[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Black Metal Inferno II
The Crypt, Blood Hunt, Infer, Adultery, Skyforger
1.11.2005, Butterfly Club - Košice (SK)

Večer, ktorý uzavrel existenciu klubu Butterfly možno aj navždy, bol tak trochu symbolický alebo sa niesol v znamení zvláštnych náhod - koncert sa konal deň po Samhaine, keltskom pohanskom sviatku predkov, po "novom" akurát "na Dušičky". Okrem toho si niektorí iste pamätajú, že účinkovanie klubu v priestoroch Sladovne otváralo podujatie s názvom Black Metal Inferno I a Black Metal Inferno II za ním spustilo oponu. A do tretice - dve kapely, ktoré hrali na prvej akcii, zahrali aj na poslednej...
Začiatok, dokonca presný, bol avizovaný na 16.30, ale rozhodne sa nebolo kam plašiť. Z plánovaných siedmich kapiel neprišli hneď dve - Proglas, na ktorých som bol tuším aj zvedavý, keďže som ich ešte nepočul, a Ancestral Volkhves, ktorých som naposledy zažil s vyslovene trestuhodným zvukom. Pred šiestou večer sa teda konečne do práce pustili prievidzkí The Crypt, jediné warpaintové teleso večera. Privítal ich celkom slušný dav obdivovateľov a hlavne obdivovateliek, do ktorých navalili rýchejší až rýchly klasický black metal, vcelku melodický, pomerne agresívny a obohatený aj o nejaké tie vyhrávky. Povedal by som, že výkon bol oproti tomu minuloročnému presvedčivejší, neviem, či v tom zohralo úlohu "vnútenie" gitary vokalistovi, alebo pochopiteľná väčšia zohranosť. Zvuk vcelku ušiel, akurát zo začiatku zanikali vokály. Set The Crypt ukončil cover "Of Hell's Fire" od Marduk a tých zhruba 150 návštevníkov bolo s prvým chodom zjavne spokojných.
Rožňavskí Blood Hunt sa behom posledného pol roka stali kapelou, ktorú naživo vídam netradične často, plus-mínus raz do mesiaca. Opäť raz predviedli s chuťou zahraný set klasického death/black metalu s nejakým tým thrashovým okorenením. Prevetrali svoj aktuálny album, šírený zatiaľ len ako promo a uzavreli "anathemovským" coverom "Sleeples" štýlom, opajcnutým z ktoréhosi z početných strieborných diskov anglických zabávačov Cradle Of Filth. "Krvaví poľovníci" sa predviedli ako pomerne nádejná banda, ktorá sa navyše nesnaží vystupovať tak smrteľne vážne, až sa okolie chytá za brucho, tak nech jej to vydrží.
Kapelou, ktorú som (popri Cruent:-)) videl pravdepodobne najčastejšie nielen v Butterfly, ale možno aj v živote, boli domáci Infer, pre isté typy v publiku zrejme očakávaný životabudič, vzhľadom na skandovanie ako "dajte nám Infer...!" Dostali ho a tento surový blackmetalový uragán bol najväčším náklepom večera. Odznelo vcelku dosť noviniek, v ktorých kapela občas ani netlačí na pílu a snaží sa skôr o atmosféru, plus klasiky z "In Cold Being". Na pódiu sa prvýkrát objavil nový basgitarista, Rišo, z čias hrania vo Phantasme známy ako Ježiš, a ďalšou novinkou bolo, že hlavný vokál sa posunul skôr do typicky škrekľavých BM polôh. Pod pódiom bolo poriadne divoko, skokani ani veľmi nebrali ohľady na káble, efekty a ostatné veci, bez ktorých by miesto Infer mali akurát tak povestný oný... Odhliadnuc od týchto zbytočností klasicky dobré vystúpenie, akurát že ja som v ten večer v Butterfly bol kvôli celkom inej kapele.
Pred tou som si už po niekoľkýkrát pozrel divokú pohanskoslovanskú show severomoravských Adultery. Tí hrajú rýchlejší, výrazne melodický pohanský metal, postavený na blacku s thrash a death prvkami. S technikou sa táto hudba absolútne nepáre, ale naživo znie o dosť nepríčetnejšie ako z nahrávok. Odzneli "anglické" hity z albumu a aj niečo z MCD "Slovanská krev", vrátane skladby, hranej na akustických gitarách, čo bolo fakt kvalitné spestrenie. Divoko krákajúceho vokalistu dosť často čistým spevom dopĺňal gitarista a záver koncertu obstarala metalová verzia moravskej ľudovky. Teda, úplný záver to nebol, vystúpenie Adultery totiž ukončila (s)prostonárodná východoslovenskokošická "Hej dolina, dolina...", síce pocta publiku, ale ja som si povedal, že menej by asi bolo viac :-) OK, sranda musí byť a vlastná tvorba naživo skôr potešila.
Keď som sa pred vyše 7 rokmi dostal k demu "Semigall's Warchant", skonštatoval som asi to, že v Lotyšsku majú veru dobré kapely. To som ešte netušil, že vďaka ich ďalším albumom sa zaradia medzi moje srdcovky. A to, že Skyforger raz uvidím naživo, som sa ani tušiť neodvažoval. Snáď potom, keď sa tu a tam objavili aj v okolí, povedzme na Open Hell, som si začal hovoriť - "možno raz..." Nakoniec pred pár mesiacmi skončili ako horúci kandidáti pre druhé pokračovanie "čiernokovového pekla" a keď som v prvý novembrový podvečer roku 2005 videl v priestoroch klubu posedávať a premávať sa zbierku bradatých a dlhovlasých pobaltských typov, bolo mi jasné, že pokiaľ sa nestane niečo ako výpadok prúdu v celom meste alebo bombový útok na Butterfly, tak zažijem koncert, od ktorého som očakával výnimočný zážitok. Kto si počká, ten sa dočká - ja napríklad koncertu roka.
Peter (gitara, vokál), Motors (gitara, zbory), Edgar (basgitara, zbory), Mazais (bicie) a Kaspars (folklórne nástroje, zbory) sa na pódiu objavili v ľudovom odeve dávnych lotyšských bojovníkov, ale ako zbrane použili hudobné nástroje. Naladili - a bolo to tam. Pohanský metal tej najvyššej kvality, bez nejakého ortodoxného žánrového zaradenia, skrátka niekde strednetempový až pochodový black, inde thrash alebo death, a vo veľkej miere esenciálny heavy metal. Neskutočné, folklórom ovlyvnené melódie, podmanivé harmónie, občasná zádumčivosť, melanchólia, ale hlavne veľmi bojovná a pritom pozitívna energia, sálajúca z hudby piatich Lotyšov, ktorých určite mnohí návštevníci akcie dovtedy ani nepoznali, ma totálne dostala, a nebol som sám. Skyforger tuším začali celkom novou skladbou a pokračovali výberom zo spomínaného dema a albumov "Kauja pie Saules", Latviešu strelnieki" a "Perkonkalve". Ako si iste domyslíte, v skladbách znela výhradne lotyština, ale keď som naživo počul skladby ako "Kurši", "Kauja pie Saules", "Svetais Ugunskrusts", "Perkonkalve", "Tumsa um sala" a hlavne "Naves sala", "Sešas arprata dienas", "Pulkvedis Briedis" alebo "Tirela purva" z "lotyšských strelcov", nedalo sa nepokúsiť sa aspoň o refrény, prípadne za hranicou príčetnosti volať "Latvia, Latvia, Latvia...". Peter okrem spievania pohanských a bojovníckych hymnusov publiku po anglicky vždy vysvetlil, o čo ide - v prípade druhého albumu teda porozprával o najkrutejších bitkách 1. svetovej vojny, ktoré otriasli práve územím Lotyšska, spomenul, kto bol plukovník Briedis a podobne. Skladbu "Kurši" z prvého albumu uviedol takto - "Kuršovia boli národ, ktorý žil na pobreží Lotyšska. Bývali to námorní lupiči a niekedy na mori porážali dokonca aj Vikingov, verte či neverte, je to pravda. A vždy pred výpravou sa zhromaždili na pobreží a spievali túto pieseň..." Nasledoval zborový chorál, v ktorom Peter predspevoval, zvyšní štyria členovia mu odpovedali a keď človek zavrel oči, naozaj sa mohol ocitnúť v dobe pred tisíc a viac rokmi...Do súčasnosti ho vrátili až gitary a bicie.
Zvukovo bol koncert zhruba ako CD, dokonca by som povedal, že hoci Skyforger z CD skrátka neuveriteľne žeriem, až naživo sa naozaj ukáže, aká skvelá táto kapela je. Akurát Kasparsove gajdy bolo počuť menej, než by si zaslúžili, aspoň že píšťalku mikrofón bral lepšie.
Všetko dobré sa raz skončí a tak aj koncert, ktorý môžem porovnávať možno so zážitkom, keď som bol prvýkrát na Slayer, bol okolo štvrť na dvanásť v noci za nami. Ale bonusom bol ešte pokec s veľmi priateľskými pobaltskými umelcami v klube a potom aj v neďalekom bare, kde tak trochu nechápali, čo za spoločnosť ich prišla vytrhnúť z nočnej letargie.
Ako z toho vyvodiť nejaký záver - nuž, vďaka zúčastneným kapelám, organizátorom a zvlášť klubu, snáď sa po tejto vydarenej derniére stretneme v lepších časoch.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]