Štýl: old-school thrash

Skladby:
1. Intro 0:18
2. Dárek z USA 4:26
3. Dvojčata 3:23
4. Pouliční boje 5:22
5. Nákaza 3:16
6. ♀ 4:29
7. Deinspirace 2:21
8. Hlava 5:02
9. Popravčí četa 3:18
10. Padající slunce 4:35
11. Saša 9:11
12. Outro 0:40
13. Outro II (bonus) 0:57

Total: 47:18

Zostava:
Blackened - gitary, spev
Uma - bicie
Zvěřa - gitary, krik
Max - basa
hostia:
Kolins (5)
Zvěřova sestra Intro a Outro
Lenka "Šplejchalová" (6)
Petr Jelínek (2, 11)

Kontakt:
http://agonie.mysteria.cz

Napriek tomu, že kapela AGONIE funguje už pomaly 5 rokov a na konte má dva albumy „Bolest“ (2000) a „Ženy“ (2002), doteraz sa mi od nich, ani o nich nič nedostalo do uší. Na recenziu som dostal obidva materiály, ale keďže prvý len v kazetovej forme (vytiahol a oprášil som starý magnetofón, ale bohužiaľ sa už nerozbehol) venovať sa budem len tomu novšiemu. Prvá vec, čo ma vcelku zarazila bol booklet. Vrchná strana je v podstate normálna (fotka ženy, ktorá ma na hlave nasadený nejaký výrazne iskriaci aparát. Podľa výrazu tváre jej ale spôsobuje skôr rozkoš ako utrpenie.) aj keď podľa loga by som skôr tipoval na nejakú punkovú kapelu. Horšie je to vnútri. Okrem zoznamu skladieb, niekľkých fotiek kapely a jednotlivých členov a ďakovačiek strednú dvojstránku vyplňuje niečo ako maturitné tablo (samozrejeme len so ženskými fotografiami). Vôbec celá grafika na mňa robí dojem vrcholného amaterizmu (a nezdá sa mi, že by to bol zámer).

Poďme však k hudbe samotnej. Už po prvých tónoch je jasné, že táto kapela má jeden obrovský, inšpiračný zdroj v starých časoch DEBUSTROLu (možno aj v novších, ale ak mám pravdu povedať okrem „Neuropatologa“ som od nich nič nepočul. Toho som ale mal svojho času veľmi rád.). Riffy, rytmika, spev... proste DEBUSTROL ako vyšitý. Problém ale je, že od svojho vzoru prebrali tú slabšiu stránku a všetko, čo pre mňa robilo pôvodnú muziku príťažlivou dôkladne odfiltrovali. A čo teda zostalo? Jednoduché strednotempé pesničky poskladané z dvoj-troj akordových riffov, bez energie a bez výraznejšieho nápadu. Celkom kruté sú aj dva slaďáky (♀, Padající slunce). Nájdu sa aj pasáže, pri ktorých sa zdá, že sa to už-už rozbehne, ale nič sa nestane. Výraznejšie skladby a zároveň akési náznaky kadiaľ by v budúcnosti mohla viesť cesta sa nachádzajú v druhej polovici albumu. Myslím tým hlavne sedmičku „Deinspirace“ s na strunách napodobneným scratchingom a jednou z rýchlejších pasáží na albume (škoda, že takou kratučkou), osmičku „Hlava“ s výraznejšou, rockovou melódiou (škoda, že je taká dlhá) ale zaujímavé pasáže sa nájdu aj vo vyše deväťminútovej inštrumentálke „Saša“. Z hudobníkov sa mi asi najviac pozdáva výkon basáka Maxa, ktorý nie vždy bezhlavo kopíruje gitarové linky. K jedným z najlepších aspektov albumu patrí jednoznačne zvuk. Nieje síce ničím výnimočný ale všetky nástroje sú dobre vyvážené a nazvučené. Myslím, že existuje množstvo oveľa lepších nahrávok, ktorým práve takýto zvuk chýba.

Viem, že takáto recenzia asi tvorcov veľmi nepoteší, ale čo mám napísať o nahrávke, v ktorej medzi najzaujímavejšie pasáže na albume patrí úryvok z rozhovoru troch japoncov o „fucking weather“ z Knoflikářov. Bohužiaľ sa mi nepodarilo vypočuť si starší materiál z kazety, takže ani neviem posúdiť nakoľko, a či vôbec sa kapela zlepšila. Napriek všetkému, priestor na zlepšovanie je vždy a všade a AGONIE ho má obrovský. Dúfam, že ďalšia recenzia už dopadne podstatne lepšie.

(Golo)