[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Unholy Alliance Chapter II
Slayer, In Flames, Lamb Of God, Children Of Bodom, Thine Eyes Bleed
20.11.2006, Brixton Academy - Londýn (UK)

Možno to pri pohľade na zoznam účinkujúcich bude znieť divne, ale na čo sú komu na koncerte SLAYER predkapely? Koho zaujímajú? Nemohli by radšej namiesto toho hrať Slayer o hodinu dlhšie, aby sa prevetrali všetky albumy a dostalo sa aj na častokrát nedocenené kúsky, ktoré nepatria medzi overené koncertné fláky? Ak sa zdržím komentára na adresu THINE EYES BLEED, ktorí na počesť môjho príchodu do Brixton Academy práve dohrali (začínali o šiestej, teda presne vtedy, keď sa otvorili brány, a nehrali viac ako 20 minút), môžem support Unholy Alliance Tour Chapter II, ktorého posledná zástavka sa odohrala v pondelok večer v Londýne, zhrnúť jednoducho: nudní, nudnejší a Lamb Of God. Tí nudnejší boli CHILDREN OF BODOM, ktorí ma nebavili ani v časoch svojej najväčšej slávy, nie ešte teraz. Od LAMB OF GOD som počul predcházdajúci album "Ashes of the Wake" a uznávam, že má aj silné momenty, počas ich setu som ale skoro zaspal. Jednookým kráľom medzi slepými sa stali IN FLAMES. Tí boli aj celkom vtipní (intro z Knight Rider:-)), a v druhej polovičke aj celkom počúvateľní, to keď hrali metal. Prvú polovicu tvorili rockové pesničky vhodné aj do rádia, žeby mi niečo u Švédov ušlo? Myslím, že som nebol jediný, komu odľahlo, keď predkapely zbalili fidlátka a pustili na pódium tých, kvôli ktorým sme prišli.

A tak keď sa niečo pred desiatou večer začalo z reprákov valiť intro "Darkness of Christ", nabitá 5-tisícová hala sa išla od radosti zblázniť. Postupne sa spod kúdoľov dymu vynorila pôsobivá scéna: Lombardova obrovská súprava snáď dva metre nad zvyškom pódia okrášlená plachtou s motívom odrezanej Kristovej hlavy, po oboch stranách gigantické obrátené kríže postavené z bední Marshall. Okamžite po intre nasleduje "Disciple" a strháva sa peklo, ktoré neutícha ani na sekundu pobytu legendárnej štvorice na pódiu. Po kratučkom pozdrave už bradatý Tom Araya na celú halu hučí "Are you ready for war?" a čo sa deje v kotli, sa slovami ťažko opisuje. Za celé dianie spomeniem len týpka o barlách, ktorý nimi doteraz iba hrozil, počas "War Ensemble" sa ale vrhá do moshpitu, kde je ostatným tanečníkom viac ako rovnocenným partnerom. Pokračuje sa dvoma skladbami z aktuálneho albumu "Christ Illusion", a k slovu sa poprvýkrat výraznejšie dostáva mimochodom veľmi vydarená videoprojekcia. "Jihad" ukazuje, že Slayer majú vo svojom názore na islam rovnako jasno ako v názore na kresťanstvo, "Cult" završuje úvodnú dávku noviniek. Pri nasledujúcej štvorici skladieb som si nie celkom istý poradím, mal som z nej však dojem, že mi Slayer hrajú na želanie. Koncertným klasikám "Mandatory Suicide" a "Postmortem" kontrovala málo hrávaná "Spirit in Black", a čo sa týka "Seasons in the Abbys", to už nebol koncert na želanie, tu sa už plnili sny z mladosti.... Dvakrát som videl Slayer predtým, ani raz "Seasons" nehrali, netreba sa preto čudovať, že sa mi počas nej tlačili slzy do očí.... Pred záverečným náporom tu máme ďalšiu dvojicu noviniek "Supremist" a "Eyes of the Insane", tá neskôr menovaná opäť s pôsobivou projekciou. "Dead Skin Mask" s nádherne sa prelievajúcimi sólami Kerryho Kinga a Jeffa Hannemana prechádza do absolútnej klasiky "Raining Blood", v ktorej to Daveovi na sekundu trošku zahapruje. Kapela sa odoberá do zákulisia, našťastie však ešte nie je koniec. Podľa očakávaní štartuje prídavok intro zo "South of Heaven", v ktorej Tom tak ako niekoľkokrát predtým prenecháva spev divákom, tí sa ale viac venujú vyvádzaniu v kotli. Kto ešte vládal, mohol sa v samom závere úplne doraziť pri "Angel of Death", kde Dave zamachroval predĺženou dvojkopovou vsuvkou. Bodku za celým úspešným turné dáva prípitok s technikmi, počas ktorého sa Kerry King pochváli tetovaním "God Hates Us All" pokrývajúcim jeho celú ľavú ruku. To všetko pod dohľadom nebohého Dimebaga Darrella premietaného na plátno v nadživotnej veľkosti a za hudobného doprovodu "Cemetery Gates" hádajte od koho. Potom už len kontrola telesných pozostatkov, pivko na doplnenie tekutín a utrasenie dojmov a hurá do postele, veď je len začiatok náročného pracovného týždňa. SLAYER opäť nesklamali a na rozdiel od niektorých rovesníkov nie sú ani zďaleka karikatúrou vlastného kultového postavenia. Keby dnes prihodili ešte dve-tri skladby, bol by som bezvýhradne spokojný.

Setlist: Darkness of Crist, Disciple, War Ensemble, Jihad, Cult, Mandatory Suicide, Spirit in Black, Postmortem, Seasons in the Abbys, Supremist, Eyes Of The Insane, Dead Skin Mask, Raining Blood, South Of Heaven, Angel Of Death

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]