[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Audience, David O'List Band, Instant Flight
26.3.2005, Underworld, Londýn (GB)

Neúspechom pri náhodnom vúbere koncertu spred dvoch dní (report) som sa vôbec nenechal odradiť. Práve naopak, povzbudilo ma to, veď vybrať si behom jedného víkendu zo stovky koncertov dve totálne sračky, to sa snáď ani nedá:-)) A veru dobre som urobil, pretože pri voľbe programu na veľkonočno-sobotný večer som trafil do čierneho. Presnejšie povedané, trafil som do klubu Underworld nachádzajúceho sa v londýnskej časti Camden Town, ktorý bol v tento dátum vyhradený pre art/prog rock, a tentokrát išlo o art rock naozaj. Ak sa ocitnete v Londýne, Camden Town rozhodne zo svojho programu nevynechajte. Množstvo tunajších obchodov a trhových stánkov ponúka všetko, po čom duša (nielen) rockového/metalového poslucháča zapiští, od tradičného oblečenia cez metalové rekvizity od výmyslu sveta až po raritné bootlegy či oficiálne CD. Naprázdno tu neobídu samozrejme ani vyznávači prírodných pochutín všetkého druhu:-)) Magic mashrooms sú v UK legálne a v Camden Towne aj na každom kroku ponúkané, zvyšok sortimentu ochotne dodajú každých pár metrov postávajúci černoši tváriaci sa veľmi nenápadne:-)) Večer sa tu dá vyhodiť si z kopýtka v niektorom z mnohých (nielen) rockových/metalových kluboch a krčmách, samému sa tu však po zotmení veľmi túlať neodporúča:-))
No ale naspäť do Underworldu, ten pôsobí dojmom príjemného podniku s kapacitou cca 300 ľudí. Má však jeden zásadný nedostatok, a tým je ostrý koniec všetkých koncertov o 22:30 a zatváracia hodina 23:00. Z toho okrem iného vyplýva, že začiatky akcií sú tu skoré a presné, a z toho okrem iného vyplýva, že kapelu INSTANT FLIGHT som vďaka príchodu okolo ôsmej nestihol. Nevadí, ostavajú ešte dva chody, a tým prvým je DAVID O'LIST BAND (www.davidolist.com). Ak niekomu pri pohľade na toto meno zaplo, má môj obdiv, ide o skutočného znalca. Pre bežných smrteľníkov (vrátane mňa:-)) napoviem, že David O'List napríklad spoluzakladal Roxy Music, či spolupracoval s menami ako Pink Floyd, Keith Emerson alebo John Cale (Velvet Underground). V prípade jeho súčasného bandu nešlo o žiadnu doprovodnú kapelu predvádzajúceho sa vyslúžilého veterána, ale o plnohodnotné art rockové kvarteto vzdávajúce hold klasikom tohto žánru, avšak aj čerpajúce z modernejších vplyvov. Miestami to znelo ako Yes, miestami ako nasratí Emerson, Lake & Palmer, to keď rytmika pritlačila na pílu, najdôležitejšie však bolo, že sa to výborne počúvalo. Prekvapivo najviac priestoru nemal David, ale mimoriadne schopný klávesák Gonzalo Carrera, preto aj to prirovnanie k ELP. David navyše pôsobil dojmom, že nie je úplne vo svojej koži, trošku mu blbli gitarové efekty, ale hlavne pri spievaní pustil do sveta zopár takých falsákov, až mi naskočili zimomriavky. Kapela však svojho lídra podržala, rovnako ako aj zvukár, a 40 minút v ich spoločnosti sa nedá označiť inak ako za príjemne stravený čas. O nabitom programe už reč bola, takže s prídavkami sa počítať nedalo.
Kapela AUDIENCE platí v UK za art rockovú legendu, svoju činnosť začala koncom 60-tych rokov, a po viacročnej pauze opäť funguje. Prostredníctvom relatívne netradičného zloženia ponúka táto štvorica osobité ponímanie klasického art rocku so silnými bluesovými koreňmi. Na rytmike basa-bicie sa toho až tak veľa navymýšľať nedá, ale saxofón/flauta/klarinet hrajúce cez rôzne gitarové efekty, to sa až tak často nevidí. Ešte netradičnejšie pôsobila klasická akustická gitara ("španielka") s nylonovými strunami, ktorá sa asi najviac podpísala pod veľmi originálny prejav. Tažko hľadať nejaké prirovnania, vďaka saxofónu to mohlo vzdialene pripomínať menej zhaluzených Plastic People of the Universe, či naopak viac zhaluzených (a menej pesničkových) Bez ladu a skladu, bluesové vplyvy to však celé posúvali niekam inam. Po inštrumentálnej stránke pánom nie je čo vyčítať, dlhoročné skúsenosti sa odzrkadlili na stopercentnom výkone týchto päťdesiatnikov (okrem o generáciu mladšieho bubeníka). Bravúrne si poradili aj s technickými problémami gitary, keď výmenu nástroja a doľadenie vyplnilo výborné saxofónistovo sólo s využitím spomínaných efektov, na ktoré sa zvyšok kapely z ničoho nič bezchybne napojil, ako keby žiaden problém s gitarou ani nebol. Aj pre Audience pripravila pôvabna zvukárka v tričku Cephalic Carnage výborný zvuk. Osobne síce preferujem trošku basovejší sound s menej vyhulenými výškami a stredmi, ono to vtedy aj menej píska, však áno:-)). Ďalšie chyby, ak nepočítam pomerne nízku navstevu (okolo 100 ľudí), by som však už musel hľadať nasilu. Koncert skončil presne podľa plánu a tentokrát som odchádzal domov spokojný. Snáď budem mať pri ďalšom výbere rovnako šťastnú ruku ako dnes:-))

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]