[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

7. narodeniny Collossea (deň druhý)
Tribe, Ante Portas, Contempt, Meredith, The Weed
25.8.2012, Collosseum - Košice (SK)

Podobne ako v minulom roku aj teraz východoslovenský punk/HC/metalovo/alternatívny a ktovie aký ešte chrám svoje narodeniny oslávil dvojdňovým minifestivalom kapiel prevažne z Košíc a okolia. Podarilo sa mi zažiť druhý deň osláv, tak ho teraz stručne zhrniem.

Po piatku, kedy punková omladina klub naplnila na prasknutie a a jej alko/agro/retard podmnožina zasvinila Dominikánske námestie (lebo punk je zrejme predsa o tom, že sa správam ako teľa a idiot) bol v sobotu aj pri slušnej návšteve, čo ja viem, okolo 150 kusov, v podstate oddychový deň. Tak ako minule sa v záujme šetrenia časom striedavo hralo na dolnom aj hornom pódiu. Vyhraté mali kapely, na ktoré vyšlo hranie dole, na poschodí bola totiž sauna, akú by aj vo Fínsku zakázali. Mal som záujem vidieť všetko, takže vďaka tejto „atrakcii“ som už v polovici akcie vyzeral ako zachvátený prietržou mračien.

Od thrashcorovo/metalových TRIBE z Moldavy nad Bodvou som zachytil len posledné tóny, z ktorých sa sotva dalo vydedukovať, ako hudobnícky pokročili od predošlého vystúpenia. Ale podľa noviniek na Bandzone počuť, že pokrok tam je, skladby sú o dosť tvrdšie a agresívnejšie, až na pomedzí nabrúseného thrash/death metalu a metalcoru.

Prvé kolo „saunovania“ sa oplatilo absolvovať kvôli košickým ANTE PORTAS vo vynovenej zostave. Deathcoreovému kvintetu situáciu sťažovala enormná horúčava priestoru, v jeho prospech však hral pomerne natrieskaný parket a pomerne slušný zvuk. Hudobne ide o v súčasnosti populárny štýl, AP svoje vzory majú hlavne za oceánom, ale tieto vplyvy spracúvajú na slušnej úrovni. Ťažké riffy, breakdowny, tu a tam klepačka, občas dosť vydarená gitarová melódia a variabilný tvrdý, často growlujúci vokál, to všetko sa o moshpit postaralo bez problémov. Nejakú novú štúdiovú nahrávku si rád vypočujem.

Presun dole, keďže nasledujúci koncert CONTEMPT bol avizovaný ako rozlúčkový. Z jednej strany zamrzí, že domáca (prinajmenšom slovenská) deathmetalová stálica a kvalita odchádza, na druhej strane 22 rokov je 22 rokov. A možno je aj tak všetko inak :-) Tak či onak CONTEMPT, aj keď tentokrát len v trojici, s jednou gitarou, svoju show predviedli vo veľkom štýle, vrátane rozodratých a krvavých „kostýmov“ a divokého pomaľovania. Miestami bolo skôr na čo pozerať než čo počúvať, pretože pri ich ozvučovaní si zvukár vybral slabšiu chvíľku a už aj tak gitarovo dosť švédsky chrastivý zvuk bol miestami nezrozumiteľnou guľou. Orientovať sa dalo, pokiaľ ich blasfemický vysokorýchlostný brutal death máte napočúvaný, to ste si celý set, poskladaný z vecí z posledných troch albumov, mohli aj vychutnať, koniec koncov skladby ako „Who Am I“, „The Nightwind“, „Blasphemy“ a podobne lezú do hlavy samé od seba. Počas setu odzneli aj dva preslovy, ten prvý od Ľuba (gitara, vokál), druhý od Tomáša, ktorý sa po šiestich rokoch štúdií vracia do Rakúska a tu sa rozlúčil a poďakoval za priateľstvo domácich a príjemne strávené obdobie života. Publikum „pánovi doktorovi“ zaželalo veľa zdaru a celkovo bol koncert podľa očakávania fajn. A ani s tým koncom CONTEMPT to asi až také horúce nebude.

IMPACT, na ktorých som sa tešil tiež, to nakoniec odvolali, takže zasa nič. Je to škoda, pretože ich melodický a technický thrash metal má na viac než na hnitie v skúšobni. Mať po dvanástich či koľkých rokoch na konte asi tri koncerty a žiadnu nahrávku, už by mi v hlave začalo vŕtať, či to má vôbec význam...

Ďalším kolom saunovania hore bolo vystúpenie tiež domácich MEREDITH. Ok, melodický metalcore v jeho „popovej“ verzii, tuším ich ktosi nazval „košickí Bullet For My Valentine“. Ale zahrať to vedia, skladby sú chytľavé a fanúšikovia im to s chuťou baštia. Sú asi jedinou tunajšou kapelou, ktorá máva v kotli viac báb ako chlapov, to sa tiež nepodarí každému :-D Nedávno nahrali demo, tak teraz aby ho hlavne rozšírili po svete, v prvom rade slovenskom a českom, keďže hrať každé tri mesiace v Košiciach a inak viac – menej pomenej, tade cesta nevedie. Čo je tu veľký plus je fakt, že naživo je to o.i. dobre odspievané, vrátane čistých a melodických vokálov, ktorými si iné žánrovo podobné kapely na seba leda tak ušili bič.

Záverom a pre mnohých nečakaným zlatým koncom programu boli na dolnom pódiu nedávno obnovené košické metalové legendy THE WEED. Štýlovo mi ani v časoch slávy ich hudba až taká blízka nebola, na druhej strane by som rád veril tomu, že ich vystúpenie v Riderse koncom júna nebolo jednorazovkou, ale začiatkom niečoho trvalejšieho. Ich druhý koncert po viac ako štrnástich rokoch ich totiž v Collosseu ukázal vo výbornej forme. Hudobne sú THE WEED kdesi na prelome 80. a 90. rokov v Amerike. Ich moshujúci metal/crossover, či ako to nazvať, mal za učiteľov skupiny ako Anthrax, Suicidal Tendencies, alebo aj Mucky Pup. Živosť, energia a radosť z hrania z košickej štvorice priam vyžarovala a málokedy sa stáva, že sa do klubu a na parket začínajú ľudia vracať aj na konci koncertu. Pred nakoniec príjemne početným davom odznel celý tuším štrnásťskladbový materiál (oznam pre záujemcov – istý dobrodinec ho zverejnil na Bandcampe) a ako prídavok ešte jednu vec THE WEED hrali znovu. Kapele by určite stálo za zváženie nejaké serióznejšie obnovenie činnosti, pretože jej hudba má na to, aby zaujala aj dnes.

Suma sumárum príjemná akcia, zábavy kopec, takže Collosseu ešte dodatočne všetko najlepšie k narodeninám a nech sa klubu darí, lebo neviem kto by pre nás urobil toľko, koľko sa už podarilo tu.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]