[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Pain Of Salvation, Dark Suns
11.9.2005, Underworld - Londýn (UK)

Úspech koncertného ťaženia PAIN OF SALVATION prinútil kapelu (alebo skôr management?) rozdeliť európske turné na dve časti. Zatiaľ čo slovenskému poslucháčovi sa kapela dostala na dosah už na jar, fanúšikovia v západnej Európe si museli počkať na jesennú, druhú časť Six Worlds Tour 2005. A že sa toto čakanie vyplatilo, môžem prezradiť hneď na úvod, pretože 11. septembra som z klubu Underworld odchádzal veľmi spokojný.
Underworld som uz mal možnosť navštíviť (report Audience), a pravdupovediac, čakal som, že kapela formátu POS sa predstaví vo väčšom priestore. Samotný klub prichýli odhadom 200 - 300 kultúry chtivých nadšencov, tento večer bol naplnený takmer úplne, ale stále nebolo problém nájst si dostatok priestoru či už sa chcel človek venovať pivku, pareniu alebo len pasívnemu čumeniu smerom k pódiu. To na úvod obsadila nemecká pätica DARK SUNS, a treba povedať, že ak by zostala doma, až tak by mi to nevadilo. Tmavé slnké sa totiž venujú kopírovaniu OPETH vo vačšej miere ako by bolo slušné. Áno, je pravda že viac vsadili na nepárne rytmy, áno, súhlasím, že to celé vyznelo značne pochmúrnejšie ako Opeth, ale odkiaľ fúka vietor, to sa poprieť jednoducho nedalo. A tak bol pre mňa jedinou zaujímavosťou spievajúci/growlujúci bubeník zabezpečujúci hlavný vokál.
PAIN OF SALVATION mali pôvodne spustiť o deviatej, kvôli technickým problémom sa začalo asi o štvrthodinku neskôr. Pes bol zakopaný v odposluchoch, resp. v tzv. "ear plug" zariadeniach, ktorými nahradili všetci členovia klasické pódiové monitory. Bezradnosť technikov vyvrcholila príchodom Daniela Gildenlowa a Johana Hallgrena na pódium, ktorým sa po intenzívnej komunikácii so zvukárom v rodnej švédštine a za hlasných ovácií publika podarilo problém odstrániť. Keď potom okolo štvrť na desať POS koncert odpálili skladbou "Used" z albumu "The Perfect Element I", bolo mi jasné, že Švédom to na pódiu ide minimálne tak dobre ako v štúdiu. Pokračovalo sa ďalšími peckami, aktuálny album "Be" (2004) v úvode setu reprezentovala "Diffidentia" (z veršu "I said we can change!" išiel strach i optimizmus zároveň), pre mňa sa jedným z najlepších čísel stala tretia "! (Foreword)" z debutu "Entropia". Nasledoval blok skladieb reprezentujúci každý zo zárezov v diskografii, spomeniem napr. úvodnú "Inside" z "One Hour By The Concret Lake". Kapela bola neuveriteľne zohratá, z miery sa nedala vyviesť ani pri najväčších rytmických motaniciach. Na môj vkus išlo toho možno až príliš z playbacku (týkalo sa to hlavne skladieb z "Be"), inak však nebolo pochýb o tom, že chlapci z POS svoje nástroje ovládajú. Ich prehľad dokumentovala aj videoprojekcia, s ktorou išli v dokonalom synchróne, dokonca aj bubeníkove pohyby boli navlas rovnaké. V prípade skladieb z "Be" sa premietali zábery z DVD "Be - Original Stage Production", ostatné skladby podfarbovali klipy prípadne abstraktnejšie výjavy.
Po úvodnom bloku Daniel na chvíľu zmizol v šatni, kde biele "pyžamko" vymenil za čierny rockovejšie vyzerajúci outfit. Nasledovalo niekoľko skladieb, v ktorých sa Daniel venoval iba spevu. Možno odbremenenie od gitary malo za následok, že sa Daniel osmelil a publiku sa úplne otvoril. S divákmi počas každej pauzy intenzívne komunikoval a vtipkoval, najmä na tému spevu prichádzajúceho od poslucháčov, ktorý hlavne v kľudnejších pasážach prehlušoval PA systém v klube. Koncert si však užívali všetci členovia, pozornosť pútal predovšetkým neposedný Johan Hallgren, ktorý okrem iných tanečných kreácií predviedol aj "progresívnu" vrtulu spočívajúcu v točení sa na mieste:-))
Pred záverečnou tretinou setu Daniel opäť odbehol do šatne, tentokrát na dlhšie. Intro "Animae Partus" vystriedala "Deus Nova" s vynikajúcim gitarovým riffom, Kristoffer Gildenlow vymenil 6-strunovú basgitaru za bezpražcovú (btw Kristoffer hrá na nástroje slovensko-fínskeho výrobcu NEUSER) a za zvukov intra ku skladbe "Dea Pecuniae" sa na pódium vracia jeho brat v slušivom obleku v úlohe bezohľadného a egocentrického Mr. Money sprevádzaného devou kyprých tvarov Miss Mediocraty. Možno trochu zbytočne teatrálne (Mr. Money si pripíja sám na seba a "víno" rozlieva do publika, Miss Mediocraty mu na sólo podáva gitaru), avšak do posledného detailu premyslené prevedenie "živého" klipu bolo jedným z vrcholov večera. Základný set zakončilo rozuzlenie "Be", nádherná "Martius / Nauticus II". Johanova akustická gitara a Danielov nástroj nazvucený ako banjo (väčšinu koncertu odohral na 7-strunovom Ibaneze so znakom prelepeným logom Gibson) navodili úžasne silnú atmosféru vyvolávajúcu nádej, že ľudstvo ešte šancu na prežitie má. Za zvukov záverečnej exhibície bubeníka Johana Langella, neprávom tiesneného v rohu pódia, kapela opúšťa scénu, aby sa po chvíľke vrátila poďakovať nadšenému obecenstvu takmer 20-minútovým prídavkom. Ten v duchu predchádzajúcej skladby otvorilo akustické medley zložene z "(Epilogue) Leaving Entropia" a "Undertow", doplnené improvizovanými pasážami. Na úplný záver sa kapela ešte raz vrátila k debutu Entropia skladbou "People Passing By". Dosť ma zaskočilo, že uvodný slapový riff hral Daniel na gitare. To však vôbec nevadilo, skladba bola výborným zakončením výborného koncertu a stredná inštrumentálna pasáž v 5/8 rytme bola pre mňa ďalším vrcholom večera. Žiadna skladba sa však nedala označiť za vyslovene slabú, počas takmer dvojhodinového koncertu som sa nudiť nestihol. A takýto dar má nie každá kapela...

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]