[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Summer Slaughter Tour 2008 - Europe edition
The Berzerker, Born Of Osiris, Abigail Williams, As Blood Runs Black, Suicide Silence
11.09.2008, Arena - Viedeň (AT)

Nechať si ujsť takýto chutný vývar toho lepšieho, čo nám súčasný trend kĺbenia rôznych odnoží metalu s hard corom prináša, by bolo "donebevolající" a keďže je to z mojej nerodnej Bratislavy na skok (odpadol problém s dovolenkou), krásneho štvrtkového podvečera sme sa pobrali na "saracénských povozech" dobyť Viedeň.

Prvé dojmy z miesta konania a počtu prívržencov čakajúcich na akciu ma priviedlo k úvahám, že s tou módou a trendom to nebude až také horúce (vypredané zďaleka nebolo). To už ale čujem prvé tóny od protinožcov, no a nebudem to naťahovať, v ich podaní išlo naozaj o extrém, bohužiaľ hlavne čo sa týka zvuku. Bicie boli natriggerované až na prah bolesti, takže sa nedalo sústrediť na nič iné a vzhľadom na to, že kapela holduje hlavne tým tempám, pri ktorých nestíhate kývať hlavou, tak iný ako vyložene zlý dojem vo vás ich vystúpenie ani nemohlo zanechať. Grind core je sám o sebe náročný na živú produkciu, no a takýto prístup len nahráva neprajníkom, ktorí v tomto štýle hľadajú všetko možné len nie hudbu. Cover "Cold" od At The Gates bol len potvrdením mojich dojmov, pri ubratí na intenzite bicích bolo jasne počuť, že chlapci hrať vedia viac ako dobre, bohužiaľ ich snaha zanikala v hluku, ktorým sa nás snažili zničiť počas prezentácie vlastnej tvorby. No vzápätí nasledoval obrat o 180 stupňov. Born Of Osiris síce toho ešte bohviekoľko nevydali, no album " The New Reign" môže smelo konkurovať tým najväčším klenotom technicky náročného metalu, ako sú Meshuggah, Cynic, Cryptopsy alebo Necrophagist. Naozaj som bol zvedavý, ako si chlapíci poradia so živým vystúpením, no môj palec jednoznačne trčí do nebies. Všetko znelo a aj bolo odohrané dokonale (malá výhrada k miernej kŕčovitosti bubeníka) a keďže nechýbala ani koncertná pridaná hodnota, - to znamená pohyb - nebol dôvod, aby odozva publika bola iná ako nadšená. Dúfam, že kapela nezaspí na vavrínoch a v blízkej budúcnosti nás prekvapí ešte lepšou kolekciou skladieb, aj keď vzhľadom na kvalitu debutu to bude naozaj náročné. No musím povedať, že ich prístup, kde melódia, brutalita a technika idú cieľavedome bok po boku je mi viac ako sympatický, škoda že veľa kapiel si také vysoké ciele nevie a možno ani nechce dať.
Našťastie to nebol prípad zvyšných účinkujúcich tohto večera a tak hneď ďalší Abigail Williams ukázali, ako sa dá hrať naozaj kvalitný fast melodic black metal (šmrncnutý tu thrash, tu power metalom) bez toho, aby ste niekoho zabili, niečo podpálili, prípadne sympatizovali s hnutím, ktoré nemá čo hľadať na tejto planéte (prípadne galaxii, prípadne vo vesmíre). Na pohľad dosť zaujímavé teleso (dvaja emáci, dvaja metláci, klávesáčka +- gothic a latentný basgitarista) do nás nahustili prevažne rýchle kompozície, kde svoje neodškriepiteľné slovo mali melódie. Musím uznať, že aj keď tento štýl obzvlášť nevyhľadávam, ich vystúpenie bolo výborné, skrátka bolo počuť a vidieť, že ani jeden nástroj nedrží v ruke náhodne vybraný okoloidúci. Akurát v spojitosti s klávesmi dodám, že bolo ich počuť v intermezzách a pomalších pasážach, pri "sypaných" úsekoch sa dosť strácali, čo však je skôr výčitka smerom k zvukárovi, ináč všetko šlapalo na jednotku. Poznámka k spevu - ak by bol na koncerte Dani Filth, tak by jeho presvedčenie o jedinečnosti jeho ultrazvukového jačáku dostalo dosť vážne trhliny, našťastie sa to s použitím tohto "zvuku" nepreháňalo. Musím zložiť poklonu bubeníkovi, ktorý klepal naozaj vo veľkom štýle a s prehľadom, aký vidieť len u najväčších majstrov tohto remesla.
Nástup As Blood Runs Black dával tušiť najväčší kotol v rámci koncertu, a tak aj bolo. Kto vládal, nechal sa uniesť skladbami sršiacimi energiou, mixom švédskeho melodického a amerického old school death metalu, reznutým HC-čkom. Musím sa priznať, že napriek snahe odolať sa mi pri tretej skladbe ("Intro" + "In Dying Days") nohy rozbehli jaksi - taksi samé od seba smerom k moshpitu, no a ďalej to už poznáte..... Aj keď zvuk bol zo začiatku v štádiu hľadania, nasadenie členov kapely tento maličký problém dokonale odignorovalo, čím sa celá vec dala označiť za vybavenú:-). Tak ako B.o.O,. aj A. B. R. B. majú na konte len jeden nosič, no (vý)Kalifornčania nám dali ochutnať coś aj z nového materiálu, nebolo toho ale až toľko, aby som si mohol dovoliť vysloviť nejaké prognózy ohľadom štýlových odklonov či príklonov tam či onam. Ku koncu setu ešte celkom úspešná "wall of death" no a už je tu "lecte štyk".
Krátka chvíľka vyplnená presunom na výhodnejšiu pozíciu a už tu máme "samovražedné ticho". No nebudem to naťahovať, taký nástup sa hneď tak nevidí, zvuk ako z CD (nepreháňam - 1:1), vrtule ako za starých dobrých deathmetalových čias, bubeník, na ktorom som videl úprimnú chuť, ako sa hovorí, "vytřískat z bicích každou sračku (skúšal to celý koncert)" no a spevák ťahajúci buď maniodepresívne výšky alebo krochkajúci lahodným hlbokým growlingom. Naozaj si neviem predstaviť lepších predstaviteľov žánru deathcore, aspoň mne sa pod týmto pojmom vybaví ťažká, valivá hudba postavená na pomalých, prípadne strednotempových pasážach. Zazneli skladby z dosky "The Cleansing" + nejaké staršie veci a ani sme sa nenazdali a bol koniec.
Čo dodať na záver? No snáď len to, že móda nemusí byť vždy ekvivalentom nekvality, a to, že kapela existuje x rokov, je síce pekný a záslužný fakt, ale pokiaľ sa jej produkcia nevyrovná tým, ktoré prišli po nej, môže si s ním "akorát leštit příbory" (prípadne nad ním onanovať pri pive).

[ Alex ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]