Štýl: melodic progressive doom metal

Skladby:
1. El otro 11:42
2. To See Saturn Fall 8:08
3. Storm 10:47
4. Recklessness 5:43
5. Self Portrait No.1 4:27
6. Be Welcome Oh Hideous Hell 8:04
7. Onírica 7:13

Total: 56:07

Zostava:
Marcelo Rodíguez - klávesy, klavír, všetky vokály
Rodrigo Morris - gitara
Rodrigo Gálvez - basová gitara
Sergio Alvarez - gitara
Alejandro Arce - bicie

Kontakt:
http://www.mardegrises.cjb.net/

Vydavateľ:
Firebox Records

Pripomínať, že juhoamerická metalová scéna má svoje obskúrne začiatky dávno za sebou a momentálne patrí k najbúrlivejšie sa rozvíjajúcim končinám, sa v dobe, keď si väčšina "metalistov" vystačí s tým, čo im naservírujú najtrendovejšie a najgigantickejšie vydavateľstvá asi aj patrí. Tí, čo sa vo svetovom podzemí hrabú dôkladnejšie vedia, že Chile v tomto smere nie je žiadna ospalá diera, tí, ktorí o veľkosti tamojšej scény nemajú potuchy, by sa zrejme pri oboznámení so situáciou nestačili čudovať. Kvalitného death a thrash metalu slušné množstvo, black metalu každého mysliteľného zamerania a kvality do blba, a pokiaľ ide o doom, tak mladú bandu (vznikla v rokoch 2000-2001) Mar De Grises možno označiť za objav v celosvetovom meradle.

"The Tatterdemalion Express" je jej debutom, ale debutom vyslovene vyzretým, kiež by v prípade "slávnejších" zoskupení takto vyzerali ich v poradí tretie albumy. Štýlové označenie máte poniže, neviem, čo jeho autor myslel tou proklamovanou progresivitou, nikdy ma nebavilo počítať takty a rozplývať sa nad ich prípadnou nepravidelnosťou, a použitie mimometalových hudobných a nástrojových prvkov tiež nikto nemusí za progresívne označiť automaticky. Ale vzhľadom na to, že do albumu som sa musel dostať počas viacerých posluchov, aby ma nakoniec totálne pohltil, na tom možno niečo bude :- ) Ak si teda s týmto diskom nedáte rady hneď na prvý šup, odporúčam návrat, prípadne aj viacero, potom to stojí za to. Ako by som začal - ak vás súčasná tvorba spolkov ako Anathema či my Dying Bride neberie až tak, ako by ste chceli a je vám smutno za ich dramatickou, ťaživou, tragicko-melancholickou tvárou metalových čias "The Silent Enigma", "Pentecost III", "Turn Loose The Swans", tak toto je album pre vás. Dokonca nemožno nepriznať, že mnohé náladové prvky, postupy a vokály, zvlášť nerevané, melodické a bolestné, Anathemu pripomínajú stopercentne. Niekto by mohol vyskočiť s obvinením - "aha, takže len ďalšia tupá kópia." Nuž, rozhodne mi to tak nepripadá. Kŕčovitý pokus niečo napodobniť by bol totiž neprepočuteľný, skôr si myslím, že ľuďom hudobne podobne cítiacim sa zvláštnou zhodou náhod podarilo niečo veľmi podobné, len v inom čase a na inom mieste. A nie je to celé len o podobnosti so starou Anathemou. Mar De Grises sú oveľa viac. Povedzme, že tvoria poriadne komplexnú náladovú metalovú hudbu, s použitím doom a deathmetalových elementov, art rocku, elektroniky, soundtrackovej tvorby, a všetko je s rozmachom budované na konštrukciách, typických skôr pre klasickú hudbu. Pri časovo veľkorysých kompozíciách sa ťažko dá hovoriť o pesničkovom vyznení, skôr ide o "vreckové formáty" väčších hudobných žánrov. O epickosti by som tu vzhľadom na introspektívnu textovú zložku nehovoril, vhodnejším termínom je snáď dramatickosť, striedajúca výbušné, monumentálne party s krehkými, voľnými a melancholicky pokojnými pasážami. Jednota spájania týchto kontrastov, podčiarknutá nádhernými farebnými melódiami gitár, klavíra a kláves ukrýva úžasný vnútorný náboj a hlboký, ťažko definovateľný pocit. Dielo je skutočne pôsobivé aj po vokálnej stránke, ak si dáte dokopy to najlepšie, čo možno počuť u klasikov Anathema, My Dying Bride, alebo aj u takých Summoning, tak to všetko tu nájdete - prácu s hlasom, striedajúcim zúrivý i zúfalý rev, priškrtený šepto-škrek, pokojný, ale aj naliehavý a bolestný čistý spev, všetko vo vyváženej kvalite.

Zvukovo je dielo ovplyvnené doommetalovou klasikou a osobne si myslím, že vyznenie albumu neponecháva veľký priestor na hľadanie nedostatkov. Pravdupovediac, najprv mi trochu po rozume behala tá miestami výrazná podobnosť s Anathemou, ale predsa len si myslím, že Mar De Grises debutovali s neobyčajne strhujúcim, a pritom nie prvoplánovým dielom.

(Martin)