[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Back To The Black Tour part II.
The Infinite Within, Brute, Čad, Vader
30.4.2013, Collosseum - Košice (SK)

Dotiahnuť do Košíc VADER práve na Valpurginu noc je známkou vyvinutého citu pre detail. Výber „predskokanov“ je zase signálom dobrého vkusu, výsledkom bol totiž jeden z tých koncertov, kde nikto z účinkujúcich nepôsobil ako „nutné zlo, kým bude naozajstný metal“. Skôr sa oplatilo byť v Colle od začiatku, pretože otvárajúci THE INFINITE WITHIN plus-mínus zo Zvolena si rozhodne zaslúžili viac divákov, než tú asi päťdesiatku, pri ktorej si človek hovoril „ak už ľudia začali ignorovať aj VADER, tak to tu s deathmetalovými akciami bude lepšie zabaliť“. Nakoniec to dopadlo dobre, platiacich slušne vyše dvoch stoviek.

Začiatok sa o nejakú štvrťhodinu posunul, THE INFINITE WITHIN našťastie stihli odohrať tuším päť skladieb, dokonca dostali šancu pridať jeden kratší kus. Táto štvorica pre mňa nebola neznámou záležitosťou, na „vymierajúcej“ SK (brutal)deathmetalovej scéne boli prísľubom nádeje už ich veci na Bandzone. V Košiciach sa predviedli v rozhodne veľmi dobrom svetle a naživo ich hudba až tak nepripomína veľké uctievanie amerických Origin. (Na druhej strane – kto tu alebo aj v okolí hrá tento typ BDM, všakže.) Vyniklo, že oproti nim majú TIW viac pomalých a „slamových“ pasáží. Prepracované gitarové linky sa v zvuku z pódia dosť zlievali, ak ste sa však započúvali, našli ste ich. Uznanie si zaslúžila kvalitná hra všetkých zúčastnených, obzvlášť basák na niektorých miestach vyslovene kúzlil, ale ostatní tiež ukázali, že to, čo dokážu v USA, vieme aj tu, vyhrávky boli fajnové. Vokál naživo skôr stredový, ale ani na nahrávke to nie je nejaký extrém, akurát tam sú aj sprievodné vresky. Bolo fajn, že sa v situácii „čas tlačí“ nechali presvedčiť o dôležitosti hrania vlastných vecí, kapelu si na koncerte majú ľudia vryť do povedomia na základe originálov, nie coverov. THE INFINITE WITHIN naživo presvedčili o potenciáli, chce to nejakú naozajstnú nahrávku, lebo MP3 po nete, to nie je žiadna diskografia.

Pri nasledujúcich vranovsko-stropkovských BRUTE publikum zhustlo, sám som na ten koncert išiel možno hlavne na nich – VADER som síce nevidel až toľkokrát, ako kolega, ktorý ich v ten deň videl dvadsiaty raz, ale dosť na to, aby som vedel, čo sa dá čakať. Hlavne ma zaujímalo, ako bude BRUTE svedčať pódium, ktorého sú hodní už dávno. Aby som to neokecával – Steve, Pafo a spol. to na veľkom pódiu rozbalili ešte lepšie než som čakal, a to som teda čakal dosť. Ok, chalanom možno po koncerte náladu kazili dve poruchy techniky, takže jednu skladbu hrali ešte raz, ale také veci sa stávajú. Pokiaľ ide o nasadenie, pódiový prejav, show, to všetko spolu s kvalitou hudby spôsobilo, že som nemal pocit, že sledujem slovenskú kapelu, ale „niečo vážne zvonku“, a na slovenskej scéne je len niekoľko kapiel, pri ktorých sa mi stáva toto. Majestátne intro, úvodná titulná vypaľovačka „Sophisticated Atrocity“ a tornádo prepracovaného, skôr brutálneho death metalu s precíznou gitarovou i basovou hrou, sólami i vhodne využívanými melódiami. Steve si so svojím postojom pri hraní na gitare koleduje o titánové kĺby od bedier nadol, Pafove vokály na kvalitnom aparáte vyzneli najlepšie zo všetkých doterajších akcií, na ktorých som BRUTE videl, zrejme preto, že sa nemusel namáhať, aby z tých bední dostal čo sa dá. K tomu sprievodný rev druhého gitaristu – v tých momentoch BRUTE zneli ako o čosi besnejšia verzia Deicide, a nový bicman Sead (okrem toho Mortally Infected, Typhoid) sa ukázal byť človekom na svojom mieste. Odznela tiež jedna nová skladba z chystaného druhého albumu „Pillory“ a konštatujem, že medzi momentálne aktívnymi slovenskými deathmetalovými bandami patria BRUTE už do špičky. Prial by som im mať čas a peniaze na vyrazenie do sveta, ale vieme ako to tu chodí, priority človeku riadne ukroja z ambícií.

