[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Devil Horns Fest I.
EASTERN FRONT (UK), APOSTASY (SWE), GRAVEWORM (ITA), LORD BELIAL (SWE)
17.9.2008, V-klub - Prešov (SK)

Ani som sa na túto akciu nejako extra nechystal, predsa len black metal býva naživo tragédia až v príliš mnohých prípadoch, okrem toho, z tohto štýlu ma baví tak každá dvadsiata kapela, ale dozvediac sa, že mám akreditáciu (thx Frenky) a aj odvoz je (thx Jano), rozhodol som sa, že trocha hudby, v horšom prípade srandy, môže stredajší večer spestriť.
Začiatok koncertu bol stanovený tuším na nejakú divokú pol šiestu a keďže sme kvôli rôznym povinnostiam z KE vyrazili o hodinu neskôr, počítal som hlavne s tým, že to, čo nestihneme, bude aj tak z kategórie "niet za čím bľačať". Po príchode o siedmej sme zistili, že neušlo nám nič, pretože ak sa niečo deje, tak akurát zvuková skúška, kapely sa popritom posilňujú v backstage a pár ľudí z nich robí všetko preto, aby si zaslúžili prípadný titul "ty múmia jedna mumácka". Vo Véčku som bol v ten večer prvýkrát v živote, takže dojmy - netradične asi tak na druhom poschodí pomerne rozsiahleho komplexu slúžiaceho neviem akým ďalším účelom, na úrovni zariadený veľký bar, pričom pre fajčiarov je vyhradená veľká studená "ratejna" vyzdobená protifajčiarskymi článkami z "po šarišski" písaných novín Naša zastava, vydávaných ešte za Francjozefa...holt únia, ale vzhľadom na to, že vetranie rockových klubov je väčšinou vec problematická je dobre, že vypaľovaniu zobákov je vyhradený osobitný priestor. Po stránke "sociálnej vybavenosti" som zaznamenal raritu - "kupé" bez dverí, fakt by ma zaujímalo, čo urobí niekto, kto potrebuje viac ako mušľu, asi niekde vonku v ústraní pohnojí kríky:-D
Vzhľadom na to, že poznajúc situáciu som v stredajší večer očakával účasť tak pol stovky nadšencov, ma príjemne prekvapilo, že som sa zmýlil - odhadujem to na dvesto ľudí, ale aj tak je možné, že organizátor skončil s titulom "dominus". Medzi návštevníkmi boli známi, neznámi a aj najmladšia generácia, takže ako vidieť, niektorých ľudí stále baví aj metal naživo videný, nie len ten z internetu stiahnutý.
O ôsmej sa konečne otvorili dvere do sály...kurník šopa, presne takýto koncertný priestor by Košice potrebovali, dostatočne veľké pódium, poriadny parket, vzadu po bokoch lavice, na jednej strane sály boxy, jednoducho dobrá práca a odhadujem, že by sa tam dalo urobiť čokoľvek do veľkosti Napalm Death.
Večer otvorili britskí Eastern Front, owarpaintované (v ten večer jediní milovníci make-upu) čierne kvinteto, vokalista sa vyzdobil aj sťahovákmi s klincami vzor 150, naozaj by ma zaujímalo, ako vyzerá štatistika "samoúrazovosti" pri vyznávaní takéhoto imidžu. Začali hrať a vydržal som asi tri skladby. Povedzme, že išlo o black staršej školy, ktorý mal zrejme byť pochmúrny a temný. Pochopím, ak sa kapela drží jedného tempa, ale v tom prípade vítam nejaké o dosť rezkejšie než to pomalé a valivé z východného frontu. Kapela hrala typické, vcelku pôsobivé posúvané blackmetalové harmónie, ktoré však až na občasné zaklepané úseky čochvíľa pôsobili monotónne, a vďaka nie veľmi vyváženému zvuku v rýchlejších partoch bolo počuť hlavne bicie a vokalistu. Ten sa snažil robiť show a atmosféru, stredná blacková krákavá poloha a hlbší vokál boli dosť v poriadku, ale výškové jačanie mi po chvíli začalo liezť na nervy. K tomu prispel aj veľmi otravný stroboskop, uznávam, že bez svetelnej show je akýkoľvek metalový koncert o polovicu menej pôsobivý, ale tú blikavú vec mal skrátka niekto zostreliť. Rozjazd akcie teda vyzeral takto, boli aj ľudia, ktorým sa Eastern Front páčili. Ja som si však povedal - očakávam, že ďalšie bandy budú výrazne lepšie, títo boli naživo lepší ako Gorgoroth a to teda žiadnu veľkú námahu nedá.
Očakávania začali plniť už švédski Apostasy, ktorí predviedli o niekoľko tried lepšiu hudbu bez ohľadu na to, že výzorovo by ich na blackmetalový spolok tipoval asi málokto. Žiadne farby laky a k tomu ešte niekoľko brád a úsporných účesov. Pretože dovtedy som ich ani nepočul, v úvode sa mi zdalo, že to snáď bude niečo skoro ako Meshuggah...našťastie rýchlo prešli do čohosi ako úderný rýchly thrash metal s kvalitným revaným vokálom a potom, pri zrýchlení, už bolo počuť, že to bude v prvom rade black metal, rýchly, melodický, podfarbený klávesami a hlavne po gitarovej stránke značne prepracovaný. Možno sa mýlim, ale fakt sa mi zdá, že na pódiu boli až tri gitary (samozrejme okrem basy). Na rozdiel od úvodného spolku vokalista Apostasy netrpel syndrómom "my sme black metal a každý je povinný nás poznať" a skupinu predstavil už po druhej skladbe. Nielen vďaka hudbe, ale aj sympatickému pódiovému prejavu sa vytvoril slušný kotol. Odznelo pár skladieb z predošlých dvoch albumov a niečo z chystanej novinky, bol aj dobrý zvuk a ľudia mali záujem aj o prídavok. Ten nebol, kapela by ani drahoty nerobila, myslím, že hudobníkov odozva potešila, ale "čas beží a ešte majú zahrať dve kapely."
