[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Obscene Extreme 2004
Piatok, 9.7.: Deformed, Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay, Fleshgore, Sufferage, Detrimentum, Gutted, Psychofagist, Mindflair, Wasteform, Fleshless, Birdflesh, Brodequin, Extreme Noise Terror, Blood, Gronibard, Screaming Afterbirth, Insane Assholes, Bloody Diarrhoea
Sobota 10.7.: Lahar, Grobar, Warscars, Despise, Antigama, Poppy Seed Grinder, Amputated, Abortion, Cliteater, Godless Truth, Requiem, Embalming Theatre, Emeth, Prostitute Disfigurement, Resurrected, Gride, Rompeprop, Butcher ABC, Natron, Uncurbed, Squash Bowels, General Surgery, Le Scrawl, Despondency, Coma, Pigsty, Škoda 120
8.-10.7.2004, Na Bojišti - Trutnov (CZ)

Tento rok som sa na OE naozaj tešil, pretože na ňom malo vystúpiť množstvo kapiel, ktoré som buď ešte nevidel, alebo mi ich nevadí vidieť aj veľakrát. Síce som sa trošku zhrozil, keď som si niekoľko dní predtým pozrel predpoveď počasia (malo sa dosť ochladiť a ešte k tomu nejaký ten dážď), ale nedal som sa odradiť. Keď sme sa v piatok blížili k Trutnovu, nad mestom trónil obrovský čierny mrak, čo moje obavy ešte vystupňovalo, ale keď sme dorazili do areálu Na Bojišti, svietilo slnko. Počas parkovania som počul, že festival akurát začína, takže som sa rýchlo ponáhľal na prvú kapelu, poliakov DEFORMED. Predviedli veľmi slušnú a dosť pestrú nádielku extrémneho death-grindu s dvomi spevmi (hlbokým a navrieskaným). O bicie sa staral dobre naprogramovaný automat. Škoda len trochu prebasovaného zvuku.
Domáci MINCING FURY AND GUTTURAL CLAMOUR OF QUEER DECAY ponúkli nádielku besného grind prasopalu poháňaného automatickým bubeníkom. Napriek tomu, že miestami sa v tom bordeli strácala štruktúra skladieb, bola to dobrá zábava. Znovu dvaja speváci a tentokrát sa na pódiu objavili aj nejakí hostia.
Trochu hlbšie do death metalového vedra načreli ukrajinci FLESHGORE. Napriek tomu, že hrali bez basáka v oklieštenej zostave bicie, gitara, spev, dokázali vytvoriť pekný bordel. Živý bubeník zvládal slušné rýchlosti, ale netrápil sa ani v komplikovanejších pasážach. Spev, ako je na tomto festivale takmer pravidlom, sa pohyboval niekde v rozmedzí hlbokých a ešte hlbších hrdelno-brušných chrochtov.
Spestrením v podobe akčnej speváčky so značne podladeným hrdlom boli nemci SUFFERAGE. Ich porcia muziky bola síce o niečo jednoduchšia ale o to šľapavejšia. Rytmicky to bola len samá klepačka-polka-klepačka-polka, kde-tu nejaké spomalenie, ale nič kritické. Poriadne hlboký ženský vokál ešte doplňali dva podladenejšie v podaní basáka a gitaristu.
Medzi tým dorazili 2/5 redakcie Incipitum (Dáša a jimi) z Blavy takže sme sa na OE stretli takmer v kompletnej zostave. To sa samozrejme nedalo neosláviť nejakým príchodným. Všetko ale s mierou. Predsa len bol celý večer pred nami.
Angličania DETRIMENTUM do ľudí natlačili rýchly, priamočiary death metal. Celkom zaujímavé boli prechody do kľudných, akustických pasáží, vzápätí nasledovaných čím iným ako neskutočným, masakrujúcim náklepom.
