Štýl: progresívny metal / rock

Skladby:
1. Ke hvězdám 5:37
2. Instrumental 4:08
3. Čas 4:27
4. V nekonečnu 4:11
5. Iluze 5:33
6. Hledání 4:09
7. Ztráta naděje 7:05
8. Cynik 4:11

Total: 39:25

Zostava:
Jan Cerha - 4-strunová + 5-strunová bezpražcová basgitara, syntezátor, spev
Petr Voháňka - gitara
Martin Voděra - bicie

Kontakt:
http://www.volny.cz/pessimist

Spolu so starým albumom "Ignorace", ktorý som recenzoval pred časom (recenzia), do mojich rúk dorazil aj druhý a zatiaľ posledný album PESSIMISTov s názvom "Ke hvězdám". Tiež to nie je celkom novinka, ale je to nahrávka, ktorá si rozhodne zaslúži pozornosť.

Oproti debutu páni trochu zjemnili, čo ale vôbec nie je na škodu. Ubudli síce rýchle pasáže, no zostalo všetko čím bol PESSIMIST výnimočný. Dokonca mám pocit, že táto poloha im sedí ešte viac. Album otvára titulná skladba "Ke Hvězdám" so zaujímavou klávesovou melódiou a rytmicky pekne rozsekaným gitarovým riffom. Nechýbajú samozrejme decentné gitarové sóla. Proste pekná prog-rocková záležitosť. Druhá skladba má názov "Instrumental" a po niekoľkých vypočutiach som zistil, že so svojou menovkyňou z prvého albumu nemá spoločný len názov. Sú tu z nej použité niektoré melódie, ale tak zásadne prepracované, že človek musí naozaj počúvať veľmi pozorne, aby si všimol určitú príbuznosť. Keďže je to inštrumentálka, môžete si v plnej paráde vychutnať všetky nástroje. (Z niektorých pasáží tak ako na debute výrazne cítiť ovplyvnenie DEATHom). Ďalší spievaný kúsok začína bicími a skvelým basovým riffom (a vôbec v tejto skladbe má basa veľmi silné slovo). Je tu zároveň aj asi najrýchlejšia pasáž na albume. Nasleduje ambientná inštrumentálka v podaní basy a kláves. Ak by som ju mal k niečomu prirovnať vzdialene mi pripomína niektoré pasáže skvelého projektu Seana Malona GORDIAN KNOT. Temný začiatok päťky "Iluze" vzápätí vystrieda bezstarostná pasáž s veselými klávesami, ktorú o chvíľu nahradí basové sólo aké mnohí metalový basgitaristi môžu naozaj len ticho závidieť. V poradí tretia inštrumentálka na albume nesie názov "Hledání" a zavedie nás znovu do značne prog-rockových vôd. Toto je skutočne majstrovsky skomponovaný kúsok. Predposledná skladba "Ztráta naděje" na mňa pôsobí asi najmetalovejšie na albume, ale tiež to musíte brať s rezervou. Znovu si môžete vypočuť exhibíciu všetkých nástrojov v širokej palete štýlov od deathových pasáží, cez rôzne atmosferické až po progresívne. (Psycho-kláves z rozsekaným gitarovým rifom ma stále zráža do kolien). Toto je zároveň jediná spievaná skladba, v ktorej nie sú žiadne čisté vokály. Záverečný kúsok "Cynik" sa tak tiež zjavne nevolá náhodou. Hlavne úvod a záver silne evokujú rovnomennú kapelu. Po hudobnej stránke je tento album v podstate bez chyby. Ťažko je vybrať najlepšie skladby, ale po čase mi asi predsa len najviac k srdcu prirástli 6. a 7. Po zvukovej stránke tiež z mojej strany neexistuje žiadna výhrada. Už na debute bol veľmi podarený a tu je ešte lepší. V recenzii na "Ignorace" som písal, že slabšou stránkou PESSIMIST sú texty a nový album ma v tom len utvrdzuje. Jedna výnimka sa ale predsa našla aj tu, v podobe textu k titulnej skladbe "Ke Hvězdám". Takto nejako by som si predstavoval lyriku, ktorá dokonale zapadá do ich hudby. Ostatné tri texty sú na môj vkus príliš pesimistické a bezvýchodiskové (ja viem, že k názvu kapely to pasuje výborne).

Ak som v predošlej recenzii písal, že to bol jeden z najlepších albumov, ktoré sa mi v minulom roku dostali do rúk, o tomto to platí dvojnásobne. Naozaj je vzácnosť nahrať takýto vyrovnaný a inštrumentálne namakaný album. Klobúk dolu, všetka česť.

(Golo)