Štýl: grind core

Skladby:
1. Eins zwei Polizei 0:36
2. Majkl Jacxn 1:32
3. Pionieri v tranze 0:15
4. Idiot debilný 0:31
5. Kozmonaut 1:31
6. Myslím, že... 0:50
7. Neviem 0:29
8. Fluffy hlavy 0:21
9. Jazdím na tiráku 1:42
10. Telenákup 0:24
11. Nákup nad tisíc korún 0:38
12. Rýchle sranie 1:06
13. Pošta pre teba I. 0:26
14. Piknik 0:28
15. Tikatali 1:27
16. Vemeno kravy 0:38
17. Pošta pre teba II. 0:37

Total: 14:31

Zostava:
Janko - basgitara
Toudy - vokály
Miško - bicie

Kontakt:
http://www.swrab.wz.cz

Svojho času sľubným extrémne grindovým telesom bolo aj martinské trio P.I.T., napriek mimoriadne brutálnej hudbe známe skôr na HC/punk/crust/grind scéne. Neviem, koľko ľudí z metalových kruhov kapelu zaregistrovalo, dnes už je to aj tak jedno, pretože to zabalila pred viac ako troma rokmi. Bývalí členovia však hranie na klinec nezavesili a tak vznikol Swrab. Prvé dve demá z roku 2003 sú záležitosťou stopercentnej improvizácie, nahrávané boli bez predošlého skúšania, napriek tomu nejde o nezmyselný noisecorový bordel, ale o pomerne počúvateľnú divočinu.

Aktuálne demo Maglajs sa od predošlej tvorby odlišuje nielen textami v slovenčine (tú teda odchytíte naozaj len v niekoľkých pasážach), ale aj tým, že ho Swrab zložili a nacvičili v skúšobni. Napriek tomu rozhodne nečakajte nejaké uhladené dielo, naopak, ide o veľmi hrubozrnný grind core, postavený na riffoch zbustrovanej basy, ktoré občas podfarbí čistý zvuk štvorstrunového nástroja, väčšinou rýchlych a klepačkových bicích a vokálov, ktoré sú dosť často hnané cez efekt a tu a tam pripomínajú vysávač, takže ulahodia tak grinderom, ako aj poslucháčom brutálneho death metalu, resp. gore záležitostí. Pomerne unikátnym nápadom je, že Swrab okrem grind a crustových postupov pomerne radi siahajú aj do rocku, takže si občas vypočujete pekelne zbustrovanú hardrockovú vyhrávku, rock’n’rollovú pasáž v strednom tempe, prípadne nejakú tú nie priam smutnú melódiu. Prinajmenšom v niekoľkých skladbách sa ozve aj čosi ako sólo, neviem, na čom je zahrané, gitaru zostava akosi nespomína. Vcelku je tu taký živelnejší hustý grind s rockovými spestreniami, ktoré vzdialene pripomínajú experimenty fínskych Pakeni alebo českých Hermaphrodit. Užijú si tak milovníci vyggrcanej brutality, ako aj tí, ktorým ide tiež o nadhľad a srandu, podľa názvov skladieb nepochybne obsiahnutú aj v textoch, ktoré si síce dosť dobre predstaviť neviem, ale to sa stáva.

Ešte si neviem vysvetliť to, že napočúvanie práve tohto materiálu mi trvalo naozaj dlho, lebo rozhodne neznie beznádejne. O „umenie“ beží asi hlavne v intre, požičanom snáď od Čajkovského, ale zábava je to dobrá. Prinajmenšom časť tohto materiálu by mala vyjsť ako split s Infinite Dolorism, tak treba veriť, že vydanie sa nepovlečie dlhšie ako pár mesiacov.

(Martin)