Tou treťou boli Graveworm z talianskej provincie Horná Adiža, kde sa hovorí hlavne tirolským nemeckým dialektom. Môžem povedať, že túto bandu, niekedy nazývanú aj "coverkapela" som si intenzívnejšie vypočul naposledy na albume "As The Angels Reach The Beauty", potom sa takéto "sladkasté", black a gotiku miešajúce spolky začali množiť ako huby po daždi a ja som o Graveworm stratil záujem presne vtedy, keď začali žať úspechy po Európe. Ale prečo si ich nepozrieť naživo, všakže.
Roky koncertovania sa na profesionalite a šoumenstve kapely podpísali. Frontman bol vcelku nehrane veľmi rád, že konečne hrajú na Slovensku (ale raz sa sekol, "thank you, Slovenia!!!:-D), neustále hecoval ľudí - "are you ready na to i ono", "chcem vás poriadne počuť" atď., akurát že nech robí čo robí, dvesto ľudí neurobí také tsunami ako možno chcel, predsa len to nebol Wacken alebo čo. A chcieť na blackmetalovom koncerte moshpit mi príde tiež také nejaké zvláštne. Ináč odznel slušne zahraný set od starších po nové veci, ničím neurážajúci melodický, občas nabrúsený klávesový black a samozrejme som zachytil minimálne jeden cover - "Fear Of The Dark" od Iron Maiden. Originál je ale lepší, tá skladba blackmetalovým revaním skrátka dosť stráca.
Tentokrát sa publiku prídavok podaril, tuším vtedy bol už aj požadovaný moshpit, po koncerte sa nejaká fanynka najedovane sťažovala druhej, že ju ktosi "jebol o bedňu", nuž chápem, že to naštve, na druhej strane ak mám štyridsať kíl, tak proste nejdem na miesto, kde je nebezpečne, výrazne urastenejšie persóny na kotol väčšinou kašlú, aby oni nej... o bedňu nejakého "nepríčeta".
Graveworm latku nastavenú Apostasy nepreskočili ani nepodliezli, ale na preskočenie tu bola kapela, kvôli ktorej som vlastne nakoniec na koncert išiel. Lord Belial registrujem tak už od druhej polovice minulej dekády a vždy mi pripadali akosi v tieni ich žánrových rovesníkov Marduk a Dark Funeral bez ohľadu na to, že subjektívne mi aspoň po stránke gitarovej hry pripadajú lepší a hudobne mi z celého čierneho Švédska sedia asi najviac. Nebudem to naťahovať, akonáhle sa do toho Vassago, Bloodlord, Dark a Sin opreli, vedel som, že na tomto koncerte nie som omylom. Žiadne omaľovánky, klince (jeden zháňali, keď vešali plachtu s logom, mohli si skočiť za spevákom z Eastern Front, ten mal železa hromadu) ani veľkohubé pózy, set Lord Belial bol v prvom rade o hudbe a škoda, že publikum po Graveworm zredlo aspoň o tretinu, lebo "to bol fakt metal". Kto Lord Belial pozná vie, že ide síce o drsný a zvlášť na novších nahrávkach aj poriadne rýchly black, ktorý však má cit aj pre vynikajúce pochmúrne a dramatické melódie, rôzne gitarové vyhrávky a je hraný pánmi hudobníkmi. Ďalšou devízou je výborný, krutý a pritom zrozumiteľný vokál. Lord Belial sa s tým nejako extra nepárali, nejaké veľké reči medzi skladbami neviedli, v tomto boli tak trochu niečo ako "blackmetaloví Deicide", skrátka hrnuli bez väčších páuz. Vzhľadom na to, že na Slovensku hrali v premiére, múdro a veľmi dobre postavili set na výbere z diskografie, takže došlo aj na vec z debutovej dosky "Kiss The Goat" a na to najlepšie z prelomovej "Enter The Moonlight Gate", vrátane mojej srdcovej záležitosti od tejto bandy, "lovesongu" s názvom "Lamia". Flautové melódie v nej pochopiteľne nezazneli, ale gitary sa o ne postarali dostatočne. Zážitok veru vynikajúci, keďže v časoch, keď som to počul prvýkrát, som so živým prevedením čohokoľvek od Lord Belial na tomto území radšej nepočítal. Nasledovali novšie veci - titulná z "The Seal Of Belial" a aj čosi z novinky "The Black Curse". Krátko pred polnocou to pred ešte stále skôr rozvášneným ako unaveným davom odpískali, bez akéhokoľvek prídavku, ale vzhľadom na predvedený výkon mám ďaleko k tomu, aby som ich častoval nepatričnými "urazenými" prívlastkami.
Na začiatku to tak ani nevyzeralo, ale nakoniec vydarený večer s poväčšine kvalitnou hudbou a v sympatickom prostredí, takže takéto niečo kedykoľvek aj nabudúce.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]