[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Without Shame Festival XXIV
Defender, Ravenclaw, Wendigo, Infer
21.5.2005, Butterfly - Košice (SK)

V sobotu sa po vytrvalých dažďoch na východ vrátila jar, a to až tak, že som začul komentár - "pokusy na ľuďoch, včera štrnásť stupňov, dnes dvadsaťosem, jasné, kto prežije, ide ďalej..." Vynikajúce počasie našťastie ľudí po rôznych výletoch nerozprášilo až tak, aby sa 21. mája po pol siedmej nezačali trúsiť do Butterfly. Natrúsilo sa ich nakoniec toľko, že sám organizátor 24. pokračovania festivalu Without Shame akciu zhodnotil ako veľmi úspešnú. A to tentokrát playlist obsahoval tri kapely z košickej scény, každá z nich už v Butterfly hrala, niektoré aj viackrát, a zahraničný hosť aspoň zatiaľ nepatrí medzi mená, skloňované vo všetkých metalových a rockových médiách.
Ako prví sa o rozhýbanie publika pokúsili košickí Defender. Po klasickom zvučení a niekoľkých skúšobných začiatkoch, ktoré končili v štýle "pán zvukár, bubeníkovi viac gitary do odposluchu" alebo "teraz gitaru nepočujem ja", predviedli set v štýle, ktorý je dnes už skôr "pre pamätníkov", ale vzhľadom na to, že ho nehrali žiadni starci, možno začína znovu oslovovať generáciu, znudenú tým, čo sa veľké vydavateľstvá snažia nerozhľadeným "teens" predať ako (nu) metal. Z pódia totiž znel rýchly a agresívny thrash metal prevažne európskej školy 80. rokov, kto chcel, mohol nájsť nejaké tie príbuzenské vzťahy ku Kreator alebo Assassin, znalci sa však zhodli hlavne na tom, že linky Defender sú dosť dobré a že vokalista by si mal dávať pozor na hlasivky, lebo jeho štýl je dosť samozničujúci.
Po Defender nastúpila ďalšia banda, kvôli ktorej niekoľkokrát odznela myšlienka "je zaujímavé, že tunajšia mladá generácia nachádza zaľúbenie v hraní klasiky." Presne o tom je totiž aj snaženie košickej štvorky Ravenclaw. Zostava gitara/spev, basgitara, bicie, gitara/sprievodný vokál s vekovým priemerom možno 20 - 21 rokov na pódiu vystrihla melodický heavy/speed metal so všetkým, čo k tomu patrí - typické tempá, pompézne refrény, čisté, našťastie nie ujačané a celko slušne zvládnuté vokály, hojné sóla a občas veselé, tu a tam trochu akoby punkom strihnuté melódie. Klasika od podlahy, vrátane dodržania pravidla "každá heavy kapela vie, kedy je ten pravý čas na baladu", niekto si zavtipkuje, iní si spomenú povedzme na časy dávno minulé. Ravenclaw to hrá a plusom je, že sa výborne zaobídu bez "true metal" póz a rekvizít.
Wendigo je v bájosloví algonkinských Indiánov ľudožravý démon, ktorý sa potuluje po lesoch, čosi ako domorodá zmes vlkolaka a upíra, a je to tiež názov nádejnej metalovej bandy z Budapešti. Zatiaľ tu veľmi známi nie sú, a tak možno nie každý vedel, že štyria nenápadní chlapíci a piaty hromotĺk s pačesom po pás, ktorí občas pri bare pedantne vyslovovali objednávky typu "jedno pivo" to rozbalia na pódiu tak, že strhnú aj ľudí, ktorí progresívnejšie ladenú metalovú hudbu až tak bežne v playliste nemajú. Po výmene bicích a profesionálne rýchlom nazvučení vokalista BZ vybalil angličtinu - "ahoj Košice, sme Wendigo z Maďarska. Pravdupovediac, po slovensky vôbec neviem, akurát tak 'jedno pivo', ostanem teda radšej pri angličtine." Kapela má zatiaľ na konte EP "Disconnected", samozrejme však zahrala o dosť viac, ako len tie tri skladby. Klubom znel pestrý a profesionálne zahraný progresívnejšie ladený metal, energický a zároveň bohatý na nálady - "táto skladba je o tom, že ak cítite hnev, treba ho pustiť von - Let It Out!" - v ktorom sa niektorí snažili nájsť prvky Pantery, Dream Theater alebo aj Alice In Chains, ale tak či onak bolo cítiť v prvom rade to, že hudobníci sa popri podávaní úctyhodných výkonov stíhajú v prvom rade dobre baviť. Energická show strhla publikum, bežne zvyknuté možno skôr na extrémnejší metal alebo hard core, až k skokom z pódia, čo frontman Wendigo kvitoval napríklad takto - "thank you, Košice, you are f...king dobre - kur.. jó!" Od radosti ešte spomenul, že vie aj také slovenské slová ako "vyprážaný rezeň" alebo "zmrzlina". Skrátka divoký metalový kolotoč, ktorý sa naviac netváril smrteľne vážne. Dá sa povedať, že bariéru prelomil priateľský prístup kapely a aj coververzia "panterovskej" This Love, a na Wendigo sa v Košiciach tak skoro nezabudne.
Domáci blackmetalisti Infer mali "krstiť" CD "In Cold Being", akosi som si nevšimol, že by k nejakému oficiálnemu aktu došlo, možno jedine pred koncertom, frontman totiž celý čas pochodoval s pohárikmi... Tie korunoval kávou a o štandardný set Infer sme tak našťastie neprišli, predsa len, napriek častému výskytu na klubovom pódiu boli ľudia, ktorý tento väčšinou rýchly čierny nárez videli a počuli prvýkrát. Odznelo teda niekoľko vecí z albumu (jednu odspieval nejaký "hosťujúci umelec"), dve novinky, jedna tradične rýchla a druhá skôr zlovestne valivá a cover "Of Hell's Fire" od Marduk, pri ktorom Robo zase raz predviedol, že dá sa odbubnovať aj odspievať tým istým príslušníkom ľudského rodu.
Zrejme najdrsnejší "príspevok k tohtoročnej Košickej hudobnej jari" sa skončil krátko pred polnocou, ďalší pod hlavičkou WSF je na rade v júni, tak sa snáď opäť zídeme pri troche "zábavy mimo hlavného prúdu".

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]