r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Basinfirefest 2012
Children of Bodom (FIN), Destruction (D), Alice & Dan Bárta, Arakain, Anarchuz, Alkehol, Ador Dorath, Benjaming Band, Citron, Čok Vilém a Bypass, Debustrol, DiscoBalls, Dymytry, deBill Heads, Galadriel (SK), Hand Grenade, Henych 666, Harlej, Horkyže Slíže, Hentai Corporation, Inflagranti s kapelou, Jaksi Taksi, Kurtizány z 25. Avenue, Kreyson, Koblížci, Neurotic Machinery, N.V.Ú., Pandemia, Plexis, Polemic (SK), Rattle Bucket, SatisFUCKtion, Snail, S.P.S., Skandaal, Šanov 1, Škwor, Sto zvířat, Slobodná Európa (SK), Smashed Face, Tleskač, The Streetfighter, The Snuff, ...
29.6.-1.7.2012, Spálené Poříčí (CZ)
4. časť - nedeľa

Je tu posledný deň festivalu, konečne sa trochu ochladilo a aj nejaké tie oblaky pribudli tak sa už dalo v pohode žiť aj mimo pivné stany a les a tak som sa znovu vybral na výpravu do mestečka, ako sa hovorí „Zmena je pivo“ tak som potreboval ochutnať aj nejaké iné pivo ako Budvar a tak som si zašiel na Gambrinus a Svijany, no neviem ktoré z nich mi chutilo viac, každopádne po pečenom údenom som bol tak zrelí znovu do stanu a to ešte nebol ani obed, ale cesta nazad ma prebrala a bol som pripravený na ďalšiu nádielku rocku a metalu. Prvou mojou kapelou na nedeľné poludnie sa stala moja obľúbená Folk metalová banda Cruadalach, kvôli ktorým som skrátil môj pobyt v mestečku a samozrejme to stálo zato. Táto kapela je presne podľa môjho gusta a tak som si ich krátky set užil, je pravda, že pod pódiom bolo len pár ľudí, ale to kapelu neodradilo podať 100 % výkon ako vždy a to si cením. Predstavili svoj klasický program a zdá sa mi že zaznela aj nejaká nová skladba, čo som nepoznal z albumu, okrem klasiky ako „Nezlomní“ a „Pramen Epony“ zazneli skladby z posledného albumu „Lead – Not Follow“ až sa mi nechcelo veriť, že za taký krátky čas zahrali také množstvo skladieb. Ale som rád, že aj takéto kapely organizátori pozvali. Spevák si občas šiel zaspievať s fanúšikmi na mrežu, len tento krát to mal v celku ďaleko obehnúť celú stage, ale zvládol to. Takže ich koncert sa mi štandardne páčil, pohoda.

Bol čas obeda a tak mi pečenej klobáse z diaľky hral Škwor čo je jedna z kapiel, ktorú si síce vypočujem, ale ich štýl nie je to pravé pre mňa. Snažil som sa kedysi vypočuť ich album ale niečo mi na tom vadí a tak som odložil túto kapelu do zabudnutia. Ale postrehol som, že urobili pár dobrých skladieb, tak nakoniec som sa predsa len šiel pozrieť, na živo to je v celku obstojný nárez, ale ako som už písal, doma by som si to nepustil, tak som si krátil čas na nasledujúce kapely.

Nasleduje smršť mojich obľúbených kapiel na hlavnom pódiu a prvou z nich je nestarnúci, už dvadsať ročný Alkehol, je až neuveriteľné, že títo páni už tak dlho ovlažujú moje ušné a zrakové orgány a mám dojem že ani ja nestarnem po ich boku. Vždy keď vybehnú na scénu tak sa cítim skoro ako na ich prvom koncerte. Chalani si pre nás pripravili výber najväčších hitov a ako sa vyjadrili, dnes si prišli s nami zaspievať a publikom to jasne pochopilo a celý koncert spievalo s kapelou. Dokonca aj také „Buráky“ si s Otom prišla zaspievať aj jeho dcéra, ktorá bravúrne zvládala refrény za búrlivého skandovania publika. Ku koncertom Alkeholu nie je čo písať, určite ich každý z vás aspoň raz videl naživo a zažil tu skvelú atmosféru s alkeholickými textami. Tak ani neviem kedy ta hodina prešla, ale „S Alkeholom se pije vždy líp“. Paráda, presne podľa očakávania.

Aby toho nebolo málo, tak malá výmena a už sa na pódiu objavuje ďalšia skvelá banda v podobnom štýle a to baladická banda Harlej, ktorá je v poslední roky stále populárnejšia na čele s výborným spevákom Tomášom sú vážnou konkurenciou rádio kapiel a majú nato. Takže sa rozbehol koncert, kapela zaradila všetky svoje najlepšie pecky, publikom vo veľkom spievalo, znovu skvelá nálada, ja som si zahulákal „Svařák“, ale aj „Pověste ho vejš“ či Kapitán Morgan“, fakt toho zahrali veľa a ešte nakoniec prišlo aj na prídavky, čo sa na tomto feste často nedialo. Táto kapela vie vždy dobre zabaviť, a už sa teším až ich zas uvidím.

