Štýl: power/thrash metal

Skladby:
1. The Spirit Of Northern Brotherhood 3:18
2. Au Revoir 2:52
3. Lat Steps Of Joe 2:59
4. World Wide Mystery 3:08
5. The Chosen People 2:03
6. Simply Simplicity 3:05
7. Invincibles 4:21
8. Victim Of Life 3:51
9. Nothing Starts From The Beginning 3:37
10. Embodiment Of Air 3:23
11. New Direction 3:4

Total: 35:43

Zostava:
Marco J.R. - spev
Sami - gitara
Late TT - gitara
Ollari - basa
Aki - bicie

Kontakt:
http://www.maplecross.net

Vydavateľ:
Verikauha Records

Názov Maple Cross si matne pamätám snáď ešte zo začiatku deväťdesiatych rokov, k hudbe tejto fínskej skupiny som sa však vtedy nedostal. K histórii asi toľko, že „javorový kríž“ pomáhal nakopnúť metalovú scénu made in Suomi, medzi metalový ľud vypustil nejaké tie nahrávky, a tak po roku 1995 sa viac – menej odmlčal. Ak chcete presnejšie informácie, tak do pozornosti odporúčam obsiahly rozhovor v aktuálnom čísle maďarského, slušnou angličtinou písaného zinu Shrunken & Mummified. K súčasnému dianiu asi toľko, že členovia Maple Cross sa pred nejakým časom rozhodli vrátiť sa na scénu v rámci svojej pôvodnej skupiny. Názov nového albumu je teda nielen symbolický, ale aj výstižný.

Ako som už povedal, neviem, čím sa fínske kvinteto zaoberalo v predošlej kapitole svojej hudobnej existencie, ale viac-menej automaticky som neočakával nič extrémne ani „ultra-novátorské“, skôr klasiku s určitým svojským feelingom, ktorý Fíni dosahujú akosi mimovoľne. Tej klasiky som sa dočkal, niečoho typicky fínskeho ani veľmi nie, dá sa povedať, že až na občasné atmosferickejšie záblesky znie jedenásť skladieb na „Next Chapter“ pomerne kozmopolitne, v čom ale nejaké negatíva nevidím.

Štýlovo sa Maple Cross pohybujú prevažne na poli dnes nie až takého vychyteného thrash metalu s koreňmi v 80. rokoch. Zabudnite tu na európske nárezy z čias „zlatého veku“, žiadna reinkarnácia starých Sodom, Kreator, Destruction ani Coroner sa nekoná. Je to skôr o zaoceánskom vplyve, ale opäť nič v štýle Slayer, Possessed alebo Sadus. Dosť počuť, že chalani vyrastali hlavne na uvoľnenejších, nie až takých priamočiaro agresívnych spolkoch, a že im boli bližšie skôr veci ako Death Angel, Megadeth, Vio-Lence, Forbidden, Anthrax a podobne. Je to totiž dosť o hre so skočnejšími rytmami, melódiami a refrénmi, o skladbách, kde nejde len o agresivitu a energiu, hoci aj tieto zložky tam majú svoje miesto. Dá sa vlastne povedať, že Fíni tu oživujú power/thrash, a celkom sa im to darí. Asi aj preto, že thrashového kopyta sa nejak kŕčovito nedržia, neboja sa zaradiť tu punkovú, tam vyslovene rockovú pasáž, skandovaný refrén, alebo crossoverový part waltariovského strihu. Veľmi zaujímavý je dosť „townsendovský“ vokál, nepredvádza žiadne kúzla, ale do hudobného základu sedí.

Pokiaľ ide o texty, nesnažia sa riešiť problémy tohto i onoho sveta, odrážajú skôr mierne rebelantské postoje jednotlivca k jeho okoliu, pričom nejakým optimizmom nesršia.

Neboli by to Fíni, ak by pri komponovaní občas nepopustili uzdu aj pochúrnejšiemu, náladovému intermezzu a psychedélii. Ako celok to nie je hudba, ktorej by som sa nejako často venoval, ale má to hlavu a pätu, muzikantský kumšt sa tu nezaprie. Vcelku rázna muzika netrpí polopatistickou jednoduchosťou, ani prehnanou komplikovanosťou, skôr striedme, okresané a tak trochu chrastivé znenie dá vyniknúť rôznym hudobníckym „vtípkom“, skrátka možno to počúvať niekoľkokrát po sebe a stále prídete na niečo nové. Len sa netreba nechať odradiť tým, že vás „Next Chapter“ na prvý posluch nezrazí na kolená ako bomba storočia. Nemyslím, že by o to autorom hudby išlo. Skôr mám pocit, že si chceli vyskúšať, či to ešte vedia. Myslím, že áno, a že svojich poslucháčov si nájdu, hoci to na nejaké masy nevyzerá, na to Maple Cross hrajú príliš podľa svojho gusta.

(Martin)