Trochu z iného hudobného súdka boli búrlivo privítaní „hitmakeri“ ČAD. Nie každý rozchodil to, že s VADER si zahrajú práve oni, ale život chystá aj humornejšie situácie. Každopádne sú ČAD momentálne asi zásadnými predstaviteľmi toho, čo si široká verejnosť môže predstaviť pod názvom „slovenský metal“, čosi, čo kedysi hrala Tublatanka a potom dlho nikto – nenahovárajme si, že všetky naše po anglicky nachrochtané death metaly, grindy, doomy a podobne sme robili/robíme primárne pre domáce publikum :-D „Čadský“ metal je síce poskladaný hlavne z crustu, grindu, punku a thrashu, má ale slovenské texty, ktoré publikum oslovujú a môžu si ich s kapelou zahulákať. Pištu veľmi tešilo, že sa im do Košíc konečne podarilo prísť načas a v duchu dobrej nálady (i riadne hrubozrnnej mluvy) sa niesla celá asi trištvrtehodina, počas ktorej zaznela väčšina albumu „Ťažký kov“, niečo z predošlého „Súkromná vojna“ a nejaké staršie veci. Hovädá a hovädice, kurvy i kurvice si vypočuli o červoch, skaze, sklenenej veži, golfových ihriskách, obchodnej veľmoci, konfliktoch, nákupných maniačkach, varičoch pika a podobnej hávedi, dobré to bolo, ľudí husto a ani sa nikto v kotle neprizabil.

Dosť ťažko sa píše o deathmetalovom monolite a kulte, o ktorom ste už za tie roky napísali všetko. Ale asi takto – ak ste fanúšikom žánru a máte VADER naživo doma, tak na nich choďte, pretože tá kapela si to zaslúži nielen kvôli hudbe, ale aj za to, čo pre nás všetkých na východ od po nemecky hovoriacich krajín urobila. Piotr Wiwczarek totiž s každým, kto v jeho kapele hral, ukázal, že odkiaľ ste, to nie je žiadna výhovorka a že ak dáte do pľacu nielen kvalitnú hudbu, ale aj celé srdce a nebojíte sa fakt tvrdo zamakať, môže sa „TO“ podariť. Niekedy, keď sa chcem zasmiať, predstavím si, ako si v Earache mohli trhať vlasy pár rokov potom, čo sa zbavili „východoeurópskej akvizície“, ktorá asi nesplnila ich očakávania, tá začala úspešne dobývať svet a dnes už jej stačí koncertne kontrolovať podrobené územia. VADER naživo je vždy smrtiaci deathmetalový stroj. Neviem komu na Metal Archives napadlo zaškatuľkovať ich ako death/thrash, lebo pod niečím takým si predstavujem čosi iné než nemilosrdnú priamočiaru smrtiacu nakladačku v najvyšších obrátkach. Ok, vychádzajú dosť zo Slayer. Kto v death metale nie? Každopádne hudobne a naživo zvlášť je táto banda definíciou stopercentného kovu smrti tak, ako vyzeral v časoch, kedy vládol. VADER sú o výbornej zohratosti, presvedčivom prejave a o kontakte s publikom, pri ktorom Piotr tentokrát veľmi rýchlo angličtinu odložil a medzi skladbami išiel v rodnej reči, s občasnými poctami slovenčine, samozrejme tými „najfajnejšími“.

VADER po svete momentálne chodia s programom, v ktorom hrajú albumy „De Profundis“ a „Black To The Blind“. Tie zmastili v takom tempe, že okolo trištvrte na desať mohlo byť aj po všetkom. Samozrejme sa pridávalo, a tak konečne zaznela aj „Dark Age“ z debutu a patrila medzi vrcholy koncertu spolu s možno vôbec najväčšou vaderovskou pekelnosťou „Carnal“, s „Vision And The Voice“, kde sa nedá nepridať sa k „Ol Sonuf Vaoresaji!“ a tak ďalej. S touto kolekciou deathmetalových dynamitov sa do Košíc na 80 minút vrátili 90. roky a skokani z pódia sa konečne poriadne prebrali. Tentokrát si zaslúžia pochvalu, nikto z nich do akcie nešiel štýlom predsedu klubu samovrahov. Celkom na záver sa VADER s Košicami a so zástupcami tak polovice Slovenska, od Humenného po Liptovský Mikuláš, rozlúčili už klasicky coverom „Raining Blood“ od Slayer a keďže na druhý deň bolo voľno, podniky v najkultúrnejšom košickom centre ešte dlhé hodiny žili bujarým životom. Na druhý deň si potom človek kladie otázky, či mu toto treba, ale zabaviť sa občas hodí. Povedzme, že dobré správy, konkrétne také, že 10. júla tu budeme mať Exhumed, sa osláviť môžu.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]