r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Košický masaker vol. 2
Invasion Of Madness, Gazdasgrind, Porfyria, St. Black
6.3.2010, Colosseum - Košice (SK)

V prvú januárovú, pardon marcovú (to počasie človeka stále pletie) sobotu sa vyskytla príležitosť načať koncertnú sezónu 2010 aj ako návštevník, tak prečo ju nevyužiť. Šakal sa rozhodol pod hlavičkou košického masakru urobiť už druhú akciu a nakoniec prišlo celkom dosť ľudí (aj takých skôr nečakaných:-)), organizátor bol spokojný, čo na začiatku asi ani nečakal.

Domáci Invasion Of Madness spustili niečo po štvrť na sedem pred dosť riedkym kotlom, dokopy bolo vtedy v „Kole“ možno štyridsať ľudí, ale nevďačný údel kapely, počas ktorej sa podnik plní nedochvíľnym publikom si niekto vyžrať musí zvlášť vtedy, keď hrozí aj nejaká tá záverečná a treba stihnúť štyri skupiny.

I.O.M. v trojici gitara/vokál, basgitara a bicie hrajú veľmi klasický thrash metal 80. rokov, na pomedzí Ameriky a Nemecka. Tento štýl sa v posledných rokoch vracia, takže v podstate zastupujú na Slovensku čosi ako „aktuálny trend“:-) Hudobne tu, rovnako ako vlastne u takmer celej slovenskej metalovej scény, netreba čakať nič doteraz nepočutého, ale treba povedať, že stredne rýchly až rýchlejší priamočiary thrash metal s drsnejším revaným vokálom znie zvlášť na nahrávke dosť solídne. Na koncerte treba skôr nasadením vynahradiť absenciu druhej gitary – Sodom to napr. v trojke uhrajú v pohode, ale tu najmä v sólových pasážach trochu chýba. Hudobný výkon bol pri slušnom zvuku dobrý, pódiové podanie trochu chladné alebo neodviazané, o čo sa možno postaralo miestami vlažné prijatie u publika.

Na niektorých miestach Slovenska býva zaujímavým zvykom nechať „hviezdy večera“ hrať v závere koncertu, áno, „uznanie“ je pekná vec, lenže nie v prípade, že to máte domov cez polovicu krajiny. V Košiciach aspoň tentokrát zavládol nový, rozumnejší prístup, a tak ako druhí na pódium vystúpili banskobystrickí Gasdasgrind. Prekvapili v prvom rade slušivou smetiarskou image, hudbou zas až tak nie. Ono v päťčlennej zostave, s dvoma gitarami, by sa dala hrať aj o dosť prepracovanejšia extrémna metalová hudba než ten priamočiary a dosť oldschooloový jednoduchší death metal s prvkami grind coru. Dajme tomu, že „gazdovia“ to svoje hranie berú z tej srandovnejšej stránky a ani nemajú ambície lámať rekordy v technike a kompozičnej náročnosti. Pri niektorých dosť melodických gitarových linkách sa ale dalo dobre zaspomínať, ako sa death metal hral v tých rokoch deväťdesiatych a zvlášť v ich prvej polovici. Hudobne nenáročný náhul sprevádzal slušný chrochtavý, našťastie len občas prasačí vokál, trochu škreku a pomerne odviazaná show. Aj keď teda, dá sa hrať aj menej „netriezvi“, fanúšikovia si to cenia a niektoré hlášky vyznejú vtipne už na prvý pokus – bolo ich dosť, zvlášť okolo coververzie zvučky slávneho slovenského salašníckeho večerníčkového seriálu. Z tvorby vyčnievala nadupaná, agresívna, skôr crustgrindová vec a okorenením setu veselých Bystričanov bola tanečnícka súťaž o fľašu borovičky. Kto ju vyhral neviem, bororo obchádzam veľkým oblúkom, dá sa zrúbať aj z piva, však nakoniec tá sobota skončila presne tak.

Tretí do partie boli tiež obyvatelia Bystrice, akurát že Považskej. Boli tu už zhruba pred rokom, boli dobrí, tak som si ich išiel pozrieť znovu. Set nesklamal – rýchly, agresívny death metal, s pomerne melodickými gitarami, ale aj tak náhul. Na extrémnosti mu pridáva kvalitný brutálny vokál, dosť často hlavne naživo pripomínajúci jedného Sylvaina, pôsobiaceho voľakedy v kapele, ktorá bola kedysi skôr výborná ako slávna, dnes je to naopak a nie je to veľká výhra. Energická deathmetalová show publikum, ktorého tam už bolo vyše stovky, dosť rozdivočila. Napriek kotlu sa pri pohľade na aktuálnu zostavu Porfyrie dalo usúdiť, že slovenské baby začala asi baviť hra na basgitare, nuž, dobre vedieť také niečo, väčší výber je vždy lepší, zvlášť na miestach, kde ten klasický už ani nie je.

O záver koncertu sa opäť postarali domáce zdroje, tento raz v podobe darkcoreových St.Black. Zostava je opäť nová – Bodyho a Daleca doplnili Šmidy (bicie, inak BloodRage) a Prasiak (basgitara, doma v Andeathonium). Po novom to znelo dosť dobre a na záver večera zaznela aj na domáce pomery vcelku svojská hudba – tvrdý, často nervný, inokedy melancholický gitarový rachot na pomedzí metalu, coru, rocku a podobne, niekedy to napríklad znie ako kolízia Machine Head a Type O Negative. Hralo sa z pripravovaného albumu „...of Intimity“, opäť raz ako najväčší hit fungovala „For Life“ s dobre známym refrénom, ale verím, že za vypočutie bude stáť celý materiál. U koho vychádza neviem, každopádne krst bude 8. mája, zase v Colosseu, v spoločnosti Obliterate a Astarot.

Na tunajšie pomery úspešný koncert sa skončil asi o desiatej, večer pokračoval ešte ďalej. Tak som zvedavý, kedy a na čom sa uvidíme opäť, otvorenie sezóny bolo fajn.

[ Martin ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits