Štýl: progresívny rock / metal
Skladby:
1. nemota 1:52
2. nemoc 3:30
3. 69 3:42
4. druhý príchod 8:30
Total: 17:34
Zostava:
Ven Unaven - spev, gitary, basy, sample
Roman Ďuriš - bicie, perkusie
Pišta Haládik - gitary
Kontakt:
http://www.nemota.com
|
Nemota - Nemoc (2004)
O nitrianskej skupine NEMOTA som už nepočul dosť dlho a pravdu povediac, myslel som si, že už ani neexistuje. Minulý rok však nahrala novú promo nahrávku, ktorá rozhodne stojí za vypočutie.
Promo obsahuje intro a tri skladby, pri ktorých sa určite nudiť nebudete pretože sú značne nabité nápadmi. Nahrávku otvára intro s názvom „nemota“. Z úplného ticha sa stupňujú krátke a stále kratšie útržky výrokov slovenských politikov, pričom ku koncu je to už len akési híkanie a vzdychanie, ktoré plynule prechádza do prvej skladby „nemoc“. V nej chlapci vyložia na stôl všetky svoje tromfy. Rytmicky pokrkvané, často sekané riffy poháňané pestrými, značne nepravidelnými bicími sa striedajú so sladkými neskreslenými pasážami. Do toho spevák drsným, rockovým ale pritom melodickým a zrozumiteľným vokálom rozoberá témy venované vzťahu človeka k politike, ale aj k bohu. Hneď prvá skladba však odhaľuje aj nedostatky, ktoré trošku kazia dojem z muziky. Pomerne často sa stáva, že spevákovi nevychádza rytmus textu do rytmu skladby a tak potom vyzerá aj jeho frázovanie, ktorým sa snaží do rytmu skladby text napasovať. Druhým nedostatkom, ktorý mi miestami dosť píli uši sú už spomínané sladké, popové pasáže. Ani zďaleka nie všetky, ale niektoré sú naozaj dosť bezduché. Jednoznačne najlepším kúskom tejto nahrávky je trojka „69“. Takmer meshuggahovský, rozsekaný, nosný riff sa strieda s pestrými vsuvkami. Raz je to krátka akustická pasáž, neskôr gitarové sólo, vypätá, valivá, akustická pasáž, radosť počúvať. Posledná skladba „druhý príchod“ je najdlhšou, ale zároveň najslabšou. Bohužiaľ nad svetlými momentami prevažujú bezpohlavné pasáže, aké niekedy počujete spievať mladých ľudí pred kostolmi (vrátane slizkého vokálu). Navyše ak nie som hluchý, túto skladbu nabúchal automat (minimálne niektoré pasáže). Pomerne originálny je samotný nosič nahrávky, ktorá je distribuovaná na mini CD, s čím som sa doteraz nestretol u žiadnej kapely. Čo sa zvuku týka, je to taký dnešný, lacnejší štandard. Je tam veľa priestoru na zlepšovanie, ale na promo nahrávku bohate stačí.
Napriek tomu, že mám k tomuto materiálu nejaké výhrady, podľa môjho názoru si NEMOTA vybrala, nie veľmi prebádanú, ale určite správnu cestu. Ak by chlapci ešte trochu popracovali na textoch a vyhli sa tím bezduchým miestam, mohlo by sa z tejto kapely vykľuť veľmi príjemné prekvapenie.
(Golo)
|
