Štýl: „technický metal“ nie stále technický a nie stále metal

Skladby:
1. Part One (Remember, My Soul) 4:04
2. Part Two (Shock, Smell And Sympathy) 3:00
3. Part Three (Disgust And Love) 3:56
4. Part Four (Une Charogne) 3:29

Total: 14:29

Zostava:
Ivan Babilonský - programovanie, gitary, basa
Ján Košč - vokály
Hosť:
Claudy Mijunga - hovorené slovo ("Une Charogne")

Kontakt:
http://www.wishfest.atknet.sk/

V13AULT majú na svedomí dvaja ostrieľaní borci z Košíc. Ivan Babilonský figuruje v zostave vynikajúcej progresívno-rockovej kapele NOSTRUM a Janka Košča si môžete pamätať z ďalšej silne technickej kapely CARESS. Dokopy sa dali začiatkom roku 2005 a toto je prvá nahrávka, ktorá z tejto spolupráce vznikla. Recenzovať ju je celkom tvrdý oriešok. Na jednej strane je to pokus vykročiť mimo zabehaných koľají a urobiť niečo na metalovú scénu pomerne nezvyčajné. Na druhú stranu, podľa môjho názoru tento pokus neskončil úplným úspechom. Poďme sa však na „Mršinu“ pozrieť zblízka.

Promo obsahuje štyry skladby, ktoré však na seba plynule bez medzier nadväzujú. Prvú otvárajú dva veľmi nádejné motívy jemne evokujúce minulú tvorbu CARESS. Potom však príde prvý kameň úrazu. Dva nevýrazné a príliš veľa krát sa opakujúce riffy pod spevom na mňa pôsobia značne ubíjajúco. V polovici skladby našťastie príde svieža zmena s novým riffom, rytmom a dokonca zasnenou trúbkou, ale veľmi rýchlo sa opočúva aj tento podklad, pretože je to dookola sa opakujúca jednoduchá štvorakordovka, ktorá keby nebola nasekaná, mohla by kľudne poslúžiť ako základ nejakej punkovej skladby. Nasleduje zbytočne dlhé a pomerne nudné gitarové sólo, ktoré živosti skladby tiež veľmi nepomáha. Potom uvoľnenejšia pasáž a návrat k motívom zo začiatku. Keď to takto píšem, vyzerá to, že sa tam stále niečo mení, ale žiaľ okrem úvodu a prekvapeniu s trúbkami v strede je to dosť nuda. Chýba tam akýkoľvek silnejší nápad. Automatický bubeník je naprogramovaný pomerne pestro a má veľmi slušný zvuk, ale keďže je celá skladba v jednom tempe (pozor, nie v jednom rytme) pôsobí strašne strojovo (trochu ako metronóm). Podstatne viac sa podarila druhá časť „Part Two“. Je to jemná inštrumentálka s akustickou gitarou a saxofónom, akú by som na takomto albume asi ani nečakal. Tiež sa tu nedejú žiadne zázraky, no napriek tomu to v tejto skladbe vôbec nevadí. Na konci rytmičák trochu „znervóznie“ a nahrávka sa prehúpne do svojej tretej, znovu drsnejšej časti. Sľubný začiatok po troch opakovaniach znovu vyústi do nevýrazného podkladového riffu pod spevom, ktorý sa na môj vkus až príliš veľa krát strieda so svojim podobne znejúcim „kolegom“. Zmena nastane opäť v strednej inštrumentálnej pasáži, kde sa gitarové sólo strieda s ďalšou trúbkovou pasážou. Tentokrát to však už nie je také nečakané, ako v prvej skladbe a tak sa nudím ďalej. Mám taký pocit, že práve trojka je najmenej vydareným kusom tohto materiálu. Našťastie ide hneď po nej kúsok podľa mňa najvydarenejší. Znovu uvoľnenejšia skladba, v štýle „Part Two“ vrátane akustickej, zasnenej , gitarovej pasáže (neviem, či sa to dá nazvať sólom). Tentokrát však s hovoreným francúzskym textom v podaní hosťky Claudy s príjemne bublajúcou basou naspodku.

Je to našťastie pomerne krátky materiál, takže od nudy nezomriete, no na mňa pôsobí aj tak dosť monotónne. Všimol som si, že v jednom tempe nie je len prvá skladba, ale kompletne celé promo. Keď si na začiatku začnete klepkať nohou v rovnakom tempe vám to vydrží až do konca. Čo sa „spevu“ týka, je to skôr také drsné recitovanie, na aké som si však už zvykol v CARESS. Inštrumentálne je na tejto nahrávke všetko v poriadku, ale akosi tomu chýba duša. Celé je to také strohé, bez výraznejšieho nápadu, ktorý by človeka strhol. Každopádne je táto muzika postavená skôr na rytmoch, ako na melódiách. Príliš mám pocit, že celá tvorba vyzerá asi takto: „Otvorím si nejaký viacstopový program nahrám do kompu nejaký nápad, spravím k tomu nejaké netriviálne bicie a basu, nakopírujem to 4x za sebou (keď chcem byť zaujímavý len 3x) potom k tomu nalepím podobne spracovaný ďalší nápad a budem to opakovať a striedať tak, aby to sedelo s textom. Pridám k tomu nejaké sólo a je to.“ Nahrávka síce obsahuje niekoľko dobrých nápadov, ale zvyšok celkový dojem značne degraduje. Posúdiť to nakoniec môžete sami. Celý materiál vrátane obalu nájdete na oficiálnej stránke kapely. Sú tam dokonca aj remixy prvých dvoch skladieb, ktoré síce nejaké zásadné zmeny neprinášajú, akurát bicie sú výrazne elektronickejšie a pravdu povediac, znie to o niečo živšie.

(Golo)