Štýl: progresívny rock(/metal)

Skladby:
1. Phenomenon 6:06
2. Oceanbound 6:25
3. Choices 8:41
4. Angels 6:47
5. Falling Away 7:09
6. Virtual Isolation 6:10
7. Innocent 4:21
8. Long Way Home 6:06
9. Fragmentation 7:00
10. Clear 3:41
11. Life Flow 3:53
12. Narcissus 6:03
13. Sunseeker 5:25
14. The Latent Gene 7:57
15. Light And Space 6:15
16. Sunrise On Mars 5:29
17. Paradox 9:25
18. Sanity's End 10:16

Total: 58:47 / 58:28

Zostava:
Mac (Sargant Fury) - vokály
Karl Groom - gitara, akustika a sprievodné vokály
Nick Midson - gitara
Richard West - klávesy a sprievodné vokály
Steve Anderson - basa
Johanne James - bicie

Kontakt:
http://www.thresh.net

Vydavateľ:
Inside Out Music

Zaujímavý úlovok som si priniesol z nedávnej služobnej návštevy v Nemecku, keď sa v cédéčkárni v centre Stuttgartu s (ako inak) pravými európskymi cenami na mňa za pomerne prijateľný obnos (17EUR) usmial čerstvý produkt britskej progresívnej kapely číslo jeden THRESHOLD, nazvaný "Critical Energy" (2004). Zainteresovaným určite neušla podobnosť s názvom zatiaľ posledného albumu "Critical Mass" (2002), a tak si dajú ľahko dokopy, že po kritickej hmotnosti prichádza kritická energia, prinášajúca záznam z posledného turné, ktorého súčasťou bola btw aj nitrianska Stará pekáreň (report). Živé dvojCD bolo spáchané v klube Boerderij v holandskom meste Zoetermeer 6. júna 2003 a prináša prierez celou tvorbou kapely, ktorá počíta šesť štúdiových počinov (Wounded Land 1993, Psychedelicatessen 1994, Extinct Instinct 1997, Clone 1998, Hypothetical 2001 a už spomínaný Critical Mass 2002). História kapely, ktorá sa začala písať koncom 80-tych rokov, sa môže pochváliť koncertovaním s takými menami, ako Psychotic Waltz, Dream Theater, Ark alebo Pain of Salvation. A keďže som každým ospevovaný koncert v Starej pekárni prepásol, bol som zvedavý, ako Threshold naživo vyzerá a hlavne znie.

Koncert začína krátkym orchestrálnym introm, ku ktorému sa pridávajú industriálne zvuky, z čoho je hneď jasné, že štartujeme otvarákom z CM, nadupanou hitovkou "Phenomenon". V podobnom duchu pokračujeme aj pri dvojke "Oceanbound" (H) a už kompletne ma do kolien dostáva tretia skladba, výborná "Choices" (CM), zrejme najvydarenejší kúsok z celého koncertu (na albume sa mi skladba vidí paradoxne trochu nevýrazná). Threshold predvádzajú svoje typické poňatie progresívneho rocku, občas pritvrdeného do takej miery, že znesie aj označenie metal, a predvádzajú ho vo výbornej forme. Čakal som, že tie roky koncertovania a nahrávania sa prejavia, ale to, ako všetci zúčastnení zvládajú miestami dosť zložité pasáže a náročné party, ma vážne zaskočilo. Celý, takmer dvojhodinový koncert, je odohraný a odspievaný bezchybne, a na viacerých miestach mám pocit, že je to zahrané lepšie a výraznejšie ako na albume. Poradia si aj s tlieskaním divákov v "Choices", ktoré je totálne mimo rytmus. Pomerne komplikované gitarové sóla zvládajú obaja gitaristi Karl Groom aj Nick Midson na výbornú, zahanbiť sa nenecháva ani klávesák Richard West. Rytmika šľape rovnako bez zádrheľov. Ľavácky bubeník Johanne James obhospodaruje svoju skromnú súpravu spoľahlivo a v záverečnom "doomovom" riffe "Fragmentation" (CM) si dovolí aj sóličko, ktoré uzatvára prvé CD. Basák Steve Anderson je najčerstvejším členom kapely (CM nahral ešte Jon Jeary), hrá však tiež bezchybne, aj keď by v skladbách mohol dostávať viac priestoru. Klobúk dole treba dať rozhodne pred výkonom speváka Maca, svoj typický hlas má pod kontrolou počas celého koncertu, a jediného vážnejšieho prešľapu sa dopustí v refréne "Falling Away" (we're powerless, we're paranoid....), ktorý proste nevyťahuje a spieva ho o oktávu nižšie.

CD 2 začína akustickým blokom, ktorý tvoria skladby "Clear" a "Life Flow" (obe z EI). Z "unplugged" prevedenia je ešte viac cítiť istotu hudobníkov, celkovo však koncert trochu stráca šťavu, pretože aj ďalšia skladba "Narcissus" (H) začína akusticky. Našťastie tá sa v strede zlomí, gitaristi dupnú na krabičky, pridávajú sa bicie s basou a všetko fičí v starých koľajach. Ak ťažisko prvého CD tvoria skôr novšie skladby, druhé CD prináša hlavne veci staršieho dátumu zrodu. Staršie albumy síce nepoznám, ale aj tak si na základe skladieb, ktoré sú na tomto živáku, dovolím povedať, že za tých desať rokov sa Threshold veľmi dopredu neposunuli. To je aj príčinou, prečo sa s pribúdajúcimi minútami druhého CD stále ťažšie udržuje koncentrácia, predsa len je to stále o tom istom typickom thresholdovom, aj keď o kvalite sa pochybovať nedá. Album končí dvoma desaťminútovkami z debutu Wounded Land, "Paradox" a "Sanity's End", v ktorých si zaspievajú aj diváci, a kapela sa lúči unavená dobre odvedenou prácou.

Dôležitým kritériom hodnotenia úspešnosti živých nahrávok je zvuk. Čo sa týka tohto dvojalbumu, zvuk je dokonalý. Až taký dokonalý, že mám vážne podozrenie, že chlapci album nahrali niekde v štúdiu, a potom k nemu primiešali divácke reakcie:)) Nechcem, aby to vyznelo tak, že sa sťažujem na príliš dobrý zvuk, ale pravdou je, že takýmto sterilným štúdiovým soundom nahrávka stráca esenciálnu atmosféru živých koncertov, čo je trocha v rozpore s názvom CD "Critical Energy". Niekedy môže drobné zapískanie mikrofónu alebo gitary pridať živáku tie správne grády (berte s rezervou samozrejme:))). Práca zvukárov je teda rovnako bezchybná ako práca hudobníkov, dokonca sa podarilo úspešne napodobniť aj zvuk z posledného albumu. Kam tá technika speje....:))

Album je doplnený vkusným farebným bookletom, aj tu v duchu designu "Critical Mass". Obsahuje fotky z predmetného koncertu a krátku históriu kapely. Pre Thresholdholikov patrí dvojCD medzi povinné cviky, menej zasväteným odporúčam ako výborný prierez tvorbou a demonštráciu koncertných schopností. A ak máte nejakú tú korunku navyše, môžete si kúpiť rovno DVD so zhodným názvom i obsahom, obohatené, ako býva dobrým zvykom, o pár bonusov, a spríjemniť si tak čakanie na vydanie nového album "Subsurface", ohlásené na júl 2004.

P. S.: Ak Vám to nezaplo, písmena v zátvorke za názvami skladieb v texte označujú albumy, na ktorých skladby pôvodne vyšli:))))

(Dáša)