[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Metallica, HIM, Machine Head, Mastodon
8.7.2007, Wembley Stadium - Londýn (UK)

Tak počas tohto víkendu sa toho v Londýne skutočne dalo vidieť veľa. Ak si odmyslíme tenisový Wimbledon, kam sa bežný človek nedostane ani na zápasy prvých kôl, nieto ešte na finále, teda pokiaľ nechce stráviť noc čakaním v rade na lístky, a monštrózny koncert Live Earth s pochybným posolstvom a pochybnými účinkujúcimi (česť výnimkám), ešte stále zostávali minimálne dve možnosti, ako rozumne stráviť drahocenný voľný čas. Slávna Tour de France štartovala v meste na Temži prvýkrát v histórií a zaznamenala obrovský úspech, keď si nezničiteľných maratóncov na dvoch kolesách prišlo pozrieť vyše milióna ľudí. No a potom tu bol ešte nedeľný koncert Metalliky na rovnakom mieste kde deň predtým na Live Earth zahrali tri pesničky, nad ktorým som váhal tak dlho, až som nakoniec vyrazil a vôbec neľutoval. To všetko v najvyššom (kritickom) stupni teroristického ohrozenia, len pár dni po šťastnou náhodou zmarených útokov na nočné kluby, v deň druhého výročia krvavých atentátov na hromadnú dopravu (7.7.2005), ktoré si vyžiadali vyše 50 mŕtvych a stovky zranených, a počas práve vrcholiaceho súdneho procesu s "občanmi", ktorým to našťastie dva týždne potom (21.7.2005) nevyšlo, a ktorí si za to vyslúžili doživotie. Nebolo preto prekvapením, že celé víkendové veselie prebiehalo pod dohľadom tisícok policajtov a policajtiek, tradične skvele organizovaných a zdvorilých, avšak aj veľmi striktných, ak si to situácia vyžaduje.

Samotný nedeľný výlet začal dopravou do severozápadnej mestskej časti Wembley, ktorá je od centrálneho Londýna vzdialená slušnú polhodinku metrom. To už okolo jednej poobede ovládli metalu chtiví cestujúci všetkých demografických skupín a vekových kategórií, až som sa pri viacerých rodinkách prichytil uvažovať, či berie na "Metlu" otec syna alebo naopak:-)) Na nový Wembley štadión môžu byť Briti naozaj hrdí, podarilo sa v ňom dokonale skĺbiť účelnosť, najmodernejšiu techniku a pohladenie pre oči, ktorému prirodzene dominuje obrovský a pôsobivo nasvietený oceľový oblúk týčiaci sa nad tribúnami. Oficiálne bol otvorený len pred pár týždňami s takmer ročným meškaním (pôvodne sa tu malo hrať už minuloročné finále FA Cup) a s kapacitou 90-tisíc ľudí je najväčším štadiónom na svete, ktorý má všetky miesta kryté.

Poriadny rachot sa v novom Wembley zatiaľ nekonal, preto mohli tento koncert brať organizátori aj ako zaťažkávajúcu skúšku. Cti otvoriť prvú metalovú akciu v domove anglickej futbalovej reprezentácie sa teda dostalo Američanom MASTODON. Neviem, čím to je, ale tvorba tejto štvorice, rovnako ako celá nová vlna amerického heavy metalu, ktorú reprezentovali, ide akosi mimo mňa. Možno stačí len lepšie si prebehnúť albumy, možno stačilo len byť v inej nálade, a možno na mixe ukričaného metalu a tvrdého HC, sem-tam rytmicky zamotaného, naozaj nie je čo obdivovať.... Z predkapiel to u mňa podľa očakávaní vyhrali MACHINE HEAD. Zaujali už na francúzskom Hellfeste (report 1.deň, report 2. a 3.deň), a nesklamali ani tu. Vhľadom na krátky, iba polhodinvý set, zaradil Rob Flynn do playlistu prekvapujúco až dve takmer desaťminútové skladby, celkovo tak Machine Head odhoblovali len päť zásekov. Z toho, čo sa dialo na ploche, bolo jednoznačne cítiť, že 50-tisíc metalových hláv sa prišlo dnes predovšetkým baviť. Tí, ktorí dostali lístky už len na tribúny, si preto mohli vychutnať aspoň niekoľko pohľadov, ktoré sa len tak nevidia: dokážete si predstaviť, ako to vyzerá, keď pod vami do rytmu skáče polovica futbalového ihriska a točí sa paralelne sedem moshpitov? (Setlist: Clenching The Fists Of Dissent, Empirium, Take My Scars, Halo, Davidian). Pred hlavným chodom tu bol potom ešte vyslovene otravný set fínskych krásavcov HIM, pred ktorým som utiekol do útrob štadióna lepšie si ho obzrieť. Jeho vnútorný obvod je po celej dĺžke troch poschodí lemovaný bufetmi (aj keď neviem či je to pri tunajších cenách vhodné pomenovanie), reštauráciami, stánkami so suvenírmi a toaletami, ktoré sa postarali o ďalší rekord patriaci štadiónu: má vraj viac WC ako ktorékoľvek iné "venue" na svete.... Ale naspäť k HIM, ktorí nás trápili celých 40 minút. Netuším, ako sa dostali na túto oslavu metalu, ale byť na ich mieste, cítil by som sa na pódiu veľmi trápne. A to k ním bolo ešte londýnske publikum zhovievavé, pretože podľa mňa si nič iné ako vypískať nezaslúžili....

Trištvrtehodinovú pauzu na prestavbu pódia si nadržaný štadión krátil mexickými vlnami a zbieraním síl na to, čo malo prísť. Na sekundu presne odštartovala 150-minútové šialenstvo nesmrteľná Moriconeho melódia z filmu Dobrý, zlý a škaredý "Extasy of Gold" a pri úvodných úderoch "Creeping Death" veru davy na štadióne od extázy nemali ďaleko. Kto čakal od kapely, ktorá už sebe ani nikomu inému nemusí nič dokazovať chladný profesorský výkon, musel byť vyčíňaním štvorice na pódiu šokovaný. METALLICA, ešte pred pár rokmi zmietaná nezmieriteľnými vnútornými spormi, znova našla chuť hrať pre fanúšikov a každá sloha, ktorú za viditeľne dojatého frontmana odspieval 50-tisícový zbor, im na chuti len pridávala. James Hetfield zhrbený za mikrofónom, prekvapivo nenápadný Kirk Hammett v rohu pódia, Robert Trujilo s basou na kolenách strúhajúci jednu neľudskú grimasu za druhou, Lars Ulrich mlátiaci do nečakane skromnej súpravy bicích, celá štvorica predviedla špičkové predstavenie, kde o sterilnom prístupe nemohlo byť ani reči. Nemá význam komentovať každú odohranú skladbu, kompletný playlist obsahujúci len dva výlety do obdobia po roku 1991 nájdete o pár riadkov nižšie. Pristavím sa len pri číslach, ktoré boli pre mňa vrcholmi večera. V prvej polovici bodovali predovšetkým "Sad But True" s podladenými gitarami a zabijáckym zvukom, a titulná "....And Justice For All" z môjho najobľúbenejšieho metallikovského albumu. Aj keď "Memory Remains" je už z obdobia, ktorému sa skôr vyhýbam ako vyhľadávam, jej záver spievaný všetkými prítomnými ústami, bol pôsobivý. Po basovom sóle plnom skôr efektných fintičiek ako skutočného hráčskeho umenia nasledovala spomienka na tragicky zosnulého Cliffa Burtona, legandárny "Orion". Je dobré, že Metallica má opäť basgitaristu schopného zvládnuť túto nadhernú skladbu. Hymna "Master Of Puppets" zvíťazila na všetkých frontoch. Metallica zrejme lepšiu skladbu nemá a publikum ju náležite ocenilo a vychutnalo si ju. Ak preskočíme čertovsky rýchlo zahranú "Battery" a zborovo odspievanú "Nothing Else Matters", dostávame sa k ďalšej kultovke a k pre mňa striebornej priečke "One". Jej vojnové intro bolo ozdobené ohňostrojom a v jej závere, keď išlo do tuhého, si išla väčšina prítomných krky vykrútiť. Skvele naživo zabrala aj inak príliš obohraná "Enter Sandman", predpokladal som, že to bude posledný úder. Lenže po krátkej pauze prišli ešte dve vykopávky "Whiplash" a "Seek & Destroy", ktoré dielo skazy dokonali. Potom nasledovala už len cesta domov v znamení zrovnávania dojmov. Davy rútiace sa na neďalekú stanicu metra opäť s prehľadom bez akýchkoľvek náznakov konfliktu zvládla prítomná polícia.

Nedeľný koncert Metalliky hravo predčil aj moje najsmelšie očakávania a zaradil sa medzi najlepšie vystúpenia, akých som bol svedkom. Bolo pre mňa cťou konečne sledovať v akcii kapelu, ktorá formovala metalové štandardy nejaké dve dekády dozadu. O to príjemnejšie bolo zistenie, že v publiku mali početné zastúpenie teenageri (napríklad skupinka čučoriedok neďaľeko od nás vzorne metliaca a spievajúca všetky texty), ktorí v dobe vydania najslávnejších dosiek neboli ešte ani v pláne. Kultové nahrávky i albumy, ktoré sa nedajú označiť inak ako výsmech fanúšikom, milovaná i nenávidená, to všetko je fenoném zvaný Metallica, ktorý, dovolím si tvrdiť, držal aspoň chvíľu každého, kto pričuchol k metalu. Som veľmi rád, že môžem konštatovať, najmä s výhľadom na albumovú novinku ohlásenú na budúci rok, že Metallica je opäť vo výbornej forme....

Setlist: Extasy of Gold, Creeping Death, For Whom The Bell Tolls, Sad But True, Disposable Heroes, The Unforgiven, ....And Justice For All, Memory Remains, The Four Horsemen, Orion, Fade To Black, Master Of Puppets, Battery, No Leaf Clover, Nothing Else Matters, One, Enter Sandman, Whiplash, Seek & Destroy

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]