r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

The Safety Fire, Periphery, Between the Buried and Me
22.10.2012, Randal Club - Bratislava (SK)

Agilní OBSCURE PROMOTION okrem hrubozrnných kapiel svetových mien čoraz častejšie zatiahnu do našich končín i mladé, neokúkané spolky moderného vyznenia, mnohokrát na štartovacej čiare ich kariéry. V relatívne krátkom čase do Bratislavy, už po druhý krát, zavítali rešpektovaní BETWEEN THE BURIED AND ME s dvojicou nie nezaujímavých hostí.

O úvod sa postarali mladí londýnski debutanti THE SAFETY FIRE. A hneď od prvého momentu bolo jasné, že to nebudú žiadny hudobní holobriadkovia, ale i napriek relatívne krátkemu pôsobeniu na scéne, sa bude jednať o fúzatú a serióznu kapelu.
Postupne pribúdajúcemu obecenstvu naservírovali rytmicky košatú ódu na súčasnú progresívnu tvorbu riadne okorenenú o jazzové prvky. Čisté, veľmi slušne odvedené vokály sa striedali s občasným nie samoúčelným screamom. Melodické refrény trhali na kusy disharmonicky mimorytmické slohy. Kapela milo prekvapila vyrovnanými výkonmi, jednak pestrej melodickej gitarovej dvojice, ako aj údernej rytmickej sekcie.
Po prvom songu nastali menšie technické problémy s halfplaybackom, ktoré duchaprítomný vokalista zachraňoval typickým britským humorom. Ich nekoordinovane pohyby v štýle duracelkových zajačikov pôsobili miestami komicky. Zahalené do vkusného a zvukovo prijemne vyrovnaného hávu to na začiatok večera vôbec nedopadlo najhoršie.

PERIPHERY, ktorých prišla vzhliadnuť asi väčšina prítomných predviedli dynamicky a oproti THE SAFETY FIRE priamočiarejší, no vzhľadom na bicmanovo poranenie ramena a zaskakujúceho Borisa Le Gala aj o dosť krátky, iba 7skladbovy set. Aj keď usmievavý Boris nie je pôvodným členom kapely jeho uvoľnený, rázny a pritom presný výkon bol hodný obdivu.
Novinka bola zastúpená prevažnou časťou tracklistu, a hneď druhá Have a Blast poriadne zamávala prednými radmi. Úžasná stavba, mrazivá atmosféra, fenomenálny refrén kde spevák Spencer Sotela predviedol neskutočný potenciál a dôvod prečo je v kapele; mimoriadny hlasový rozsah, istotu, nasadenie vo všetkých polohách a farbách. Trojica gitaristov sa vzájomne dopĺňala, vrstvila plochy v obrovskú stenu. Zvuku, hoci stále dostatočne zrozumiteľnému chýbala, aj možno kvôli tomu množstvu gitár, ona priezračnosť predchádzajúceho spolku. V zozname skladieb nesmela chýbať čerstvá klipovka Make Total Destroy, po ktorej mal naučenú náhradný bubeník už iba jedinú vec.
Pre mňa vrchol večera.

Playlist: Ragnarok, Have a Blast, Buttersnips, New Snu, Facepalm Mute, Make Total Destroy, Icarus Lives!

Po ukončení setu PERIPHERY nastal v publiku badateľný odliv. Pritom BETWEEN THE BURIED AND ME prišli na pódium s patričnou chuťou hrať a propagovať svoj podarený čerstvý kozmický počin: „The Parallax II: Future Sequence“.
Neviem či to bolo dojmom z predošlých dvoch spolkov, alebo samotným zvukom, ale energiu z nahrávok sa BTBM ako keby nie úplne podarilo preniesť do živého vystúpenia.
Kapela, nebyť občasného headbangingu dlhovlasého Paul Waggonera a príležitostných živelných prejavov radosti frontmana Tommyho, pôsobila dosť staticky. Navyše vokálu Tommyho Giles Rogersa chýbala určitá elasticita a variabilita. Kým, v tom mále čistých pasáži vyznieval sebaisto, aj keď zvukovo utopene, v exponovaných spevoch pôsobil jeho hlas plocho a strnulo.
BETWEEN THE BURIED AND ME mali zakaždým tak trochu smolu na výber predkapiel, ktoré ich vždy niečím prekonajú. Minule to bol inštrumentálny valec ANIMALS AS LEADERS, tento krát po vokálnej i technickej stránke lepšie nakopnutí PERIPHERY.
Zohraný gitarový tandem Waggonar – Waring sa odvážne púšťal do rozsiahlejších inštrumentálnych plôch (Astral Body). Mnohokrát zabŕdli i do postupov hraničiacich s štandardným heavíkom 80-koveho strihu, alebo do podoby jeho tvrdších odnoži. Našli sa i zreteľné snahy zaexperimentovať, no pri masívnejšom náznaku inakosti, rozletu do nových hudobných foriem, limitovaní nie príliš výrazným bicmanom, sa radšej vrátili k pevným mantinelom. Pritom obaja gitaristi na tom boli technicky viac než dobre, a pri ich hre a postupoch sa dalo hovoriť o všeličom, len nie o tom, že to bolo lacné či očakávane.
Vo finále BETWEEN THE BURIED AND ME predviedli solídny a remeselne poctivo odohraný set.

[ Jeremy ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits