[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

European Deformity Tour II
Mortally Infected, Vomitous (Swe), Putridity (Ita), Defeated Sanity (Ger)
30.11.2013, Collosseum - Košice (SK)

To sú také koncerty. Na turné sa vyberie veľká dajme tomu deathmetalová kapela. V lepšom prípade vezme so sebou ešte ďalšiu riadne deathmetalovú kapelu, ktorá by vzhľadom na svoju kvalitu mala jazdiť šnúry ako headliner. A k tomu si celkom iste účasť na turné zaplatí niekoľko ďalších spolkov, o ktorých človek nepočul predtým a máločo o nich bude počuť potom, lebo hudobne je to také nijaké. Nejako ich pretrpí a myslí si pri tom, že iný organizátor by k hlavnému menu radšej s citom vybral kvalitnú domácu predkapelu. V každom prípade táto zmes vďaka menám, ktoré sa mihnú aj v mainstreamových rockovo-metalových médiách, klub slušne naplní.

A potom sú iné koncerty. Také, ako bol ten v posledný novembrový večer u nás v Collosseu. Nemci DEFEATED SANITY skraja roku vydali album „Passages Into Deformity“, ktorý definitívne potvrdil ich miesto medzi špičkou európskeho i svetového brutálneho death metalu. Už len oni sami mali byť pre „svojich ľudí“ dokonalým lákadlom. A to im spoločnosť na turné robili Taliani PUTRIDITY, namakaná ukrutnosť (ok, tie texty, tie texty :-)), proti ktorej sú napr. aj Hour Of Penance či Hideous Divinity len také uvoľnené náladovky :-) Do tretice nádej švédskeho brutálneho death metalu VOMITOUS a na úvod domáca BDM úderka MORTALLY INFECTED, ktorá už pred niekoľkými rokmi bola poprednou slovenskou „US brutal“ záležitosťou. Skrátka akcia, kde nebola jedna zbytočná kapela, skôr prehliadka toho najlepšieho a za lacný peniaz. Lebo desať euro, milé dietky, hocikedy v krčme do krku nalejete ešte pred polnocou - vy viete, že je to tak. Napriek tomu na túto prepychovú súpravu bolo zvedavých čosi vyše 60 platiacich divákov. V poriadku, taká je tu zrejme fanúšikovská základňa fakt extrémne podaného death metalu, pár ďalších nedošlo, lebo nemohli, ostatní existujú iba na Facebooku, aj tak sa dá. Ich škoda. Lucas, teda Underground Booking Agency, si urobil akciu pre kamarátov a s kamarátmi, usporiadal ju tradične na výbornej úrovni a vraj strata nebola väčšia než keby sa na tie kapely musel trepať do Prahy, čo pred nejakými rokmi bola jediná šanca vidieť ich naživo.

Do budúcnosti teda asi nepočítajte s tým, že vám tu ktokoľvek bude vychádzať v ústrety tak, že vybaví koncert na piatok alebo sobotu, za čo si u zahraničnej agentúry musí priplatiť. Tí, ktorí sme tam boli, by sme rovnako prišli aj v utorok.

A teraz sa pozrieme na to, aké to všetko bolo dobré.

O pol ôsmej nastúpili bratislavskí MORTALLY INFECTED. Stále ako kvinteto, hnané Seadom za bicími. Netuším, či k nejakým zmenám došlo na gitarových postoch, vokalista je každopádne nový. Zaujímalo ma, ako si s tým poradí, bývalý chrlič Vuldžar bol totiž veľmi platný člen s mikrofónom, však teda MI prezývku „slovenskí Disgorge“ nedostali len tak zo srandy. Veget (ex-Achromasia, ex-Hemperor) je viac než kvalitnou náhradou, disponuje poriadnym kanálnym hĺbkovým growlom. Zo začiatku jeho neľudské hrnutie znelo trochu jednotvárne, postupom času však naberal na pestrosti. Hudobne to bolo vydarené celé, vynikli zvlášť prepracovanejšie nové skladby, v ktorých sa menej slamovalo a viac sa objavovali rýchle, naklepané pasáže. Dve gitary MORTALLY INFECTED tiež nemajú len tak na parádu, skrátka vyspelý a poriadne brutálny death metal na reprezentačnej úrovni, aj na Slovensku, kde sa BDM hrá väčšinou trochu inak, pár ľudí s prehľadom dá takúto „ameriku“. Hojdavé rytmy už počas tejto „predkapely“ rozhýbali prvých medvedích tanečníkov a bonusom bol záverečný cover „Orthodox“ od Krabathor. Zvuk bol veľmi dobrý, dosvedčí to aj záznam na Youtube.

Švédska mrchožravá fauna VOMITOUS si čas na nazvučenie nadelila dosť veľkoryso, práve kvôli nim koncert nabral asi štvrťhodinový sklz, ale odpustené im bolo už v priebehu prvej skladby. Priemerná dĺžka vlasov na pódiu vzrástla – pačesmi, niekedy riadne dlhými, disponovali 4/5 kapely a jeden z gitaristov mal aj bradu, vďaka ktorej by ste si ho mohli pomýliť s Johanom z Amon Amarth. (Áno, som za to, aby aj v roku 2013 mal tu v tomto žánri dlhú vňať každý, komu rastie.) Tí, ktorí si bahnia v slammingovom drvení, si ho najviac užili s VOMITOUS. Naživo im vynikali hlavne „slamené“ hojdačky a celkovo pomalšie tempá (samozrejme sa aj blastovalo o dušu nespasenú), plus jedna gitara väčšinou znela akosi prebzučane, čo je v tomto subžánri v poslednej dobe asi zákon. Zo záznamu to hrá hádam ešte lepšie ako na koncerte. V každom prípade kapela, ktorá dlhohrajúci album zatiaľ ani nemá – hrala hlavne z dvoch EP, tohtoročného „Empires Of Great Enslavement“ a z predošlého, starého tri roky, predviedla, že učila sa od domácich majstrov – DERANGED, INSISION a spol., a naťahala sa tiež pachu z texaských kafilérií. Frontman Andreas Tseung bol popretím zvláštneho názoru, že vokalista BDM spolku musí byť nejaká 120-kilová skriňa, lebo je to neveľký chlapík, ktorý z diaľky vyzerá značne neplnoleto. Okrem hĺbkového rukotu, ktorému občas sekundoval basák „klasickejšími“ polohami, medzi skladbami celkom slušne hláškoval – „kupujte si veci z nášho distra, potrebujeme prachy. Na pivo.“ Vzhľadom na to, že tu bolo dostupnejšie a výrazne lacnejšie než v TreKronorLande len dúfam, že všetci v zdraví prežili výdatnú a dlhú afterparty. Nadšene reagujúce publikum gniavili čosi vyše pol hodiny, a bol čas na niečo trochu odlišného.

Turínskym PUTRIDITY u mňa body odchádzali vlastne iba kvôli textovej náplni. Nie som proti gore témam, koniec-koncov niečo do toho BDM nachrochtať treba a ak sa niekomu nechce robiť „filozofiu“ a „temnotu“, toto je slušná voľba, ale ak sú v názvoch termíny ako „anal“, „vomit“, „fecal“, „sodomizing“ a podobné tieto delikatesy, už mi to príde ako dehonestovanie kvalitnej hudby málo vtipnými hlúposťami. Videl som ale PUTRIDITY naživo a nech je im táto infantilná „odobratá hodnota“ prepáčená, bolo to asi najväčšie prekvapenie večera a hudobne i vokálne totálne moja krvná skupina. Slammovanie ustúpilo v prospech divokých, poriadne naklepaných zverských skladieb s hojnými zmenami tempa a riadne komplikovanými, prsty lámajúcimi gitarami, kde sa na strunách tóny striedali rýchlejšie než svetlá na stroboskope. Poriadny extrém, navyše hudobnícky vysoko hodnotný a kto si myslí, že brutálny death metal, grind core a podobne sú nehudobný bordel, nech si to skúsi, asi to zabalí veľmi rýchlo. Taliani sa štýlovo pohybujú zhruba v podobných vodách ako kolumbijskí Internal Suffering, reznutí Anglánmi Unfathomable Ruination a Amputated, s istým dofarbením US štýlom na trase Texas-Kalifornia. Oproti spomínaným Kolumbijčanom menej temné a mystické, viac krvavé, s riadne zverským vokálom frontmana výzoru, aký v lepších časoch patril na scéne k požadovanému a dodržovanému bontónu. Odzneli vzorky z predošlých dvoch albumov, nejaké nové veci a konštatujem, že na chystaný tretí album som veľmi zvedavý. Presne takto vyzerá stopercentný BDM, toto nemalo chybu a dve gitary tu boli viac než opodstatnené, PUTRIDITY vyučovali, a to vrátane riadne spečeného a ksichty strúhajúceho gitaristu naľavo.

Ak by toto bol záver koncertu, umelecký zážitok by som mal dokonalý už vtedy. Čakala nás však ešte „hlavná hviezda“ a v súčasnosti berlínski DEFEATED SANITY svojej povesti hanbu neurobili, za necelú trištvrtehodinku nás narezali na slíže všetkých, vrátane ľudí, ktorým ten koncert stál za cestu desiatky až stovky kilometrov. Krátke pochmúrne intro a už to sypalo. Fenomenálny bubeník Lille Gruber, vyslovený virtuóz a svojho druhu „jazzman“, s bicími sa vyhrá ako málokto a zároveň totálne neľútostne páli. Basák Jacob Schmidt, spoľahlivo podporujúci gitaristu Christiana Kühna, ktorý je na to sám. Musím konštatovať, že DS ako jediná kapela večera s len jednou gitarou v zostave preukázala riadny kus odvahy, že sa odvážila zložité, prepracované a na albumoch bohato vrstvené linky prezentovať v takejto „komprimovanej“ podobe. Zvládli to bez nejakej neistoty, je však pravda, že tie najkošatejšie vyhrávky by nejakú hutnú podporu druhej gitary zniesli. Napriek tomu však celkové znenie bolo hutné, výrazné a čitateľné. Oproti CD teda trochu iný, surovejší, ale stále hodnotný zážitok. Aj vďaka neprehliadnuteľnému frontmanovi Konstantinovi Lühringovi, ktorý imponoval dosť variabilným, ale vždy neľudským, väčšinou hlbokým a dobre nafrázovaným growlom. Vzhľadom na hráčske povinnosti kolegov nejaký väčší pohyb predvádzal iba on, miestami pôsobil patrične hrozivo, inokedy zábavne, pri jeho „vrtuliach“ holou hlavou sa skoro dalo čakať, že sa mu lebeň z krku uvoľní a vletí do radov fans ako kus odkrútenej plastelíny. Pokiaľ ide o publikum, nedá sa povedať, že by sa šlo od besnenia potrhať, ale je tiež pravda, že pri tom, čo DS predvádzali, si proste bolo treba vybrať, či ten koncert sledujem, alebo blbnem v kotli. Základ setu tvoril materiál z aktuálnej novinky, popri tom zopár ukážok z predošlých vecí, pomedzi skladby poďakovanie Lucasovi, ostatným bandám i návštevníkom (tým ďakovali všetci, ktorí sa predviedli na pódiu), skrátka parádna hudba, sympatické vystupovanie. DEFEATED SANITY urobili za niekoľko rokov obrovský kusisko cesty. Na prvej nahrávke, kde som ich počul, split CD s českými Poppy Seed Grinder, ťahali za kratší koniec ako celkom sympatická lokálna deathmetalová nádej. Dnes sú radení k elitným BDM zoskupeniam. V Košiciach 30. novembra 2013 ukázali, že zaslúžene.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]