[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

April Bias, Fading Tomorrow, Obliterate, Zubrowska (FR)
21.9.2008, Colloseum - Košice (SK)

Minulý týždeň bol kultúrne bohatý, v stredu black metal, v nedeľu poväčšine ešte viac natvrdo. Ako dobre, že ľudí nevydesil deň, ono je to aj tak asi takto - "buď sa naučíte chodiť na koncerty aj v nedeľu (resp. vo všetky ostatné dni, ktoré sa nevolajú piatok a sobota), alebo nebudete "musieť" chodiť nikam". Aj tak to na začiatku vyzeralo tak, že kapely hrali proti publiku presilovku a preto sa o plánovanej pol siedmej nezačalo ani náhodou, sklz bol aspoň hodinový, čo zas nachcípaný človek môže vnímať aj ako problém...ok, zápal pľúc sa z toho stále nevyvinul, ešteže mám pod barákom lekáreň.
Keď prvá kapela začala, po tuším jedinom klube "s nevykurovanou sálou" sa ponevieralo už asi pol stovky ľudí. Úvod jej setu nesľuboval absolútne nič, maximálne ak pomalý neurotický pokus o revano-vrieskaný hard core strihnutý nudou. Našťastie to časom nabralo na obrátkach a rýchlosti a skupina, ktorá sa neunúvala predstaviť, predviedla pomerne zvládnutý moderný core s kvantom melodických skôr metalových ako punkových pasáží a vokálnou škálou od revu a vresku až po melodický, tu a tam nevychytaný spev. Zvuk bol na pomery podniku počúvateľný. Podľa všetkého to boli prešovskí "post HC" April Bias, ako som sa pomýlil, nie je moja chyba, býva zvykom na pódiu zažbrblať kto som čo som, ináč vyzerám za a: nevhodne skromne, za b: trpím syndrómom, že ma každý pozná, aj keď opak je pravdou. V prípade tohto koncertu to odhadujem na áčko.
Druhí v poradí sa tiež rozhodli udržať okolo seba auru tajomna, ale keďže si na nich prišlo skočiť aj pár fanúšikov z pozvoľna sa rozrastajúceho "davu" a okrem toho vo zvyšku účinkujúcich som mal jasno, usúdil som, že toto budú košickí post-coristi (nejako až zábavne veľa vecí je v poslednom čase "post", len aby to časom nebolo synonymom pre "s krížom po funuse") Fading Tomorrow. Tiež vekom mladé zoskupenie zavalilo niekoľko skladieb rezkého a emotívne zafarbeného HC so silným vplyvom punku a melodikou, ktorá tu a tam pripomenula neopunk minulej dekády. Nebolo to zlé, akurát že aj tu vokalistovi išli lepšie drsnejšie polohy a tie melodické občas dostávali poza uši.
Tretí do partie sa už dočkali výrazne mohutnejšej podpory fans, koniec koncov na scénu nastúpila nielen košická grindcoreová legenda a záruka kvality - Obliterate. Je pravda, že Marcel, Maťo, Ivan a Gabi už k tomu grindu na plagátoch píšu aj alternatívu, pretože časy "slovenských Napalm Death" sú preč a dnes je to tak spolovice technický rýchly grind a ten zvyšok je nasekaný, nervný a zúrivý mix moderných, občas "meshu", občas náladových pasáží a po vokálnej stránke sa tam hlavne reve a vrieska, skrátka kvalitná new school grindy zbesilosť. S dobre nastaveným zvukom vynikla hudobnícka zdatnosť všetkých zúčastnených, nasadenie, aké sa nevidí pri mnohých služobne mladších bandách (a to sú v Obliterate dvaja čerství otcovia rodín, z ktorých by si pár ľudí mohlo vziať príklad, že sa to dá zariadiť aj tak, aby sa hralo) a energická show urobila kotol, v ktorom bolo aj dosť vzduchoplavcov. Zneli hlavne nové veci z tretieho albumu, ktorý je na spadnutie (a snáď ho nejaký chmuľo na opačnom konci sveta nezavesí na net ešte predtým, než sa normálne dostane medzi ľudí). Bez prídavku to ani tentokrát nešlo, a to sa čas krátil až nebezpečne. Ale nie až tak, aby ohrozil set hlavnej kapely večera, spolku šialencov z Toulouse, ktorí si hovoria Zubrowska.
Tí si miesto dvoch vokalistov doviezli len growlera Cloda, škrekľúň Bob asi zostal doma, ale gitarista ho zastúpil vynikajúco, a zvyšok nedeľnajšieho koncertu bol o zbesilom náreze, psycho vyčíňaní, búrke emócií a kope srandy. Na chalanoch bolo vidno, že turné je naozaj náročné, aj niektoré kusy "vohozu" vyzerali ako "všetko už máme špinavé, musíme si niečo zorganizovať bárs aj od strašiakov na poli", ale Košiciam to riadne nandali. Kto kapelu nepočul, tak popis hudby by bol asi takýto - technický brutálny death metal a zbesilý grind, pomiešaný s psycho disharmonickými a živelnými pasážami plus nejaké melodické veci s normálnym spevom, to všetko sa mieša a mení v nečakaných momentoch, skrátka na vymyslenie niečoho takého treba mať hlavu aj ruky, ako to nemá vyzerať ako čistá improvizácia a na koncerte má byť aj nejaká show. Tá bola, Frantíci sa hýbali, publikum ešte viac, stage diving fungoval, ako keby tam miesto stovky ľudí boli aspoň tri. Na ucelenie tohto dojmu si predstavte uletené názvy skladieb ako "When Satan Plays Disco People Die", "Vampire Killin' Kit" alebo "I Believe In Ghosts More Than In Love" a je vám jasné, čo za typy v nedeľu večer bavili návštevníkov "Kola". Kapitolou samou osebe bol kontakt s publikom - gitarista celý ansámbl predstavil niekoľkými pomerne súvislými a zrozumiteľnými slovensko-českými vetami, pomedzi skladby potom súkal "the best off slovenčina", myslím že Killchain sú zdatní pedagógovia, a medzi požiadavkami do publika bolo okrem "please pivo" niekoľkokrát aj "ukáž cicky, děkuji!" A potom že vraj Francúzi sú drevení na cudzie jazyky...
Sám som nečakal, že predsa len nie totálne známa extrémna kapela bude mať v KE taký úspech v nedeľu večer, ale je fakt, že publikum ju pustilo až po dvoch prídavkoch a ja som sa pred pol jedenástou vybral domov, predsa len by som nejaké koncerty a iné veci ešte rád zažil:-D

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]