[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Saprophyte, Killchain, Born From Pain (NL)
10.3.2009, Colloseum - Košice (SK)

Ktovie čím to je, že zahraničné skupiny zvučných, i keď podzemných mien, čím ďalej tým častejšie zrazu na mape nachádzajú miesta ako Košice (a dokonca aj Sofia, Tuzla, Bukurešť...). Možno presýtenosť a spohodlnenie fanúšikovskej obce ďalej na západ, možno to, že predaj CD ide voľajako od desiatich zhruba k jeden a pol, možno láska k cestovaniu (aj keď väčšinou na turné vidíte cestu a večer klub v ktorom hráte). Je to jedno, mne osobne fakt, že na to, aby som za väčšinou skupín, ktoré tu už hrali, ale hlavne budú hrať, mi dnes miesto pár až veľa hodín cestovania stačí pätnásť minút rázneho kroku, mimoriadne vyhovuje.
V utorok som aj zvažoval - ísť, nejsť, nakoniec som však pozemské záležitosti uzavrel dostatočne zavčasu na to, aby som všetko stíhal. Nakoniec, iný k veci program nebol, a ak sa chcete pravidelne vysmievať z ľudí, ktorí psychicky nezvládajú, že koncert môže byť (ó bohovia!) aj cez týždeň, treba občas ísť príkladom, ako sa to má robiť:-D
Chodiť načas na akcie sa asi fakt neoplatí, resp. ak sa má začínať o šiestej, asi treba dať na plagát voľákych 16.00, aby sa tunajšie blahorodia dohrabali, ináč to potom fakt vyzerá, že "píše sa 18.00, číta sa pol ôsmej". Zhruba vtedy to načali prešovskí Saprophyte, takže nezávidím tomu, kto bude z diktafónu loviť koniec rozhovoru s Karlom z Born From Pain, na ktorý som bol prizvaný ako posila alebo čo.
Saprophyte som videl už veľakrát, však teda nevznikli pred pol rokom, tým pádom nebolo treba riešiť, že sluchovody budú trápiť nejakí nezohraní zelenáči. Jediné, čo dojem mierne kazilo, boli zvukové výpadky, jeden mikrofón nefungoval vôbec, čo je pri hudbe, vokálne postavenej na dvoch sólistoch a treťom pomocníkovi, tak trochu problém. Bez ohľadu na to klasický ostrý hard core tých už niekoľko desiatok ľudí prebral, celkovo to v klube vyzeralo slušne zvlášť vzhľadom na to, že proste bol utorok.
Killchain som už nejaký čas naživo nevidel, nový album je už pár dní "v suchu", čo som počul znie dosť dobre, naživo teda bolo na čo byť zvedavý, zvlášť keď táto najaktívnejšia deathmetalová banda na východe od istého času nepatrí k tým s nudnou zostavou "samí chlapi":-D
Nad občasným konštatovaním niektorých jednotlivcov o tom, že Killchain "len kopírujú Bolt Thrower", som sa smial kedysi a o to viac sa smejem dnes. Na koncerte odzneli len nové skladby, ktoré už nie sú natoľko "old school", skôr možno zaznamenať viac než pár crustovo a grindovo ladených partov a náhle, celkom náhle Košičania do hudby zaradili aj klepačky. Mám taký ciťák, že notorickí prirovnávači teraz začnú mávať s Misery Index, ale na niektoré veci sa asi treba vedieť vykašlať. Osobitnú zmienku si zaslúži výkon vokalistu, Gabi je kapacita, ktorá sa nestratí ani v porovnaní s väčšími "hviezdami" a ako bruchomluvec (= dvojhlasy) je tu asi unikát. No a ešte basgitaristka - okrem toho, že nástroj ovláda na úrovni, je to aj "showwoman", aká sa nevidí často, keďže oko veľmi rýchlo zaregistruje, že "małe jest piękne":-) Trochu škoda, že nálož na pódiu nevydržalo gitaristove kombo, ale Killchain bez bázne a hany dohrali len s jednou...toto je asi jedno z mála pozitív pri hraní s dvomi gitarami, lebo podľa mojich skúseností druhá gitara = o možný problém v zostave viac:-D
Trúfam si povedať, že ak na zaplatenie utorkového koncertu bolo treba 130 ľudí, tak v mínuse sa nekončilo, pretože Born From Pain už to mali riadne husté, divoké, moshpitové a skákacie. Kapelu som si vypočul pred akciou na myspace, viem, že už majú päť albumov a v žánri patria medzi veľké európske mená, ale stíhať všetko sa nedá a už ani nechce. Každopádne ma tie nahrávky bavili - klasický, hustý hard core, bohatý na metalové riffy a aj nejaké melodickejšie pasáže, napriek tomu hard core/metal a nie súčasná popíková verzia extrémnej hudby predávaná ako metalcore, čo je štýl, ktorý ma bavil vtedy, keď ho ešte nehral každý drbko s ofinkou a len preto, lebo "letí". Naživo táto dnes medzinárodná (2 Holanďania, Belgičan, Nemec a Brit) banda drvila skôr odpálený klasický hard core, metalové elementy trochu zanikali, prípadne ich možno nové nahrávky obsahujú menej, a nový vokalista to kričal tiež hlavne v HC duchu. Kotol bol pekelný, viem prinajmenšom o jednom úraze, ale aj toto je hard core a keď je človek "v ráži", to, čo si odbil, narazil a naštiepil pri "tanci", niekedy zisťuje až na druhý deň. Trochu mi bolo ľúto speváka, ako to už v žánri chodí, snažil sa komunikovať, priniesť nejaké posolstvo - "nedajte sa klamať médiami, politikmi a kravinami, ktoré do nás hustia každý deň" (žiadne strachy, o celom tomto šmejde nemám ilúzie tak od puberty a vlastný názor na čokoľvek sa dá zmajstrovať), "netreba robiť rozdiely medzi náboženstvami" (tak to tiež v pohode, choďte mi s tým všetkým z dohľadu, teraz už naozaj, nezáujem), potom samozrejme veľa o "unity", čo je pekná teória, ale asi len teória...úprimná snaha vďaka tomu, že s cudzími jazykmi ešte stále má problém väčšina obyvateľstva, nepadla na až takú úrodnú pôdu. Odhliadnuc od tohto, Born From Pain do toho dali toľko srdca a energie, koľko vládali, a fanúšikov chválili tak, že dúfam, že nespyšnejú. Všimol som si ešte takú vec - hard core je stavaný akosi tak, že pri domácom počúvaní tie kapely sú v pohode rozoznateľné jedna od druhej, ale naživo to skoro vždy pripomína všetko ostatné, čo človek v tomto štýle na koncertoch počul, pokiaľ teda nehrajú vyslovene napočúvané spolky. Možno je to tým, že HC je u mňa medzi počúvanými záležitosťami skôr na okraji, na druhej strane za roky vcelku viem, o čo tu ide. Takže ak nie ste na akcii vyslovene kvôli kotlu, dojem stereotypu sa dostaviť môže.
Nejako po desiatej sa hudobná časť vydareného večierka skončila, nasledovala tá, kedy si človek hovorí, "no, už by som fakt mal ísť domov", a nakoniec konečne vypadne pri záverečnej...:-)

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]