Štýl: black metal

Skladby:
1. Confession 4:29
2. Summon By Winds Of Disease 3:44
3. Liar's Slavery 5:52
4. The Ghost On The Namesless Grave 4:30
5. The One Who Comes After 4:12
6. Evil Is My Name 3:23
7. Father Hell, Mother Death 4:01
8. In Cold Being 4:35
9. Destroying Your Desires 4:05

Total: 38:55

Zostava:
Peter Sabo - gitara, vokál
Robo Kuzma - bicie, vokál

Kontakt:
http://infer.res5ekt.com

Začnem pekne zostra - recenzia bude pozitívna. Aby bola ešte väčšia sranda, tak prví dvaja členovia zostavy boli členmi Nomenmortis, Robo štyri, Peter skoro tri roky a urobili tam po hudobníckej stránke nezanedbateľný kus roboty, prvý na dvoch CD, druhý na jednom mini. Zvyšok "albumovej zostavy" (na druhú gitaru už dnes hrá niekto iný) Infer sa v zostave Nomenmortis objavil tiež, aj keď skôr len "papierovo". Nespomínam to preto, že tu niečo píšem "z protekcie", ak by mal niekto také detské nápady, ale preto, že kvalita kapely, o ktorej bude reč, má pevný základ v aktivitách z minulosti, ku ktorým patrí aj jedenásť rokov, ktoré Robo odbúchal v Contempt a roky, ktoré Rasťo strávil za klapkami v Phantasme. Napriek deathmetalovej minulosti zostavy sa v Infer členovia začali venovať štýlu, ktorý sa im počas pár rokov stal oveľa bližší, a dali dokopy blackmetalový debut, akým sa vo svete môže pochváliť málokto a tu v strednej Európe...hmmm...žeby nikto? Možno silné slová, ale z toho, čo som tu počul (a bolo toho dosť), to doteraz bol v lepšom prípade skôr počúvateľný sľubný priemer, alebo (častejšie) bieda s núdzou, hrajúca sa na ortodoxnosť, pravosť a ja neviem čo všetko. Hovorím teraz o klasickom black metale, nie jeho fúziách s inými štýlmi, napr. doom alebo death metalom či "avantgardou", skrátka nárezová škola, nie atmosferické a iné záležitosti. Infer v zásade ortodoxní sú, v rámci hudobného prevedenia určite, ani textovo nevybočujú. Lenže na rozdiel od amatérskosti a hudobnej pologramotnosti, vydávanej za "pravý a jediný BM", navyše zabalenej do štýlovo mizerného zvukového kabátu, k veci pristúpili profesionálne. Pravdupovediac, do štúdia kapelu dostal hlavne bubeník, nebyť jeho, tak ktovie, ako dlho by "čierne duše" :- ) typicky po košicky vegetovali...Nahrávalo sa u Tomaka a myslím, že veci neznalému človeku by pri tom, čo sa hneď v prvej skladbe (bez intra) na neho vyvalí, ani na um nezišlo, že počúva slovenskú skupinu a jej prvú nahrávku. Nepochybne by tipoval skôr sever a hlavne Švédsko, treba totiž povedať, že o originalitu tu nejde v prvom ani druhom rade, skôr o vlastný prístup k tomu, čo robia favorizované spolky. A pri tomto prístupe vznikol materiál, ktorý znesie porovnanie s kapelami ako Marduk, Dark Funeral, Setherial a prípadne Mayhem v najrýchlejších časoch. Black metal v podaní Infer je väčšinou besniaco rýchly, agresívny, temný, plný divokých zlovestných harmónií a mrazivých melódií (napr. "The One Who Comes After"). Vysokorýchlostný a naozaj drsný nárez pracuje s melódiami na veľmi slušnej úrovni, kapela síce nevymyslela žiadne prevratne nové linky, ale s navodením atmosféry naozaj problém nemá. Po technickej stránke tu máme skôr priamočiare, ale kvalitné hranie, nakoniec black metal je predsa len o trochu iných veciach ako o orientácii na predvádzanie virtuóznej techniky/onanie. Hudobnícke výkony tu však sú nespochybniteľné, v prvom rade bicí guľomet, ktorý si už za dávnejších čias ktosi vďaka presnosti pomýlil s automatom a aj tu pekelný rachot nemilosrdne ženie dopredu. Gitary sú takisto v rámci štýlu vysoký nadpriemer, žiadny "punk z pekla", basu si občas treba skôr domyslieť, ale všetko dokopy neuveriteľne sedí, naviac vo výbornom hutnom zvuku, ktorý je mrazivý, profesionálny a milovníci garážového štrkotania a šušťania sa budú po novom favoritovi musieť pozrieť inde. Osobitne vydarené sú vokály. Oproti koncertnej podobe, kedy to Peter hrnul skôr old school death/thrashmetalovo, je to na albume čierna čiernota, ale po dlhšej dobe tak, že neznie smiešne. Namiesto nejakého uškriekaného nešťastníka, ktorý si myslí, že štýl "kričí, akoby ho vešali" je strašne strašidelný, počuť kvalitný blackmetalový rev v podaní Petra, ktorému miestami aj rozumieť, tak dúfam, že tie texty si dal preložiť dobre:- ) Občas sa objavia aj "darkfuneralovské" hĺbky a okrem toho tu máme druhý vokál, o ktorý sa stará Robo. To je pre zmenu zúrivé, zlomyseľné čierne krkavčenie, trochu v pozadí. Ktovie, či je bubeník aj autorom záverečného smiechu... Album spestrujú aj dve alebo tri intrá, pochybujem, že filmy, z ktorých pochádzajú, som niekedy videl, ale nečakajte žiadne zavýjanie, krákanie, rinčanie mečov alebo podobný inventár. Myslím, že na opis by to stačiť mohlo. Ak táto družina pohne kostrou a urobí si nejakú promotion po časopisoch, rádiách a vydavateľstvách, tak jej šanca na vydanie tohoto albumu bude podľa môjho názoru dosť reálna.

(Martin)