[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Leprous, Loch Vostok, Persefone, Ørkenjøtt
7.10.2012, Randal - Bratislava (SK)

Jesenná koncertná náruč sa v populárnom bratislavskom klube Randal pomaličky začína otvárať. Po nesmelých lokálnych začiatkoch prišla v prvú októbrovú nedeľu na rad zmeska vskutku kultivovaného tvrdého kovu.

O veľmi svojrázny a istým spôsobom i originálny úvod večera sa postaralo nórske teleso ØRKENJØTT. Z môjho pohľadu šlo o totálny psychadelický, nielen hudobný, ale i imidžový úlet. Dvojica gitaristov v sakách, basák s obrovským afro-účesom a nepríčetný hippie spevák v dlhej nočnej tunikovej košeli na prítomných niekoľko desiatok minút chrlili zvláštnu zmes rocku, progu s uleteným s miestami expresívnym a miestami čistým pokusom o spev ozvláštnený megafónom.

To andorrská PERSEFONE bol iný náter vysokej technickej úrovne. Ťažko povedať či v ich prípade šlo o powerprog s agresívnym spevom, alebo melodický death metal. Každopádne priaznivci jedného či druhého žánru si prišli na svoje. PERSEFONE dokázali umne skĺbiť ultrarýchle pasáže s progresívnym rockom a symfonickými elementmi. Nebáli sa rozbesniť nástroje, ale aj inteligentne zahustiť atmosféru. Nechýbali melodické gitarovo / klávesové súboje i prestrelky moderného screamo revu a melodického vokálu, ktorý mal na starosti klávesák (asi najväčšia slabina ináč výborného setu). Razanciou a temnou melodikou mi v mnohom hudobne pripomínali tvorbu ranných EVERGREY. Energiu, ktorú rozdávali ste doslova mohli nahmatať a vidieť to bolo i na, k pódiu sa postupne blížiacich fanúšikoch.
Gro tvorili songy z troch doteraz vydaných albumov, z ktorých posledný Shin-Ken vyšiel v roku 2009. Kapela v závere odvážne prihodila i jeden nástrel z pripravovanej novinky.

Čím viac sa blížil záver podujatia, tým viac sa zvyšovala ako zvuková tak i hráčska kvalita jednotlivých spolkov. LOCH VOSTOK svojim vysokoobrátkovým zabijáckym power metalom s prvkami progu hodili latku úrovne veľmi vysoko. Svoj set pojali vyslovene propagačne. Nový album The Doctrine Decoded je vonku len pár týždňov tak prečo ho poriadne neprevetrať? Zvyšok trochu skráteného setu tvorili najdelikátnejšie kúsky staršej tvorby. O vkusnú tančno-pohybovú kulisu pod pódium sa postarali mládenci z predchádzajúceho súboru PERSEFONE.
Po inštrumentálnej stránke nemalo vystúpenie týchto sympatických Švédov jedinú chybu. I keď územčistý frontman Teddy Möller nie je žiadny slávik z Madridu minimálne poloha agresívneho spevu mu sedela ako uliata. Popri chlapáckom metale došlo i na rytmické fintičky a zvraty, čo bolo tým pravým olejom do ohňa horko krvného Chiľana Lawrence Dinamarca, ktorý kvintet bezchybne kormidloval spoza bicích.
Skvelý dojem kazila zvuková absencia klávesov a neustále pískanie mikrofónu, ktoré v úplnom závere po zábavnej komunikácii s zvukárom ustalo.

Playlist: Twilight Of The Dogs, A Mission Undivine, A Tale Of Two Kings, Citizen Cain, Regicide, Gestalt, Dystopium

LEPROUS dotiahli pódiovú prezentáciu do maxima. Tam kde mali LOCH VOSTOK plachty s logom nasadili LEPROUS obrazovky s prazvláštnou videoprojekciou.
Mohol by som napísať, že ich set bol podobný tomu z januára tohto roku, kedy predskakovali AMORPHIS a tým skončiť. Tým by som snaživým Nórom ubral všetky ich pozitíva, s ktorými narukovali na toto turné.
Kapela každým svojim živým vystúpením astronomicky rastie a naberá na suverenite.
Ich výraz je rozvetvenejší, ďaleko spontánnejší. Chvíľami to vyzeralo, že na pódium nabehla adrenalínom nadopovaná demolačná čata.
V prvom rade sa propagovala stále aktuálna výborná posledná doska Bilateral. Vokálne stále sa zlepšujúci frontman Einar Solberg, v hlase ktorého sa dokonale snúbi naliehavosť s dravosťou. Proklamoval, trúchlil, i zúrivo soptil a to všetko za výdatnej podpory ďalších dvoch spevov.
LEPROUS od začiatku hrali s fans hru na mačku a myš. Neodhalili všetky svoje tromfy a drobné nuansy, ale držali poslucháča neustálom napätí a očakávaní vecí budúcich.
O to spontánnejšie reakcie nastali keď sa z katatonickej letargie rozletí ich hudba všetkými smermi do nekonečného množstva tónov, zvukov a farieb. Košaté nadžánrové kompozície hýria zmenami nálad, bohatými aranžmánmi a dobre premyslenou a načasovanou gradáciou.
V živom prevedení dostali štúdiové skladby úplne nový až animálny rozmer, plus dokázali pekne rozvibrovať prítomných.
Návštevnostný prepadák sa počas vystúpenia LEPROUS zmenil na milo podporenú klubovú akciu s niekoľkými desiatkami spokojne sa tváriacimi fanúšikmi.Ťažko povedať či mohlo byť účastníkov viac.
Nóri i napriek rastúcej popularite a neodškriepiteľným kvalitám, ešte asi nemajú taký status, aby boli po troch albumoch headlinermi samostatného turné.

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]