[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Therion, Leprous, Loch Vostok
5.11.2010, Masters Of Rock Cafe - Zlin (CZ)

V metalom tepajúcom klube Mastes Of Rock Cafe, v metalovom meste Zlín, sa v piatkový večer strhlo jedno veľmi príjemné metalové soirée.
A kto, že to poctil svojou účasťou tento stánok tvrdej hudby?
Okrem metalových symfonikov THERION, ktorí kočujú Európu so svojim aktuálnym hudobným (zlo)činom Sitra Ahra, ozvláštnili heavy večer i švédsky melancholický power-progresivisti LOCH VOSTOK a nórsky rockový hybrid LEPROUS.
LOCH VOSTOK predviedli zvláštny a dosť svojský hudobný pohľad na fúziu power metalu okorenený progresívnymi prvkami. Nejednalo sa o progres v zmysle krkolomných vyhrávok, alebo nehrateľných rytmov a lá DREAM THEATER. Prevažovala citlivá práca s atmosférou, vývojom skladby, podtrhnutá striedaním agresívneho thrashového štekotu, občasného growlingu s čistým melodickým spevom v refrénoch. O ten sa postaral zemitý vokalista a gitarista v jednej osobe Teddy Möller, ktorému ochotne vypomohol dlhokánsky basák Tomas "Tym" Jonsson.
Náročnejšie skladby prevažne v strednom tempe by sa viac hodili na domáce počúvanie, ako na hopsanie pod pódiom.
Statický a sústredený výkon pätice, v dobrom zmysle slova, narúšal svojou energickou hrou horko krvný bicman Lawrence, ktorý metajúc sa na stoličke striedal brejky v divokých rytmoch.

Nórsky LEPROUS nabehli na pódium v slušivých spoločenských ohozoch s kravatami a motýlikmi pod krkom. Keďže som o tejto grupe pred koncertom nemal žiadne informácie, bola mi ich tvorba až do tejto chvíle veľkou neznámou. Po imagovom nástupe sa na prítomných vyvalil čudesný rockový mix; tu trochu rytmickej matematiky, tam štipka atmorocku v duchu MUSE či neskorej ANATHEMY. Spievajúci klávesák Einar Solberg disponoval veľmi zaujímavým čistým hlasom, ku ktorému pridal občasný krákot. Spolu s doprovodnými vokálmi oboch gitaristov vznikali vskutku osobité a nevšedné harmónie. Väčšina skladieb plynula v miernom, alebo strednom tempe. Dlhšie, členité kompozície obsahovali len pramálo nosných riffov, ďaleko väčší dôraz bol kladený na groove a dynamiku plnú rytmických zvratov a stoptimeov. Pohybovo nie príliš aktívnemu vystúpeniu (ak nerátam intenzívny Einarov headbanging) neprospeli ani dosť utopene bicie a nevýrazne gitary s minimom skreslenia.
Z vystúpení švédskeho symonicko-metalový all star teamu THERION mám koncert od koncertu rozporuplnejšie dojmy.
Nie žeby som chcel niečo vytknúť naštylizovanému pódium s polkruhovými oddeleniami (ktorých zmysel som nie úplne pochopil, zrejme niečo z učenia kabala ), slušivým koncertným úborom s nádychom dobovosti minulých storočí, či vkusnému a neprekonateľne lepšiemu zvuku ako u predošlých spolkov. Pre mňa osobne bol najväčším problémom samotný výber skladieb. Hlavný dôraz bol kladený na songy z (nie úplne presvedčivej) novinky Sitra Ahra. Rovnomennou skladbou THERION aj večernú show odštartovali. No i ďalšie kompozície, vo väčšine prípadov pomalšieho razenia, na dramatickom stupňovaní deja nepridali. Nepomohla ani dávka teatrálnosti, ani Thomasove trilkovanie na flautu. Dokonca som sa párkrát prichytil, že zívam od nudy! Miestami to skĺzavalo až k lacným operetným popevkom s triviálnymi vyhrávkami zľahka prihustenými symfonickým halfplaybackom.
Mozog kapely Mr. Johnsson , nie lenže radikálne zmenil svoju image; ostrihal sa, nahodil sa do dobového mundúru s klobúkom a čiernymi lenonkami, ale totálne prekopal aj zostavu.
Prvé prekvapenie sa konalo na poste basáka. Tejto pozície sa ujal nikto menší ako multiinštrumentalista a svetovo známy producent Waldemar Sorychta, ktorý sa podieľal i na vzniku už spomenutého posledného opusu. Gitary sa chopil neznámy Argentínčan Christian Vidal a za bicie usadol, mne tiež nič nehovoriaci Johan Koleberg. Chris, ktorý typický Gibson Les Paul použil len párkrát a väčšiu časť show odohral na Flying V, pôsobil na živo viac ako štatista a celú váhu zábavy a konferovania dal na bremená spievajúcej štvorici.
Spevácku zostavu okrem tradičnej ženskej dvojice: Katarina a Lori dopĺňali páni: Thomas Vikström (tenor) a stratený syn, prerastený blondiak Snowy Shaw (všetko ostatné).
Samotné spevy boli zvládnuté na vysokej úrovni. I keď ženská časť zboru, strčila svoje mužské proťajšky s prehľadom do vrecka. Snowy a Thomas, nech sú akokoľvek charizmatickí jednoducho nedokázali zvládnuť vokály Matsa Levéna.
Táto nová zostava sa javila na živo dosť dobrá. Žiaľ iba dobrá. S bratmi Niemannovými a Matsom bola skvelá!!!
THERION, s výnimkou posledného kúsku, hlbšie do histórie ako po album Theli nešli.
Chris upustil od tradičných coverov metalových kapiel, a zrejme po skúsenosti s maďarským symfonickým telesom siahol radšej po Dies Irae z Mozartoveho Requiem.
V riadnom hracom čase ako posledná odznela Unguentum Sabbati. Potom už len neutíchajúce skandovanie a dva záverečné prídavky.
Pred úplne poslednou skladbou sa slova ujal i Chris, ktorý prítomným poďakoval za podporu a dodal už len tri slová: „To Mega Therion“. Týmto mega opusom svoju púť novodobou hudobnou históriou THERION za obrovského aplauzu prítomných ukončili. Žiadny ďalší hoc len cover prídavok sa už nekonal.

Zlínske vystúpenie THERION nepatrilo vyslovene medzi tie prúserové, nezohraté ako na Metalmanii (2006, Zlín), ale zas ani medzi tie špičkové (Gothic Kaballah tour 2007, Viedeň).
Odohrané to bolo poctivo, s chuťou, a na začiatok tour znela kapela i celkom zohrane.
Mne však chýbala tá spomenutá čerešnička na torte... Mats Levén.

Playlist: Sitra Ahra, Wine of Aluqah, Typhon, The Perennial Sophia, Hellequin, Nifelheim, The Siren of the Woods, Voyage of Gurdjieff (The Fourth Way), Ljusalfheim, Dies Irae (Wolfgang Amadeus Mozart cover) , Ginnungagap, Kali Yuga, Part 3, Call of Dagon, Clavicula Nox, Enter Vril-Ya, The Blood of Kingu, Lemuria, Abraxas, Unguentum Sabbati
Prídavok: The Rise of Sodom and Gomorrah, To Mega Therion

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]