Štýl: death metal

Skladby:
1. Touch-ik 01:14
2. They 03:11
3. Have A Nice Day Your Piece Of Shit 02:42
4. Erruption-Devotion 04:18
5. Pretty Face 02:45
6. Not Yet, Maybe Never 03:06
7. Every Idea Cost Something 04:09
8. Wall Of Buried Souls 03:33
9. Rhymes Only 02:31
10. Afterparty At The Minefield 03:39
11. Bloodstain On My... 02:45
12. Newborn Earth 03:29
13. Details Of Madness 03:26

Total: 40:43

Zostava:
Frenky - gitary, basgitara
Gabi - vokály
Kubo - bicie
Tonka - basgitara
Martin - gitara

Kontakt:
http://www.myspace.com/killchainmetal

Vydavateľ:
Maintain Records

Zdá sa, že Killchain sa pre nemeckých Maintain Records ukázali byť celkom slušný „kauf“, na svete je totiž už od novembra druhý dlhohrajúci album skupiny, ktorá v posledných rokoch patrí medzi najvychytenejší „slovenský deathmetalový vývoz“. Subjektívne ich na Slovensku radím do prvej ligy, objektívne je to tak, že skúseností s hraním v zahraničí nazbierali za päť rokov existencie dosť, a z neba im to nespadlo...no, toto je taká scéna, že z neba to aj tak nepadá nikomu, ale kto sa stará, má.
Novinka bola nahraná v októbri 2008 a vyšla až s vyše ročným sklzom, čo už je hlavne u slovenských kapiel tak trochu tradícia, ale hlavne že je CD vonku a navyše zastrešené vydavateľom. A ako teda nový album Killchain hrá? Rozhodne si zaslúži názov dlhohrajúci, čo iste ocenia hlavne nemeckí fanúšikovia, ktorí zvlášť pri kúpe postupujú podľa pravidla „viac minút, viac metal“:-D Štyridsať minút hrania je v death metale porcia, ktorá by myslím mala nasýtiť aj v tomto smere náročného poslucháča. Skladieb je tu trinásť, s výnimkou úvodu sa ich dĺžka pohybuje od 2:31 po 4:18, takže s nejakými rozvláčnymi či epicky košatými kompozíciami sa nepotrápite.
Úvod obstará temný inštrumentálny marš „Touch-ik“ a potom sa už od nabrúsenej, textovo šťavnato rúhačskej titulnej veci pokračuje v typickom killchainovskom hutnom a šťavnatom death metale skôr klasického a skôr európskeho štýlu. Kto počul debutový album, bude čiastočne v obraze, ale môže sa pripraviť nielen na to, že valivé a drviace ťažkotonážne riffy tu znejú ešte mohutnejšie, ale aj na to, že - pokiaľ ide o rýchlosť - došlo k výraznému „kopnutiu do vrtule“ a nad strednými a pochodovými tempami prevládajú rýchle až veľmi rýchle úseky vrátane viacerých klepačiek. Tie nie sú nejaké extrémne a z Killchain nerobia BDM ani death/grindovú záležitosť, hudbu však každopádne nakopávajú tak, že výsledný efekt je vo viacerých momentoch („Have A Nice Day, You Piece Of Shit“, „Pretty Face“), podobný tomu, čo predvádzajú Misery Index (áno, sú to Američania, práve oni však nehrajú typicky americké podanie death metalu:-)). Svoje v tomto robí energia, chytľavosť a nadupanosť, ako aj vokál - hlboký, čitateľný, slušne nafrázovaný. Presne to, čo tu vokalista predvádza, sa sem hodí - Killchain nie je o hudbe, kde by to chcelo extrémne kloktanie a podobné veci. Úderné revané vokálne linky, občas aj slušne ťahavé, to zabezpečí dostatočnú pestrosť aj pri pomerne striedmo a účelne volených postupoch. Na albume ako vokalisti zahosťovali aj Trevor Nadir z talianskych Sadist a Dave Kibler z amerických Lividity. Toho prvého pri pozornom počúvaní dešifrujete v štvrtej „Eruption - Devotion“, druhého budete loviť v jedenástej „Bloodstain On My...“ so zaujímavou úvodnou vyhrávkou a takmer grindovým vyznením. Celkovo sú skladby na albume budované skôr priamočiaro, s dôrazom na okamžitý zásah, nejakých technických fines s cieľom vyvolania dojmu brilantnej techniky a umenia sa tu nedočkáte. Mne osobne tieto veci u Killchain nechýbajú, v takomto death metale si cením hlavne nespútanú agresivitu a drvivosť, ako aj atmosféru. Tú zabezpečujú mnohé temne harmonické gitarové riffy, odkazujúce na inšpiráciu Škandináviou (povedzme Vomitory), a čistý, hlboký zvuk. Na viacerých miestach sa blysnú aj zaujímavé nápady s gitarovými zvukmi, napríklad v „Eruption - Devotion“.
Texty sú o všetkom možnom, nielen o rúhaní, prípadne zneužívaní, ale aj o ľudskom správaní a o tom, kam to tu celé speje. Pomerne netradične došlo v závere „Rhymes Only“ aj na otázku prehodnotenia dôležitosti komárov pre ekosystém, čo, uznajme si, je v istých ročných obdobiach a v istých lokalitách naozaj problém:-D Väčšinou sú písané dosť „riekankovou“ formou (jednoduchý rým), na papieri to pôsobí zábavne, ale zjavne sa to dobre frázuje.
Zvuk som už spomenul, tak ešte obal - k hudbe sedí, nie je nejaký prekombinovaný, skôr jednoliaty a prevedenie bookletu je graficky jednotné. Celok s hudbou aj so všetkým môžem odporúčať - žiadny vznik nového štýlu sa od tohto albumu datovať nezačne, ale kvalitný záživný death metal vždy zaboduje.

(Martin)