[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Seven Kingdom, Amaranthe, Stratovarius
24.3.2013, Majestic Music Club - Bratislava (SK)

Neviem či je to nejakým zámerom, súčasným trendom, alebo iba zhodou okolností, že sa na turné pred “hviezdy“ power/heavy metalu dostávajú čoby support skupiny so speváčkou v roli leadra.
Tak tomu bolo pred HELLOWEEN/GAMMA RAY v podobe brazílskych SHADOWSIDE a podobný scenár sa zopakoval i na koncertnej šnúre, ktorej šéfuje fínsko-švédsky kvintet STRATOVARIUS.
SEVEN KINGDOM sú partička zo slnečnej Floridy s blonďavou, nie príliš výraznou vokalistkou na čele, produkujúci obyčajné, miestami mierne neladiace power heavy metalové niečo. Jediné čo by stálo za zmienku, bola snaha a hudobné skúsenosti oboch jemne veprikoidnych gitaristov. Pri pohľade na týchto amíkov som sa vrátil v čase o 10 i viac rokov do minulosti, kedy na slovenskej i českej scéne bolo podobných priemerných spolkov za dve vrecia.
Tour managera zrejme o ich účasti presvedčil zaujímavý finančný vklad.

Po mierne skostnatenom retre, to boli práve AMARANTHE s tanečným modern metalom made in Sweden, kto rozžiaril klub a mnohým vyčaril úsmevy na perách.
Partička okolo talentovaného multiinštrumentalistu Olofa Mörcka reprezentuje súčasný módny metal (nie len pre teenagerov), prešpikovaný samplami, plný odkazov na švédsku pop scénu, s trojicou spevákov. Dobre naladená, skvele vyzerajúca a spievajúca Eliz bola hotovým slniečkom na pódiu, ktorej sa od jej fanúšikov dostalo milej pozornosti v podobe kytice kvetov. Pohodový Jake mal po celé trvanie setu nejako nižšie vytiahnutý mikrofón, a tretí do partie bol nová posila na growlovom poste Henrik Englund, zastupujúci Andyho, ktorý si plní svoje prvorodičovské povinnosti.
Spevácke party boli umne vystavané. Každý z trojice mal svoj vlastný priestor, ale zároveň sa i skvele dopĺňali, hlasovo si fantasticky sedeli a spolu tvorili jeden organický celok.
Takto si predstavujem súčasný pop metal.
Zvuk bol trošku diétnejší s menej výraznou gitarou, s o to viac do popredia sa derúcimi samplami.
Osvedčené hitovice z debutu fungovali bezchybne. Minimálne po tretej skladbe: 1.000.000 Lightyears malo švédske kombo bratislavské obecenstvo pevne v hrsti. Podsaditejšie songy z čerstvej novinky sa musia ešte dostať ľuďom do krvi. Každopádne pozitívne reakcie obecenstva dávajú tušiť, že ich čas ešte príde, a za väčšinu z nich sa ako kapela hanbiť nemusia.
Olof zrejme našiel recept na zaručený hit a podľa vzoru Hunger (ta zaznela v závere) vystaval i titulnú Nexus z nového albumu.
Technický škriatkovia zaúradovali nie len vo zvuku , ale i počas, nie práve najvyhnutejšieho prvku setu, bubeníckeho sóla, kam sa po pár úvodných taktoch vkradol nečakaný samplík.
O nezvyklú klavírnu úpravu úvodu jemnej balady Amaranthine sa postarali Olof a Eliz.
Vrchol ich príjemného vystúpenia patril trojici ráznych zárezov z prvotiny: Call Out My Name, Automatic a už spomenutej klipovky Hunger, ktoré primäli i kovaných metalistov headbengovať v disco rytme.

Playlist:
Invincible, Leave Everything Behind, 1.000.000 Lightyears, Serendipity, My Transition, Infinity, Drum Solo, Burn With Me, Mechanical Illusion, It's All About Me (Rain), The Nexus, Afterlife, Amaranthine, Call Out My Name, Automatic, Hunger

Filmovo-výpravne intro, podľa aktuálneho CD coveru nastajlované pódium, a asi najväčší hit z novej fošne Unbreakable otvoril vystúpenie STRATOVARIUS. S úderom prvých tónov prítomní ihneď postrehli, kto je headliner celého turné. Kvalita zvuku i svetelná show šli oproti predošlým spolkom rapídne nahor.
Omladený team o energického bicmana Rolf Pilveho. vniesol riadnu dávku moderného hudobného pohľadu. Startíci s jeho príchodom ako keby chytili druhý dych (už neviem po ktorý krát). Nabudení, so silou parnej lokomotívy, hnaní vpred neuhasínajúcim motorom koncentrovanej energie!
Aj keď kapela šľapala ako dobre namazaný stroj s presnosťou švajčiarskych hodiniek skutočné otázniky prichádzali v podobe Tima Kotipelta.
Keď Timo nemá svoj deň, alebo ho nadaj bože napadne nejaký zradný vírus, tak to hold nedá!
Tento problém nastal opätovne i v tento večer. Hlavne u starších flákov kde hlas letí no nedozerných výšok to i riadne škrípalo. Skladby z novinky, ktorých bolo požehnane, a nižšie položené veci boli OK . Ako náhle došlo na kusy z tolkiho éry, bolo to vyslovene trápenie sa. Timo nevládal s dychom vo vysokých polohách, usekával frázy, sem-tam prišiel i nejaký ten falošný tón. Občas ako keby iba recitoval.
Namiesto charizmatického, uvoľneného frontmana ste sledovali pána v stredných rokoch ako s grimasou bolesti celý čas zápasí s nemocou. Vidieť takto ubiedeného Tima, tretíkrát po sebe, v rozmedzí niekoľkých mesiacov veru nepridáva na jeho kladnom kredite.
Navyše skupina vsadila, na živý prejav, bez zbytočných backingtrackov s predhranými vokálmi (o doprovodný spev sa staral väčšinou basák Lauri Porra), čo trochu ochudobnilo celkový dojem, a ich použitie by možno Kotipeltovi i pomohlo.
Cestovanie v čase nás zavialo od prvého albumu s Timom Kotipeltom (Fourth dimension) Distant Skies, až po prevarené hity: Eagleheart a Black Diamond.
Zavrhnutiahodné by bolo opomenúť virtuózov akými súčasný line up STARTOVARIUS disponuje, a tak si na sólové party prišli ako fanúšikovia hlbokých basových tónov tak i obdivovatelia šikovných prstov na čierno-bielych klávesoch Mr. Johansona.
Pán zvukár bol zrejme bubeník, alebo klávesák, ktorý nechová priazeň ku gitarám a gitaristom, takže ich neustále (rovnako i v prípade AMARANTHE) stišoval.
Cca 400 ľudí si s radosťou zaspievalo a zaskákalo pri záverečných starších peckách: Forever a Hunting High and Low, v ktorých Timo podal asi najlepší výkon večera.

Playlist:
Unbreakable, Speed of Light, Halcyon Days, Distant Skies, Eternity, Dragons, Bass Solo, Fantasy, Abandon, Eagleheart, Stand My Ground, Keyboard Solo, Black Diamond
Forever, Hunting High and Low

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]