Nasleduje kapela ktorú má skoro každý rád, české publikum nevynímajúc a to že je táto kapela od nás je len plus, takže Slovenské Horkýže Slíže na scénu v plnej paráda, dokonca Kuko si dnes pripravil ourfit ala Forrest Gump a tak sa aj celý koncert pohyboval. Chalani síce začali novými skladbami, na ktoré sa s počiatku ľudia nechytali ,ale každý si tancoval do rytmu, no potom nasadili ťažké kalibre ako „Vlak“, „Náboženské zvyky“, „Maštaľ“, „Bicie v 85-tom“ či „Logická hádanka“, ale keďže majú Slíže také krátke skladby, do ich hodinového setu sa ich zmestilo aj cez 25 kúskov. Asi najviac sa spievalo na „L.A.G. song“ a „A ja sprostá“, dokonca na skladbu „Malá Žužu“ si privolali z davu vokalistku ktorá s nimi odspievala refrény tejto skladby a v celku dobre. Koncert bežal a ľudia sa bavili, nielen na vtipných textoch a skladbách, ale aj na kravinách ktoré si Kuko a spol neodpustia medzi skladbami. Prichádzal záver, ktorý patril dvojici super hitov „Mám v pitchy na lehátku“ a záverečnú Rammsteinovku „Bernadrín“ a bol koniec. Slíže znovu ukázali, že sú právom uznávaná kapela a české publikum zas predviedlo, že tieto kapely počúva, čo je fajn.

Už sa u mňa pomali hlásila únava, takéto náročné sety už nejako nezvládal ťahať, ale predsa len som sa ešte odhodlal si ísť pozrieť koncert kapely Arakain, ale kedže som ich už tento rok videl viac krát tak som si len sadol s pivom a pozrel si polovicu setu po sediačky. Trochu som nepochopil ten ťah, že takúto veľkú kapelu hodili na malý stage, dokonca si Arakain vymenil svoj set o hodinu, asi sa báli, že im Slíže vyfúknu fanúšikov, ktorých tam bolo ozaj neúrekom. Ale to je vec niekoho iného, mne to takto vyhovuje, aspoň som stihol celé vystúpenie oboch kapiel. K Arakainu toho nemám čo napísať, kapela tento rok oslavuje výročie a tak tomu je prispôsobený aj ich tohtoročný setlist na koncertoch, teda zahrali celý prierez svojou tvorbou, zastavili sa pri každom albume, čo je pre bežného fanúšika dobré, ja čo som Arakain prestal sledovať po odchode Brichtu som si tiež prišiel na svoje skladby, a dokonca som sa už chytal aj na tie úplne nové, ktoré tiež nie sú na zahodenie. Ale doma si to asi nepustím. Úplne stačí ich vidieť na koncertoch.

Z Arakainu som si na chvíľku ešte odbehol na hlavný stage, kde v tom čase hral Dan Bárta a Alice, no vydržal som tam tri skladby a šiel preč, skrátka táto muzika je už moc náročná na moje vnímanie a síce tento pán je geniálny spevák, skladateľ a boh vie ešte čo, toto ja skrátka nemusím.

Po odchode z hlavného pódia moje kroky mierili znovu na malý stage, kde sa už pripravovali nemecký Vikingovia Wolfchant, na ktorých som sa v celku tešil, vedel som čo mám očakávať, tak to bolo jednoduchšie rozhodovanie ako u iných kapiel. Nastal čas pre pravý Viking metal a chalani sa nedali zahanbiť a búšili svojimi „kladivami“ do nás fanúšikov, ich melodická muzika prilákala v celku slušný kotol, kapela neustále hecovali publikum a niektoré popevky si s nimi aj zaspievali. Pre mňa nečakane prišlo aj na cover verziu „Rebellion“, ktorú som si spolu z ostatnými odhulákal naplno. Celkom podarené vystúpenie, dúfam, že chalanov ešte niekde. Neskôr som ich vyhľadal v backstage a spevák úplne super chalanisko, pripili sme si pivo, pochválil som koncert, samozrejme som nezabudol dodať, že som Slovák, tak bol prekvapený, že som tu, ale bol rád že aj u nás majú fanúšika. O Nemcoch sa hovorí že sú odmeraný k cudzím, ale na tomto festivale sa mi potvrdzuje pravý opak, čo som len rád.

Prichádzal mnou dlho očakávaný okamžik a to vystúpenie talianskej kapely Lacuna Coil, no ako som si všimol v backstage, kapele sa moc na pódium nechcelo, mali totiž zraky prilepené na obrazovkách, kde dávali futbal a práve finále kde hrali aj oni, tak sa asi čakalo kým skončí prvý polčas, no ako som kúsok pozeral, hrali mizerne a už v prvom polčase prehrávali, no ako náhle vyšli na pódium, všetko bolo inač, kapela začala z ostra novými skladbami z albumu „Dark Adrenaline“, ale po chvíľke prišlo aj na staré vecičky ako „Heaven's A Lie“, či „Our Truth“. No jediné negatívum bolo že začalo trochu pršať, a že veľa fanúšikov sa šlo schovať, čo bolo na škodu, ale my pripravený sme si pozreli celý set v pohode. Musím uznať, že kapela si to užívala, je len škoda toho dažďa, lebo pri záverečných skladbách už pršalo aj na kapelu, tak sa trochu stiahli od odposluchov, ale hralo sa ďalej, čo si u tejto kapely vážim, že nenechali fanúšikov v polovičke setu. Cristina prišla na koncert s novým účesom, mala boky zafarbené na červeno, čo v kombinácii s jej čiernymi vlasmi vyzeralo dobre. No po zhruba hodine už Taliansko prehrávalo potupne 0:4 a tak kapela zahlásila posledné dve skladby, ktorými boli jeden najnovší kúsok „Trip the darkness“ a staršia hitovka „Spellbound“ a bol koniec. Až na ten dážď fakt skvelý koncert, užil som si presne podľa predstáv a navyše sa mi splnil sen vďaka „zázračnej“ kartičke, že som osobne stretol Cristinu, Andrea a Marca a podal si s nimi aspoň ruku a pochválil koncert, viac moja angličtina nezvládla. Ale podľa posledných správ sa na nich môžeme tešiť v Bratislave na jeseň tak to je dvojnásobná radosť.

Prišiel záver festivalu a na záver jedna americká Death metalová hviezda menom Cannibal Corpse, ktorých sa už mnoho fanúšikov nevedelo dočkať a dokonca aj prestalo pršať, čo bolo len dobré, aspoň sme si to mohli naplno užiť aj bez pršiplášťov. Ani neviem kedy, ale z čista jasna, ešte pred ich časom zrazu prišla kapela na pódium a začala hrať bez toho aby čokoľvek naznačili, fanúšikovia boli prekvapený ,ale mám dojem že kapele sa nechcelo čakať 30 minút tak začali hrať skôr, čo mnohých zaskočilo. Ale keď už tu boli ľudia sa rýchlo nahromadili a začali si užívať Death metalového šialenstva v podaní tejto kapely. Od začiatku dali nové veci z aktuálneho albumu „Torture“ a to dvona skladbami „Demented Aggression“ a „Sarcophagic Frenzy“ a potom sa rýchlo pokračovalo v starších veciach, kapela sa asi niekam ponáhľala, lebo medzi skladbami mali minimálne prestávky a dávali jednu skladbu za druhou bez prestávky, možno po takej piatej sa konečne tento stroj smrti zastavil a Corpsegrinder konečne prehovoril k fanúšikom. No koncert sa nezastavil, šlo sa ďalej, spevákove povestné „vrtule“ sa točili naplno a z jeho hrdla vychádzali neľudské zvuky. Nakoniec som si to začal aj ja užívať a pri záverečných „Hammer Smashed Face“ a „Stripped, Raped and Strangled“ som už aj ja bol v kotly a headbangoval o živoť, čo malo za následok, že mi s kapsáčov vypadol mobil rovno do rozpogovaného kotla, ale našťastie som ho skoro včas ulovil, no bol plný bahna a vody ,ale prežil to tak ako aj ja. Tak Cannibal som si fakt neskutočne užil, no asi by som takýto telocvik nemohol robiť často, ráno po ceste ma pekne bolelo celé telo. Ale stálo to zato.

Tak a mám za sebou tento skvelý jubilejný festival, napriek tomu že som tam bol asi jediný Slovák, užil som si to dokonale. Ešte pár slov k samotnému festivalu. Čo sa týka organizačných vecí, všetko bolo takmer dokonalé, na pivo sa nikde nečakalo a bolo v celku obstojné za rozumnú cenu, takisto aj dostatok stánkov s jedlo a veľký výber pre každého na príjemne prekvapil, areál festivalu rozumne rozložený, všetko bolo tak povediac po ruke, čo bolo super. Tiež dostatok Toi – Toi a rakiet, ktoré boli až prekvapilo čisté po celý festival aj prenosných vodovodov bolo dostatok. Ešte sa zastavím aj u zvuku na jednotlivých pódiách, ten bol prekvapujúco výborný, ja ako fajnšmeker na živú hudbu som si naozaj prišiel na svoje, čo je veľké plus pre organizátorov. Samozrejme musím pochváliť aj kempovanie, už dlho sa mi nestalo že počas celého festivalu sa stanovalo na zelenej tráve, v kempe bol až nezvyklí poriadok, neviem či to bolo poriadkumilovnými návštevníkmi, alebo pohotovou upratovacou službou, ale po odchode bol až na pár hromád kemp takmer čistý, klobúk dolu, moja ekologická duša je nad mieru spokojná. Na záver poďakovanie organizítorom za skvelý festivalový víkend a dúfam, že som na tomto festivale menom Basinfirefest nebol naposledy.

[ Darkoldus ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits