[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Superboring Release Party
Fish Art Collection, Obliterate
12.10.2012, Cassbar - Košice (SK)

V deň, kedy to všetkým prípadným psychopatickým zabijakom ušlo „vo fous“ – v piatok dvanásteho -, Cassbar praskal vo švíkoch ako asi ešte nikdy, minimálne na jednom mieste praskol doslova, našťastie zvnútra. Nuž, krstilo sa, a veru nie hocičo – aktuálny štvrtý dlhohrajúci album čerstvých dvadsiatnikov OBLITERATE. Aby nebol omyl, dvadsať rokov má kapela, z jej členov nikto také šťastie nemá, niektorí už dlho.

Že je oficiálny začiatok o siedmej večer ma akosi nevzrušovalo, aj tak som si zabudol doma odvzdušniť radiátory, takže dodatočne, a prikvačil som kedysi pred ôsmou, vidiac, že klub sa plní a trnavskí hostia FISH ART COLLECTION sa snažia o ozvučenie. O kapele som dovtedy nemal šajnu že kto čo ako, až na Petra Hiju, ktorý si tu odskakuje od popierania boha. Ďalšou známou tvárou bol ale náhle aj Dodo Zachar, voľakedy z DYSANCHELY, odkiaľ vzal tiež basáka.

Živo, tak predkoncertne bolo takisto na pavlači, kde už jeden nie priam zletilý fanúšik odpočíval v pokoji, skrútený na schodoch ako osie hniezdo, nuž, fascinujú ma ľudia, ktorí si z koncertu odnesú leda tak poriadne prechladnuté obličky a v špakoch, rozliatych snoch a vííííínach vyváľané handry... Však teda tam postupom času viac ľudí vyzeralo v duchu wimmerovského „cosi jsme popili“, ale o tom neskôr, ak sa mi zochce.

Trnavčania sa čajsi po ôsmej predstavili ako skupina Touch My Tralala, hrajúca covery od FISH ART COLLECTION, aj tak sa dá. Ľudí to prilákalo dosť, zvuk bol dobrý, i keď na začiatku Peter s prehľadom prereval gitaru. Hrali sa veci z minuloročného EP a nejaké novšie, dokopy tak štyridsať minút nadupaného hard coru, crossoveru, ktorý mne osobne najviac pripomínal súčasný melodický metalcore, vychádzajúci z deathmetalového Göteburgu a thrash metalu, s väčšinou revanými vokálmi v niekoľkých polohách. Celkom príjemná, chytľavá náladová záležitosť, v ktorej dosť výrazne počuť Dodov melodický deathmetalový rukopis z čias DYSANCHELY. Basa ide skôr v modernom crossoverovom duchu a dopredu to ženie „na opačnú stranu“ hrajúci bubeník. Fanúšikovia sa po chvíli odvážili na parket, ktorý už predtým ktosi operatívne polial pivom. Hlavnú tanečnú úlohu zohrával pán ranných zôr, ktorý sa medzi skladbami hlasito, avšak slušne a až tak zúfalo a málo úspešne dožadoval piva. Nuž, v tej tlačenici bola výprava k baru celkom dobrodružným výletom, a to sa ten pravý extrém ešte ani nedostavil.

Po prestavaní bicích a dozvučení nastúpili tí, o ktorých bol večer v prvom rade – Marcel, Ivan, Gabi a Janči alias „supernudní“ OBLITERATE. Dosť ťažko sa mi na adresu ich vystúpení píše stále niečo nového, ale dúfam, že takú odozvu, akú mali doma, mávajú aj všade inde, aspoň z toho sa môžu po rokoch hrania tešiť s tým, že keď nič iného, toto sa podarilo. Lebo uznanie je asi to jediné, čo sa v lepšom prípade dá z celého tohto „undergroundu“ a pôsobenia na slovenskej (extrémne) metalovej „scéne“ vydupať. „Superboring“ je radený medzi slovenské albumy roka viac než právom, kto ešte stále nevie, o čom je reč, má tu neďaleko recenziu. Grind core/metal pre 21. storočie, náhul, ktorého „posekanosť“ a vývoj ľudí, ktorí boli zvyknutí na starý OBLITERATE, môže pri prvom kontakte zaskočiť až nepríjemne. Ale má to energiu, dravosť, agresivitu a porád sa tam klepe, takže zvyknete si. Hralo sa zo „Superboring“ a z predošlého albumu „Something Wrong“, ľudia z kotla lietali ponad gaučovky a stoly s nápojmi, že sa niekto nezjemelil do nejakej kopy črepov, za to môže vďačiť šťastiu, pretože miestami išlo o život. Aj vďaka tomu, že zo vzduchu sa pomerne skoro stal nejaký antivzduch v štýle pavilónu opíc v čase párenia, vetrať sa muselo. Ale tiež len tak, aby mladé fešandy, a že ich bolo potešiteľne, neumrzli. Kedysi okolo polovice koncertu prišiel CD pokrstiť dlhoročný metalový činovník Jano Košč, povedal obsiahly prejav, v ktorom si často kládol rečnícku otázku, čo má k tomu i onomu povedať. No ale zhodnotil staré i nové časy, pospomínal, ako bolo kedysi, a hlavne pochválil, že okrem mnohých starých tvárí vidí aj mnohé nové. Krstilo sa čímsi, čo z diaľky vyzeralo ako vajcový likér, aj keď ktovie, FISH ART COLLECTION to prezentovali ako výsledok voľajakého trnavského bukkake, či to tak naozaj bolo neviem, a hlavne ani nechcem vedieť :-D

Koncert plynule pokračoval tak do jedenástej večer, mrzí ma, že „Circles In The Dust“, kde si zaspievala aj Lenka (CHORÉ VRANY) znela akurát vtedy, keď som sa vykecával na chodbe a sledoval, ako majordómus spriechodňuje schody, na ktorých sa rozkydla ďalšia bezvedomá alkoholická batožina, ale povedzme, že človek nemôže mať všetko (však ani väčšinou nemá :-D). Potom už len pokoncertné dozvuky, slávnosť, hudba, ohňostroj, dvaja zaslúžilí pamätníci nielen košickej scény to udatne zalomili na gaučoch, voľajaké mládežnice pri bare debatili, že pánske sociálne zariadenie je oveľa menej humusné než dámske, hmmm, pozoruhodné. Však tam potom nejaká ďalšia vysedávala a asi si tam prišla pospať. To sú tie piatky, nech sa človek vyberie domov kedy sa vyberie, je nakoniec rád, že sú ešte len tri ráno :-D

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]