Štýl: black metal

Skladby:
1. Revenge... 2:19
2. Bleed for the Devil (Fucked Christian) 5:37
3. Blood for Blood 5:33
4. An Exile 3:59
5. In the Chasm of Despair 7:20
6. Search 4:54
7. Sezarbil 8:21
8. Immortality part 999 5:11

Total: 43:17

Zostava:
Lord Sezarbil - guitar
Rosabis - bass guitar
Tolbuchyn - drums
Vex - vocal

Kontakt:
http://www.sezarbil.wz.cz

Vydavateľ:
Murderous music production

Les, mesiac v splne, samota, bolesť, nenávisť, krv... pokiaľ vo vás tieto motívy vyvolávajú skôr zlomyseľný úškrn a nad vládcami pekla pozdvihujete obočie, než aby ste ich uctievali (alebo brali aspoň trochu vážne), zrejme by ste čítanie tejto recenzie mali skončiť hneď za nasledujúcou bodkou.

Sezarbil nie je kapelou v našich končinách neznámou, z môjho pohľadu hlavne vďaka vydarenému splitku s Maniac Butcher a Inferno. Okrem toho ich 10ročná existencia priniesla aj ďalšie 3 albumy a po viacnásobnom striedaní členov sa v súčasnosti z pôvodných pohybuje v kapele „len“ Lord Sezarbil. Po jeho boku stoja Tolbuchyn (bicie), Rosabis (basa) a Vex, ktorý vystriedal dlhoročného speváka Raven-a.

Intro otvárajúce album navodzuje zlovestnú atmosféru a zároveň napäté očakávanie, aký bude úder, ktorý ju prelomí - a o ktorom každý vie, že príde: je to ako horor, dievčina ide v noci prázdnou ulicou a všetci vieme, že sa jej stane niečo zlé, len nikto nevie, odkiaľ to príde a čo to bude. Žiaľ, to, čo so sebou prináša Bleed for the Devil, by vo filmovom prevedení bolo asi rovnako hrozivé, ako keby na ňu z poza rohu vyskočil Dani Filth v pyžame. A to človeka, ktorý čaká nadprirodzené démonické bytosti vyliezajúce z plameňov pekla a prskajúce síru veľmi neuspokojí.

Odhliadnuc od dramatických očakávaní to síce nie je taká zlá skladba, ako sa na prvé počutie zdá, no až na refrén je pomerne nezaujímavá. Tá minútka však stojí za to - osvedčená kombinácia recitatívu so škrekochripotom je fakt pôsobivá...a do toho vyvážená hudba, mňam!

Nasledujúce skladby sa nesú v podobnom duchu: drsná gitarová hudba, prichrípnutý blackový spev vypľúvajúci temné slová - nie, napriek celkovej štylizácii bookletu (a asi aj celej kapely) to nie je nahlúpla oslava Diabla. Sú plné BM romantiky a okorenené dávkou nenávisti a melanchólie (Raven a lord Sezarbil sa nemajú za čo hanbiť). Mne čoby fanynke huslí, fláut a klavírov (tiež violončiel, gájd, fujár, kravských zvoncov a vydlabaných tekvíc :)) trošku prekáža pomerne nízke zastúpenie týchto nástrojov (v podstate len úvod skladby Sezarbil patriaci flaute a pár kde tu roztrúsených úderov do kláves), ktoré by zjemnili a dodali melodickosť inak ostro rezaným skladbám. Pokiaľ je však vašou láskou práve nekompromisný a surový black, mohli by vaše ušká tento album oceniť.

Vlastný odsek si zaslúži Immortality part 999 a to z troch dôvodov:
1. Je krásna (a tým myslím hudbu aj text).
2. Je celkom iná než všetko na tomto albume (nie je to BM;).
3. Pripomína presmutnelé Saturnovky (All Alone, For the Demons). V ich konkurencii by zrejme neobstála (a ani by sa im konkurovať nesnažila), má však svoje nádherné smutné kúzlo a výpovednou hodnotou rozhodne prevyšuje zvyšok albumu - spája sa s ňou príbeh. A ten jej dáva Silu.

(Sad Silence)