[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Amorphis, Leprous, The Man-eating Tree
7.1.2012, Majestic Music Club - Bratislava (SK)

Tri zaujímavé kapely. Dve mladé nádeje a stálica tvrdej hudobnej scény. Každá z nich má na konte v ostatnom období vydaný nový album. Toť dôvod vyjsť na turné a tieto zdarné počiny predstaviť aj na živo. A keď už sa ide na turné, prečo sa nezastaviť aj v Bratislave?
Vraj tam majú peknú koncertnú sálu, dobré pivo a verných fanúšikov.
O otvorenie škandinávskeho večera sa postaral fínsky sextet THE MAN-EATING TREE . Bratislavskému obecenstvu už nie sú až tak neznámy. Prvý raz sa tu predstavili čoby support krajanov TAROT. Pokračovatelia melancholikov SENTENCED sa svojej úlohy, rozpáliť fans, zhostili so všetkou úctou. Na prvú kapelu večera mali až podozrivo dobrý zvuk, a roztrúsený hlúčik pod pódiom postupne hustol. Set zložený zo songov z doteraz dvoch vydaných albumov čítal nejakých 30 minút chmúrnych doom-gothických melódii odprezentovaných s obrovskou chuťou.
Pre tento krát za zakladajúceho člena, bicmana Vesu Ranta (ex- SENTENCED), zaskočil Aksu Hantta zo spriatelených POISONBLACK, čím však výsledná show vôbec neutrpela.
Avantgardných Nórov LEPROUS som mal možnosť vzhliadnuť pred nejakými dvoma rokmi čoby predkapelu THERION a musím uznať, že oproti zlínskemu vystúpeniu, prekonali obrovský kus cesty so značným posunom. Zapracovali nie len na hudobnej zložke, ale aj na pódiovej prezentácii.
Už to nebola len statická pätica s občasne jančiacim frontmanom, ale živý dynamický celok.
Okrem vkusného koncertného úboru, predviedli páni umelci i oduševnenú synchronizovanú pohybovú zostavu. Energia a chuť z hrania z nich priam sršala. Set prirodzene odsýpal hlavne vďaka skladbám z novej dosky Bilateral, ktoré boli oproti starším kúskom omnoho rezkejšie, priamočiarejšie, mnohokrát až s jednoduchou pesničkovou štruktúrou. Pritom im nechýbala určitá vnútorná inteligencia dýchajúca až Museovskou atmosférou.
Zvuk gitár oproti predchádzajúcim THE MAN-EATING TREE ustúpil do úzadia, čím sa otvoril ďaleko širší priestor pre vesmírne klávesové plochy a neobvykle pojaté vokály, do ktorých sa striedavo zapájali obaja gitaristi. Sympatický spievajúci klávesák Einar Solberg ubral na krákavom prejave a viac vsadil na čisté spevy so zapamätateľnými neopočúvanými melódiami.
Pre mňa vrchol večera.

AMORPHIS, čoby hlavné hviezdy večera nechali slovenské publikum na seba trochu dlhšie čakať.
Oproti predošlým spolkom posunuli celú show, hlavne čo sa vizuálnej stránky týkalo, minimálne o triedu vyššie. Scénu vyzdobili vkusnými maľovkami severskej prírody.
Po zvukovo diétnom intre som očakával, že hlasitosť setu pôjde nahor. No nestalo sa.
Pri decentnom, priam obývačkovom zvuku chýbalo Fínom, ako sa ľudovo vraví to pravé – GULE!
Opatrné vystúpenie navyše sprevádzali miestami až rozpačité reakcie hudobníkov (predstavovanie jednotlivých členov a ich “nepripravené“ hudobné vstupy, neustála kontrola bicmana oboma gitaristami).
Playlist rozdelil obecenstvo na dva tábory:
1. zástancovia staršej, Koskinenovej éry
2. fanúšikovia tvorby, od príchodu nového frontmana Tomiho Joutsena
Tomi bol hneď od počiatku stredobodom pozornosti, či už vďaka trblietavému disko outfitu, alebo bizarnému mikrofónu so stojanom. Okrem toho, že výborne spieval čisté pasáže, cudzie mu neboli ani agresívnejšie polohy. Pohybovo bol tiež najzdatnejší člen a kvôli predlhým dredom si pri vlasových akrobaciách zvyšok ansámblu od neho držal bezpečný odstup.
Ako zaujímavý prvok sa ukázalo ľudové hlasovanie, kedy si samotní diváci mohli vybrať z dvoch ponúknutých skladieb (Against Widows / On Rich and Poor ), v ktorom lepšie obstála druhá spomenutá.
Rozdiel v reakciách na jednotlivé songy bol neprehliadnuteľný. Kým na tie novšie, z posledných štyroch albumov, živelne reagovali prevažne tí neskôr narodení, pamätníci rannej éry od Elegy až po prvotinu The Karelian Isthmus, stáli zdržanlivo v pozadí.
Po neistom predstavovaní jednotlivých členov, AMORPHIS odpálili hitovku Silver Bride, ktorou uzavreli riadny set.
Pred prídavkami kapela, našťastie dlho nehrala formu, a už po chvíli skandovania dobehli, aby trojicou songov: Drowned Maid, My Kantale a takmer všetkými hrdlami v MMC odspievanou House of Sleep ukončila severské ťaženie.

Playlist:
Intro, Song of the Sage, Memaid, Smoke, On Rich and Poor, Sampo, You I Need, Sky is Mine, Vulgar Necrolatry, Into Hiding, Crack in a Stone, Alone, Silver Bride
Drowned Maid, My Kantale, House of Sleep

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]