Štýl: (progresívny) rock/metal

Skladby:
1. Growing Older 7:36
2. Not Only 4:05
3. Cosmic Clarity 4:39
4. Maybe - Second Voice 5:09
5. They Laugh In Heaven 6:49
6. Crossroad - Awake 6:04

Total: 34:34

Zostava:
Ricardo - vocals
Roberto - guitars
Pashik - guitars
Vashek - bass guitar
Sasha - keyboards
Olson - drums

Kontakt:
http://www.happydeath.cz

Vystúpenie HAPPY DEATH na festivale Brutal Assault 2005 patrilo k tým, ktoré zniesli aj prísnejšie kritériá. Poslucháči pamätajúci si Štastnú smrť ako technickú death metalovú úderku, sa zrejme nestačili diviť, keďže kapela za roky, počas ktorých o nej nebolo počuť, nastolila pomerne prudkú zmenu kurzu. Aktuálnu nahrávku “1st Technology” by som im teda neodporučil. Pokiaľ je však vašou šálkou kávy zložitejšie poňatý rock, mohol by vás album zaujímať.

Vytvoriť niečo viac ako hudbu na jedno použitie je na domácej scéne jav takmer ojedinelý, a v tomto smere treba snahu kapely oceniť. Do úvahy však treba brať aj fakt, že vo svete panuje v disciplíne progresívny rock už nejaký ten piatok slušná tlačenica, a o tom, že by v nej “1st Technology” mohla obstáť, nie som celkom presvedčený. Kapela vsádza na časté striedanie motívov a temp, pocit pestrosti a inovácie žiaľ výsledným efektom nie je. Skôr naopak. Aranžérska preplácanosť a snaha použiť v skladbe čo najviac riffov má zrejme zakryť absenciu skutočne originálnych nápadov. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že lepšiu prácu by tu odviedol jeden neopočúvaný riff, ako kvantum takých, pri ktorých rozmýšľam, kde som sa s nimi už stretol. Okrem toho skrýva 34 minút a 34 sekúnd šest skladieb, ktoré sú medzi sebou značne nevyrovnané. Zatiaľ čo voči úvodnej “Growing Older” zásadnejšie výhrady nemám, a možno ju považovať za najpodarenejší kúsok, nasledujúce dve čísla sú pre mňa len lepkavé dvojakordové slaďáky, ktoré nezachráni ani prechod do funky pasáže v “Cosmic Clarity”. Najtvrdšou skladbou je zrejme štvorka “Maybe - Second Voice”, zároveň sa v nej asi najviac prejavujú aspekty, ktoré mi na albume vyslovene vadia. O postupoch, ktoré pripomínajú kde-koho, už reč bola, rovnako nechápem, prečo sa chalani snažili do každej pasáže silou-mocou narvať kláves, navyše ak do inak skvele rozbehnutej kapely hrá pitomú vyhrávku na úrovni prvej triedy umeleckej školy. Ďalšiu vec, ktorú vnímam pre rozvoj kapely ako brzdu, je Ricardov spev. Často sa vyslovene trápi, okrem občasného ozzyovského mečania nie je ničím charakteriskický, angličtina pokrivkáva, ale hlavne technicky výrazne zaostáva za zvyškom kapely.

K pozitívnym stránkam nahrávky treba jednoznačne zaradiť rytmickú sekciu, ktorá má na výslednom “progresívnom” vyznení najväčší podiel. Bubeník Olson odvázda excelentný výkon plný fintičiek a parádičiek, aké si hociktorý mlátič dovoliť nemôže. Ak doplním, že jeho predchádzajúcim pôsobickom boli brnenskí jazzmetalisti VUVR, malo by byť jasné, odkiaľ vietor fúka. Zahanbiť sa nedá ani basgitarista Vashek, ktorý, ak ma sluch neklame, obsluhuje prevažne bezpražcový nástroj. Nevystrája síce žiadne nezbednosti, na jeho hre je však počuť, že svoje remeslo s prehľadom ovláda. Zvyšok kapely odvádza zľahka nadštandardnú robotu, úmernú prezentovanému materiálu. Plusom nahrávky je zrozumiteľný zvuk, aj keď na môj vkus až príliš jemný a vyžehlený.

V sumára nie je “1st Technology” zlým albumom, technický potenciál ukrytý v kapele si však zaslúži oveľa väčšiu dávku originality a nápaditosti. V opačnom prípade sa obávam, že HAPPY DEATH veľkú dieru do sveta nespravia.

(Dáša)