r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Sziget 2009
Danko Jones, The Offspring, Faith No More, Turbonegro, Life Of Agony
16.8.2009, Budapešť (HUN)

Niekedy na jar sa začínajú šíriť informácie že tento rok by sa fanúšikovia Faith No More po dlhých rokoch mohli konečne dočkať a že kapelka sa predstaví v Európe na pár koncertoch. Myslieť si že by zavítali aj do našej krajiny je naivné tak si slovenský fanúšik musí nájsť čas a peniaze na nejaký výlet za naše hranice čo veľká časť aj využíva a vyráža na ich koncert na Nova Rock festival v blízkom Rakúsku. Ja v ten víkend dávam prednosť francúzskemu Hellfestu tak si musím hľadať nový termín. Pôvodne plánovaný koncert v Prahe mením za Budapešť a dôvodov na to mám hneď niekoľko, lepší termín, bližšia vzdialenosť a hlavne Life Of Agony, ktorý na Szigete vystupujú tiež.

Rozpisovať sa o Szigete by bolo na Slovensku asi zbytočným nosením dreva do lesa tak prejdem rovno k hudbe.

Ako prvých si idem na hlavné pódium pozrieť Danko Jones. Jedná sa vlastne o kanadského rockera, ktorý hrá celkom príjemný bigbít, ktorý ničím neprekvapí ani neurazí. Jeho tvorbu vôbec nepoznám, takže jedinú výčitku by som mal len k jeho dlhým monológom medzi piesňami, ale aj uprostred nich, ktoré pokazili výsledný dojem z jeho setu. Po menšej prestavbe pódia nabiehajú na stage neopunkové legendy The Offspring. Dav pod pódiom sa poriadne zväčšil je vidieť že kapela aj keď má už najlepšie roky za sebou, ma stále hromadu fanúšikov - ja medzi nich nepatrím tak ich show sledujem na veľkoplošnej obrazovke s neďalekého bufetu pri pivku a hlavne v tieni. Kapela zahrala asi všetky svoje hity s minulých rokov, ktoré poznám z médií a možno aj niečo novšie pre mňa neznáme, ale bohužiaľ vo mne žiaden dojem nezanechala.

Pár minút po pol desiatej prichádzajú na červenými závesmi ozdobené pódium hlavné hviezdy večera, najskôr v čiernych oblekoch a kravatách muzikanti Bordin, Bottum, Gould, Hudson (Jim Martin by bol lepší ale čo už) a po chvíli aj v červenom obleku oblečený spevák Mike Patton. Koncert otvára pomalý cover "Reunited", ale potom sa to už rozbieha naplno "From out of nowhere", "Land of Sunshine", "Caffeine" kapela šľape na plné obrátky a oddýchnuť si môžeme až pri ďalšom pomalom covery "Easy". V nasledujúcej "Midlife Crisis" niekto hádže na pódium červené nohavičky, Mike samozrejme neváha, dáva si ich na hlavu a skladbu dospieva s image "Spidermana". To už ale nasleduje asi najväčší hit "Epic" a ľudia spievajú spolu s kapelou, Patton pokračuje vo svojej show, spieva, chrčí, reve, skáče a predvádza svoje šialené pohybové kreácie. Do konca koncertu ešte zaznievajú "RV", "King for a day", "Ashes to ashes", nadupaná "Be aggressive" a záverečná "Just a man", v ktorej Mike konzumuje šnúrku z topánky a kapela dohráva koncert za zvukov dáviaceho sa Mikea. Publikum samozrejme nechce nechať svojich hrdinovu len tak zmiznúť, tak sa ešte dočkáme prídavku v podobe "Chariots of fire"Stripsearch". Pred "Digging the grave" Mike ďakuje všetkým, pričom spomenie aj fans z okolitých krajín a nezabudne pritom ani na Slovensko a koncert sa končí. Festival však ešte nie.

Ja sa presúvam na Headbangers ball rock stage, kde už prebieha show nórskych Turbonegro. Ja som však po FNM unavený a dehydrovaný, tak asi po troch songoch si dávam technickú prestávku a šetrím si silu na pre mňa poslednú dnešnú kapelu.

Life of Agony vybiehajú na pódium jednu hodinu po polnoci, ale pri ich sete určite nikto nespí, koncert rozbiehajú vypalováky "This time", "Method of groove" z prvého albumu, na po pódiu skáču a behajú z jednej strany na druhú gitarista Joey Z , basák Alan Robert a v strede pódia im sekunduje charizmatický tento krát dlhovlasý spevák Keith Caputo. Koncert pokračuje skladbami z "dvojky" "Other side of the river", "Lost at 22", "How it would be", potom už ide prierez všetkých štyroch albumov, pričom najmenej sa venujú "trojke", z ktorej zaznieva iba hitovka "Weeds". Zvuk pri prvých songoch nebol optimálny, ale zvukár si dáva záležať a postupne dáva všetko do poriadku a pri poslednej skladbe "Underground" my už zvuk Joeyho gitary vytrháva srdce. Chalani sa po 65 minútach lúčia, bubeník Sal Abruscato ešte vyznáva lásku maďarským dievčatám a je koniec. LOA som videl už po siedmy krát (počítam aj Dynamo 98, kde hrali bez Keitha) a musím uznať, že dnešný koncert bol obzvlášť vydarený a radím ho v svojej pomyselnej tabuľke veľmi vysoko.

Na záver môžem konštatovať len spokojnosť. FNM aj LOA splnili moje očakávania, obidve absolvovali reunion aj keď LOA už pred pár rokmi a stihli už aj vydať celkom slušný štúdiový album, ako sa vyvinie reunion FNM ukáže budúcnosť.

[ Benco ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits