![]() |
![]() |
![]() |
|
![]() |
![]() |
titulka koncerty reportáže recenzie novinky články fotoreportáže rozhovory skupiny ziny kluby rôzne o nás |
Jethro Tull (GB)
Všetko začalo koncom roku 1967, keď v mestečku Luton na juhu Anglicka spojili svoje sily dve miestne neúspešné kapely John Evan Band a McGregor's Engine. Prvú zostavu tvorili Mick Abrahams (gitara), Glenn Cornick (basa), Clive Bunker (bicie) a samozrejme duša súboru, autor väčšiny hudby a jediný člen, ktorý to s kapelou ťahá až dodnes, Ian Anderson. Skupina sa sťahuje do Londýna a po viacerých dočasných názvoch ako Navy Blue alebo Ian Henderson's Bag 'o Blues, volí meno Jethro Tull podľa vodcu roľníkov z 18. storočia. Ako väčšina britských kapiel v tej dobe, JT hrá jazzovo-bluesovú produkciu, avšak vďaka Ianovej priečnej flaute sa kapela stáva ľahko rozpoznateľná a vystupovaním v londýnskych kluboch si získava mnoho fanúšikov. Práve typická Ianova hra na flautu sa stáva ochrannou známkou a poznávacím znamením kapely na mnoho rokov dopredu. Už v prvý rok existencie (29. 6. 1968) si kapela zahrá pred PINK FLOYD na vôbec prvom bezplatnom koncerte v londýnskom Hide Parku. Ešte väčšie uznanie získa kapela na augustovom Sunbury Jazz and Blues Festivale, a zmluva na nahranie prvého albumu na seba nenechá dlho čakať.
Debut "This Was" vychádza v októbri 1968 pod značkou Island Records. Album vzdáva úctu bluesovému dedičstvu, avšak je už cítiť, že na kapelu pôsobia oveľa širšie vplyvy. Po odchode Micka Abrahamsa nastupuje dočasne na miesto gitaristu istý vtedy ešte neznámy Tony Iommi. Nahradí ho Martin Barre, ktorý je s Ianom ako jediný činný v kapele dodnes. Druhý album "Stand Up" sa stáva míľnikom v kariére a pre kapelu znamená úspech v Európe i Amerike. Zmes tradičného bluesu s prvkami jazzu, klasiky, folku a etnickej hudby zapôsobí na verejnosť i média, a prináša kapele prvý obrovský hit "Living in the Past".
Nasledujúcimi albumami "Benefit" (1970), "Aqualung" (1971), "Thick As A Brick" (1972) a "A Passion Play" (1973) vykazuje kapela ďalší posun. Jethro Tull pritvrdzujú a stávajú sa jednými z priekopníkov progresívneho rocku v pôvodnom význame. Či už kritici radia JT k art-rocku, blues-rocku, folk-rocku alebo hard-rocku, kapela si prostredníctvom Ianových kompozícií a priečnej flauty zachováva svoju vlastnú tvár. V ďalšom vývoji možno nájsť okrem spomínaných blues-jazzových, prog/art-rockových, hard-rockových a akustických resp. folk-rockových nahrávok aj albumy inšpirované syntetizátormi, klasickou a stredovekou hudbou, či dokonca ázijskými a ďalekovýchodnými vplyvmi.
Zatiaľ posledným albumom je vynikajúci "The Jethro Tull Christmas Album" (2003). Ak chcete túto jedinečnú kapelu vidieť naživo, v nedeľu 23. mája 2004 namierte svoje kroky do bratislavskej Incheby. Legendy svetového rocku na Slovensku až tak často nemávame....
|