Ďalším želiezkom v ohni boli maďaskí GUTTED. Pravdu povediac, bol som celkom prekvapený. Nevedel som, že v maďarsku existuje taká brutálna kapela. Často dosť technické gitarové riffy dopredu poháňané vysokroýchlostným bubeníkom (hral so sluchátkami na ušiach, čo pri takýchto kapelách nebýva veľmi zvykom) kde- tu okorenené nejakým tým sólom (tiež nie bežný jav na tom to festivale) k tomu bezpražcová basa (škoda, že jej majiteľ trochu viac nevyužíval možnosti tohto nástroja), jednoducho nášup jak prasa.
A to už prišlo na rad prvé obrovské prekvapenie festivalu. To čo predviedli taliani PSYCHOFAGIST totiž trafilo presne moje citlivé miesta. Premakný, technický death-grind-psycho-HC a neviem, čo všetko ešte dokopy inšpirovaný muzikou THE DILLINGER ESCAPE PLAN. Jednoducho krása. Tu som sa naozaj zmohol len na čumenie s otvorenými ústami.
Pravým opakom boli nemci MINDFLAIR. Jednoduchý, šľapavý grind-core v ich podaní s vysokým dreadatým spevákom v čele vytvoril pod pódiom prvý väčší kotol. Ja síce nie som veľkým fanúšikom takejto hudby, ale naživo je to dobrá zábava.
PATHOLOGY STENCH neprišli, takže mohli o niečo skôr na pódium nastúpiť prví zástupcovia červeného kontinentu WASTEFORM. Na prvý pohľad každému udrel do očí obrovitánsky spevák (aj keď oveľa viac do šírky, ako do výšky), no našťastie to nebola jediná zaujímavá vec na tejto kapele. Energický death-grind s neprehliadnutľnými vplyvmi HC obohatený o nejaké tie melodické pasáže. Veru celkom chutné žrádielko.
Kvôli povinostiam voči svojmu žalúdku a nutnosti pribrať na seba nejaké vrstvy ošatenia (vcelku sa začalo ochladzovať) som nevidel celé vystúpenie FLESHLESS, ale z toho, čo som stihol súdim, že zahrali výborný koncert. Už sa asi dosť opakujem, ale napriek tomu, že nie som veľkým fanúšikom ich muziky, páčia sa mi na každom ďalšom koncerte stále viac. Toto ich vystúpenie len potvrdilo tento môj pocit. Celkom sa podaril aj zvuk, takže som si v dobrej nálade spokojne zakrochkal hitovky typu "Nice To Eat You", alebo "Torture Me".
Ku kapelám, na ktoré som sa veľmi tešil patrili jednoznačne aj švédi BIRDFLESH. Hrajú síce jednoducho v rytmoch typu klep, klep, klep, klep, tuca, tuca, ale vedia to okoreniť chytľavými melódiami v svižných tempách. O spevy sa stará najmä bubeník v maske starca s bielou šatkou s červeným kruhom okolo hlavy (ako na japonskej zástave), no čiastočne mu vypomáha aj smiešna mŕtvolka s basou na krku. Keď k tomu prirátam všetko to šaškovanie na pódiu, nečudujem sa, že kotol začal vrieť poriadne divoko a rozpútal sa aj prvý masívnejší stage-diving.
O amíkoch BRODEQUIN som už toho počul aj čítal celkom dosť, ale doposiaľ som nemal tú česť. Pravdu povediac, bol som trochu sklamaný. Je pravda, že bubeník bol neuveriteľne rýchly (najrýchlejší, akého som na tomto festivale videl), spevák a basák v jednej osobe zo svojho hrdla tiež doloval poriadne kanalizačné zvuky, no okrem bicích a vokálu som väčšinou rozumel len jeden brutálne skreslený, zahuhlaný tón. Znalci však skladby zjavne od seba rozoznávali, pretože kotol vrel a našla sa aj kopa skokanov. Ja som však mal skôr športový zážitok (pri pohľade na bubeníka), ako hudobný.
Na tomto mieste organizátor ohlásil zmenu. EXTREME NOISE TERROR sa vymenil s francúzmi GRONIBARD. Oficiálny dôvod bol, že jeden zo spevákov ENT priletel do Prahy iným lietadlom a v čase plánovaného vystúpenia bol ešte na ceste. Ja som medzi tým išiel popozerať bohatú ponuku obrovského množstva distier a hudbu GRONIBARD som preto sledoval len z diaľky. Zdalo sa mi, že je to taký dosť obyčajný grind a tak som návrat k pódiu stále odkladal, až som ich zmeškal. Vraj vystupovali nahý. Hmmm... Obscene.
Nemeckú legendu BLOOD som si však už ujsť nenechal. Naservírovali bohatú porciu chutného old-school, zemitého grindu. Žiadne rýchlostné extrémy sa nekonali, no napriek tomu ich muzika šľapala ako hodinky. Bubeník síce pôsobil trochu drevorubačským dojmom, ale svoje si bez problémov stíhal odohrať. Po výtvarnej stránke hudobníci vsadili na jednoduché krvavé pásy na tvárach, iba spevák mal ešte čierny pás vertikálne cez celé, polonahé telo. Scénu dopĺňali dve horiace sviečky v rohoch pódia.
Tesne po polnoci na pódium zautočili grindové legendy EXTREME NOISE TERROR. Útok to ale nebol práve podarený. Dvaja speváci sa síce snažili čo im sily stačili, no ich vystúpeniu akosi chýbala šťava. Ľudia sa síce dobre zabávali, ale ja som ostal dosť sklamaný. Poznal som od nich doteraz len klipovú hitovku "Raping The Earth" a aj tú zahrali v značne skrátenej verzii bez sóla. Každopádne som čakal viac.
Čas značne pokročil a dostavila sa ukrutná únava. Napriek tomu, že som počas celého vystúpenia SCREAMING AFTERBIRTH stál pod pódiom, pamätám si ho len veľmi hmlisto. A keď som sa zobudil na to, že padám z nôh, úsúdil som, že ďalej to nemá význam a išiel som svoju schránku odparkovať do už odparkovaného auta.
Na druhý deň po rannej očiste sa znovu ozval prázdny žalúdok a keďže sa v areáli nenašiel jediný otvorený stánok s niečím pod zub vyrazili sme s jimim a Dášom do trutnovskej Hypernovy. Keď sme už boli tam, využili sme (a nie zďaleka ako jediní) pridružené toaletné zariadenie. Žiaľ, kým sme sa vrátili, hrala už tretia kapela a ja osobne som sa k pódiu dostal až na štvrtú kapelu v poradí DESPISE. Už je to pomerne dávno, čo sa táto kapela stala synonymom pre kvalitný, domáci, veľmi brutal, american death grind. Nesklamali ani tentokrát. Poriadne intenzívne vystúpenie takto zrána (aj keď už vlastne bolo tesne pred obedom).
Prekvapenie však priniesla ďalšia kapela, ANTIGAMA z Poľska. Základom ich pomerne alternatívneho grindu s prvkami HC bola namakaná rytmika v podaní veľmi pestro a nápadito hrajúceho bubeníka, ktorému zaujímavými riffmi a úletmi sekundovali gitarista a basák. Celé toto rytmické peklo viedol neustále poskakujúci, pobehujúci, po zemi sa zmietjúci a hlavne uvrieskaný spevák.
POPPY SEED GRINDER vystúpili z hustejším materiálom opierajúcim sa skôr o death metal znovu samozrejme vo vysokom, naklepanom tempe. Myslím, že odkedy som ich videl naposledy (tuším to bolo na Brutal Assaulte 2002), trochu sa im pomenila zostava. Zmena každopádne nenastala na poste speváka. Šľape im to al epekne a bavili sa nielen oni na pódiu, ale aj fanúšikovia pod pódiom.
Aby som pravdu povedal, zhruba tu niekde začal blok kapiel, ktoré zneli dosť podobne. Všetky boli rýchle, niektoré viac do death, iné viac do grind, niektoré melodickejšie, iné menej melodické, všetky s hlbokým, alebo trochu vyšším growlingom. Začalo to skupinou AMPUTATED.
Po nich nasledovali slováci ABORTION, ktorý program spestrili svojim veselým grind-punkom a ľudí zabávali preslovmi medzi skladbami. Bolo vidno, že na pódiu sa cítia uvoľnene a ľudia na to aj príslušne reagovali. Po všetkých tých vážnych kapelách, čo hrali pred nimi to bolo konečne nejaké uvolnenie a zábava.
CLITEATER patrí do skupiny, ktorú som spomínal vyššie. Jediné, čo si z ich vystúpenia pamätám je, že zahrali cover verziu "Speak English or Die" od S.O.D. s upraveným názvom "Eat Clit or Die".
Ďalšou výnimkou boli GODLESS TRUTH, ktorých samozrejme poznám. Hrali znovu v inej zostave oproti nedávnemu koncertu pred SUFFOCATION. Zmena nastala na poste druhého gitaristu, ktorého nahradil basák. Podľa vyjadrenia speváka by už táto zostava mohla vydržať. Už majú objednané štúdio a do konca roka by malo vyjsť nové CD. Práve z neho zaznelo niekoľko ochutnávok a celkom sa mi pozdávali. No, uvidíme, alebo skôr budeme počuť.
Po GODLESS TRUTH nasledovala veľká skupina tých mne neznámich a na prvé počutie viac-menej podobných skupín.REQUIEM, EMBALMING THEATRE, EMETH, PROSTITUTE DISFIGUREMENT a RESSURECTED.
Show znovu na plné obrátky rozbehli až ďalší češi GRIDE. Tak neskutočne energické vystúpenie som už dávno nevidel. Našľapaný grind s crustovou odviazanosťou a napriek tomu ani zďaleka nie primitívny. Krátke, šialene úderné skladby so z plného hrdla vyvrieskaným vokálom, plné rytmických zvratov, proste nádhera. Pod pódiom to samozrejme totálne vrelo a ani ja sám som nevydržal bez pohybu.
Už pri nazvučovaní holanďanov ROMPEPROP bolo jasné, že to bude poriadny chliev. Keď napokon vyšli na pódim spevák a gitarista v jednej osobe v zelenom, totálne zakrvavenom oblečení, basák a back-vokalista v bielom zakrvavenom plášti s nechutnou maskou na ksichte a bubeník len tak do pol pása vyzlečený, ale tiež "krvou" dôkladne vyoblievaný, bolo sa na čo pozerať. Navyše mal spevák tak skreslený, už aj bez toho hlboký kanalizačný chrocht, že keby takto spustil pred medveďom, ten vezme nohy na plecia a ešte bude za sebou nechávať hnedý smradľavý pás. Po hudobnej stánke síce žiadny zázrak, no napriek tomu sa im ľudí podarilo zaujať.
Hneď za nimi vystúpili jediný zástupcovia Ázie na festivale, japonci BUTCHER ABC. Znovu svoje urobili zábavné kostýmy. Gitarista s plynovou maskou, do ktorej mal zabudovaný mikrofón, sólový spevák v mäsiarskej zástere, samozrejme zakrvavenej s logom MORTICIAN a bubeník v maske pripomínajúcej hlavu po niekoľkých rokoch pod zemou. Po hudobnej stránke ale zase nič výnimočné. Do žiadnych extrémnych rýchlostí nezachádzajúci, dosť jednoduchý grind.
Talianov NATRON mám rád odkedy som ich prvý krát videl pred niekoľkými rokmi v Novákoch. Toto vystúpenie mi však vyrazilo dych. Šialené rýchlosti, šialená energia, zvrhlé stoptajmy, všetko perfektne a s obrovským nasadením odohraté. Znovu som sa dlho neudržal a musel som sa vrhnúť dopredu pod pódium. Ľudia síce nereagovali až tak spontánne, ako na predošlé jednoduché grindovky (predsa len sa až príliš často stávalo, že zrazu bol rytmus iný, ako ten na ktorom fičali ešte v predošlom momente), no napriek tomu sa tam zišlo niekoľko desiatok fans.
Švédi UNCURBED neboli ani trochu podľa môjho gusta. Jednoduchý punk s grindovými pasážami s dvomi spevákmi mierne evokoval vystúpenie "hviezdy" predošlého večera EXTREME NOISE TERROR. Vydržal som sa na nich z blízka pozerať len pár skladieb a išiel som si čo-to dočapovať a čo-to zajesť.
Na poliakov SQUASH BOWELS som sa celkom tešil, lebo podľa mnohých prameňov je to grindová legenda, ale tiež nemôžem povedať, že by ma to nejako vzalo (narozdiel od kolegov DEAD INFECTION) minulý rok. Dobrý, ale dosť obyčajný grind. Keby hrali na nejakom menšom koncerte, asi by sa mi to páčilo viac, ale v takejto kope kapiel nejako nevynikli.
Zato GENERAL SURGERY ponúkli iné mäsíčko. Nabehli v bielych plášťoch poriadne postriekaní "krvou" a nasolili do nás pekne podladený, od podlahy zahratý old school grind, ako za starých časov CARCASS (starých myslím pred Necroticism...). Nie nadarmo sa hovorí, že sú ich najlepšou kópiou. Pod pódiom to vrelo asi najviac za celý festival. Podobalo sa to skôr na dvojpodlažnú grindotéku, keďže stage-diving nemal konca. Našťastie aj pódiová ochranka bola veľmi zhovievavá a zasahovala len v minime nutných prípadov.
Rozruch však spôsobili aj nemci LE SCRAWL. Zvláštny bol hneď začiatok, keď začali na pódiu rozkladať klávesy a doniesli aj saxofón. Napriek tomu sa žiadna mäkkota nekonala. To, čo predviedli bolo poriadne schizo. Predsatvte si BEZ LADU A SKLADU v trochu viac ska verzii s grindovými úletmi ale aj jemnými jazzovými pasážami, kompletne nabručané chutným, medvedím hláskom. Takéto niečo prevádzali piati páni oblečený v sakách s kravatami (teda až na gitaristu, ktorý bol aj jediný dlhovlasý člen). Veľmi veselé, veľmi tanečné, takže som sa zase nezdržal a napriek tomu, že už bolo po polnoci, rozhýbal som trochu kosti.
Ďalšie kapely už rozhodne žiadny rozruch nespôsobili. DESPONDENCY síce nahustili surový, nemelodický, ale zato technicky vyspelý death metal, ale na takúto hudbu už bolo predsa len trochu neskoro. Extrémne kladne sa u mňa nezapísali ani punk-crustový švédi COMA, a PIGSTY, napriek tomu, že ich muziku mám rád som vydržal sledovať len pár skladieb a už som musel znovu zalomiť. Tým pádom som žiaľ prepásol vystúpenie ŠKODY 120, ale únave je ťažko rozkázať. Vraj to bola na záver veľmi dobrá zábava.
Festival je za nami a ja sa skláňam pred ľuďmi, čo sa podieľali na jeho organizácii. Tento ročník na mňa urobil naozaj veľmi dobrý dojem. Výborné kapely (z ktorých mnohé som doteraz nepoznal), výborné jedlo, aj keď viem, že v tomto so mnou mnohí nebudú súhlasiť a aj pivko celkom chutilo (len celkom nechápem, prečo v hlavnom pivnom stane za celý fesťák nepoužili ďalšie štyry pripravené pípy, napriek tomu, že chvíľami sa tvorili naozaj neúnosné rady). Ešte aj počasie sa nakoniec umúdrilo a nestváralo až na pár slabých dáždikov (jeden dokonca s dúhou) žiadne pochabosti. Len v noci bola trochu zima.

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]