[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

GeriatRock Päsť 2012
Vibrátor, Kelt, Weed, Xibalba
30.6.2012, Riders pub - Košice (SK)

Budú to tak tri mesiace, čo sa začali šíriť správy, že veteráni už roky v pokoji odpočívajúcich skupín, ktoré (popri viacerých iných, často už totálne zabudnutých) stáli pri zrode košickej metalovej scény, chystajú v Riderse spomienkový koncert. Táto udalosť vo všeobecnosti letargickú košickú metalovú a príbuznú rockovú verejnosť až neočakávane zaujala a tak sa v ten tropický posledný júnový večer zišli hádam aj dve stovky ľudí. Vekovo sčasti rovesníci účinkujúcich, k tomu ešte niekoľko o dosť starších figúr, ale aj potešiteľne veľká skupina fanúšikov vo veku 20+, zvedavých, ako košický metal vyzeral v časoch, kedy ho nemali šancu zažiť. A v tom všetkom nejeden košický hudobník, či už ako návštevník, alebo aj „bedňák“.

V motorkárskej krčme som bol predtým len raz, vypijúc tam dve pivá typu „masy to chlochcú bez pripomienok“ a odíduc radšej niekde, kde sa dalo piť pivo naozajstné. Vedel som teda, že idem hlavne na hudbu, ľudí a občerstvenie bude v štýle „ber alebo neber, iné tu aj tak nie je“. Takže v tomto smere dve zásadné výhrady k podniku – ak je vonku 35 a viac stupňov, tak to skrátka nejakú klimatizáciu chce. A ak už teda je k dispozícii hlavne pivo, ktoré je pre pivárov fakt len núdzovým modelom, tak ho proste nemožno podávať takto nedostatočne chladené. Zvyšok je v poriadku, interiér je fajn a aj boľavé miesta koncertných či pohostinských zariadení sú tu také, že návštevník sa nemusí báť vkročiť tam.

Koncert po istom úvode organizátorov – dozvedeli sme sa, koho to celé bol nápad a čo všetko kapely podstúpili, aby vôbec mohli niečo pripraviť (WEED na skúšky chodili 70 km za Košice a podobné príbehy) – pred siedmou otvorila štvorica VIBRÁTOR. Z dávnych čias, neviem či nie ešte spred roku 1989, si pamätám len jej názov, naživo som ich nevidel nikdy, akurát kdesi na nástenke nejakého mládežníckeho centra bola fotka koncertu metalovej skupiny a možno to boli oni. Hudba vyzerala podľa toho – taký ten česko-slovenský hard rock, heavík až speed metal, texty po slovensky, ktosi v súvislosti s nimi počas ich setu spomenul Tublatanku, no, možno ani nie extra scestne. Z vlastných vecí sa im podarilo nacvičiť len niekoľko kusov, doplnili to covermi, napríklad aj od Lucie. Celkom príjemný začiatok a hlavne riadne hlboký ponor do minulosti.

V poradí druhí účinkujúci, KELT, mi už hovorili o dosť viac, v 1. polovici 90. rokov to bola solídne aktívna tvrdá kapela s niekoľkými demonahrávkami, ktorá dokonca svojho času mala chytrácky nacvičené až dva programy – jeden skôr moderne thrashmetalový, ten druhý dosť vážne koketoval s death metalom. Frontman Rudi Majdák (basgitara, vokál) povolal trojicu z bohatého výberu bývalých spoluhráčov. Nacvičili niekoľko najvýraznejších skladieb a treba uznať, že v ich podaní pred už slušne rozhýbaným publikom znel ostrý, agresívny thrash metal, ktorý vôbec nevyznieval nejako „starobylo“ a išla z neho energia. Na to, že Rudi sa už nejaké roky miesto metalu venuje skôr keltským folklórom ovplyvnenej hudbe a ide mu to, príjemné prekvapenie. A na to, že ho bolo treba presviedčať, aby do tejto akcie išiel, to všetko dopadlo na zaslúžený potlesk. Aj vsuvka so snáď indiánskym bubnom, kedy som mal podozrenie, že ide o cover od Sepultury. Celá vec mala jednu chybu – škoda že sa nepodarilo nacvičiť dlhší program.

Keď moshmetaloví WEED zažívali (aspoň lokálne) veľkú slávu a ocenenie, bavil som sa už celkom inou hudbou. Každopádne boli pre mnohých hviezdami večera a ohlas mali tiež zrejme najväčší. Metalový crossover amerického štýlu im išiel aj po rokoch od ruky i od srdca, chytľavé riffy, dva dobre zohrané vokály, energia a radosť z hrania, zase raz škoda, že horúčava v podniku ma vyhnala vonku, kde predsa len bol o trochu chladnejší a čerstvejší vzduch. Snáď sa niekde objavia aspoň živé záznamy tých skladieb, keď už teda aspoň zatiaľ o nejakej novej nahrávke reč nepadla. Veta „WEED sú stále aktuálni, na to pozor!“ má rozhodne svoje opodstatnenie.

Zlatým klincom programu, tak čo do dĺžky programu, ako aj dosiahnutých úspechov, boli XIBALBA. To, ako pamätníci vedia, sú Karol Gerba (gitara, vokály) a Peter Šerfözö (basa) plus nejakí tí gitaristi a bubeníci, ktorí sa u nich vystriedali. Skupina, ktorá začínala ako dosť pekelne znejúce thrash/blackmetalové monštrum cez koketovanie s technickým death metalom a progresívnejšími záležitosťami prepracovala až k debutovému a jedinému albumu „Grey Infinity“ v progresívnom metalovom štýle, pripravila prierez tvorbou, ktorý Karol ako frontman patrične komentoval. Pár starších vecí zaznelo v inštrumentálnych úpravách. Kto chce vedieť viac, tu je playlist: 1. Dracula (intro) 2. Under-Developed 3. Tomorrow Will Be Late 4. Depressive Reality 5. Vamfim 6. Messenger Of Victory 7. Grey Infinity 8. Sunflower Field 9. Feel Like Shit 10. Lenin 11. S.O.D.-SLAYER-EXODUS Zahraté to bolo tak, ako sa na uznávaných hudobníkov patrí. Niektorým návštevníkom síce pri vystúpení legendy chýbala energia, ale dajme tomu že to bol prvý koncert po rokoch a to pravé nasadenie príde s ďalšími akciami. Prinajmenšom ešte jedna je plánovaná o pár mesiacov, už nie v Riders pube, a ak sa uskutoční, za návštevu určite stáť bude. Zúčastnené skupiny totiž na GeriatRock Päsť 2012 predviedli viac než len pokus o pripomenutie starých čias. A to si zopakovanie zaslúži.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]