesené po oboch stranách majestátneho pódia) boli sediaci na bočných tribúnach ukrátený o detailne zábery na muzikantov.

Hetfield, ktorý sa upokojil po svojich alkoholických excesoch, spieval, až na malé výnimky (výšky v Nothing Else Matters) famózne, kultivovane komunikoval bez zbytočných vulgarizmov, pobádal obecenstvo, ktoré skvele reagovalo a jeho spevová odozva bola v najväčších hitoch: Master of Puppets, Enter Sandman veľkolepá. Show sa nemohla obísť bez najznámejších romantických balád Fade to Black, Nothing Else Matters a Unforgiven, takže na pódiu zazneli aj akustické gitarky.
Obaja gitaristi počas setu urobili dôkladnú prehliadku svojho gitarového parku.
James odpálil show s čiernym Gibsonom LP Custom, ktorý priebežne zamieňal s niekoľkými signovanými Explorer Custom modelmi ESP a pri prídavkoch sa neváhal chopiť aj Flying V.

Distingvovane prechádzajúci sa Kirk, ktorý to sólami a ani wah pedálom až tak nepreháňal, bol v prehliadke ešte o niečo štedrejší. ESP modely KH202 striedal s obdobnými ESP superstratmi: Mummy a Ouija, ku ktorým pridal aj Gibson Les Paul, Jackson Randy Rhodes Model a ESP Flying V. Bob, ktorý tento večer nejak krotil svoju horkorvnú náturu, za dvojicou gitaristov nezaostával a počas celého setu vystriedal asi 5 rôznych 5-strunných bás Fernandes a Zon.

Posledné fláky oficiálneho playlistu, One a Enter Sandman, doprevádzala mohutná pyro-show, ktorá bola viac pastvou pre oko ako pre uši.
Po neutíchajúcom skandovaní sa božská METALLICA vrátila späť na pódium aby vrámci prídavkov pre skvelé pražské publikum zahrali ešte 3 pecky. A tak si preplnená Slávia mohla spolu so svojimi miláčikmi zarevať: Last Caress, So What! A hlavne notoricky známy refrén zo Seek & Destroy. Nočný kľud a 22.-ha hodina musela byť dodržaná aj pre hviezdu veľkosti METALLICA.
S prísľubom nového albumu a skorého videnia sa za neutíchajúceho aplaudovania prítomných štvorica rozlúčila.

Čo dodať na záver? Koncert to nebol zlý, ani zle zahraný...akurát mi tam chýbalo to čaro pôvodnosti a po tých posledných troch albumoch, ktoré boli od starej tvorby na hony vzdialené, som pražské vystúpenie pánom muzikantom akosi neuveril.

Playlist:
Ecstasy Of Gold, Creeping Death, For Whom the Bell Tolls, Ride the Lightning, The Four Horsemen , Unforgiven, ...and Justice for All, Devil's Dance, No Remorse, Fade to Black, Master of Puppets, Damage Inc., Nothing Else Matters, Sad but True, One, Enter Sandman
úvod Of Wolf And Man+Last Caress, So What!, Seek & Destroy

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]