[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Without Shame Festival XXII
Redrum, Ancestral Volkhves, Sanatorium, Eternal Bleeding
26.2.2005, Butterfly Club - Košice (SK)

Je vcelku potešiteľným faktom, že už pár mesiacov sa návštevnosť na metalových a podobných akciách v Butterfly drží väčšinou v uspokojivých, niekedy aj príjemne prekvapujúcich číslach. V sobotu 26. februára nedošlo k nijakej výnimke, v sále i okolí bolo živo, možno aj vďaka jednej zo špecialít uvedeného večera. Tou bol fakt, že platili len návštevníci, návštevníčky mali kultúrny zážitok zadarmo. Dá sa povedať, že na zložení obecenstva to bolo vidno najneskôr na druhý pohľad, nie že by inak koncerty v Butterfly boli výhradne mužskou záležitosťou, ale hojnosť ženského živlu bol tentokrát aj živnou pôdou na vtipkovanie typu "tak kto je tu vlastne (dnes) diskriminovaný" a úvahy o tom, či americké "porekadlo" o bielom heterosexuálnom mužovi ako prenasledovanom tvorovi nemožno aplikovať aj na prípady "autsaid of júesej"... No, dosť bolo vtipkovania a hlavne zahraničnopolitických komentárov, ešte sa nas..., zvlášť po tom, ako sa naše "elity" predviedli minulý týždeň pred tými zahraničnými :- ) Radšej trochu o hudbe.
Koncert otvorili košickí "murder/crusteri" redruM. Kto ich ešte nezažil, tak aby bol v obraze - štvorica hrá veľmi energickú zmes death/grindu, HC a metalu. Nejde o záležitosť postavenú na predvádzaní ohromnej techniky, hrá sa skôr priamočiaro, agresívne a skupina používa špecifické zaujímavé rytmy zvlášť v stredných tempách. Klepačky sú viac-menej old school death/grindové a väčšina vokálov, chrochtavých a revaných i škriekaných je tiež zakorenená niekde tam. Okrem nich sa u redruM vyskytuje aj čosi, čo má najbližšie asi k brutálnemu rapovaniu a vcelku sa dá povedať, že frontman sa (oproti skôr statickým spoluhráčom) predvádza nielen ako zdatný excentrik a huba nevymáchaná ("Jožo Ráž, Jožo Ráž..." atď.) ale aj ako talentovaný hlasový ekvilibrista. Zvuk nebol bohvieaký, a to ešte po asi tretej skladbe došlo k "spočuteľneniu" gitary, takže už by to naozaj chcelo aj schopnú štúdiovú nahrávku, zvlášť preto, že kapela má pred sebou nejaké tie personálne kolotoče o bicích a base. Možno preto si redruM zahrali skoro hodinu, čo bolo asi aj priveľa, lenže z pohľadu "ktovie, kedy si zase zahráme" by sa to aj dalo pochopiť. Tým, ktorí by uvítali nejaké to spestrenie, iste ulahodil "cover" "We Are The World" ako vokálne sólo a pôvodný interpret vyfasoval pozdrav "zjedz k...t, Michael Jackson."
Ancestral Volkhves zo Svidníka som raz dávno počul na výberovke, so skladbou v štýle rýchleho black metalu so zahuhlaným zvukom. V jeseni som ich videl naživo v Stropkove, tam vyzneli ako jeden z mála slovenských BM spolkov s potenciálom. Ten sa potvrdil vydaním debutového albumu "Son o Iriy" u KRV Records. Z neho som si stiahol pár skladieb, aby som vôbec mohol zhodnotiť, čo predviedli v Butterfly. Pokiaľ ide o nasadenie, agresivitu a aj image (bez maľovania, len klince a podobné náradie), tak všetko bolo v absolútnom poriadku. Akurát nechápem, ako svoju hudbu mohli doslova zmrzačiť zvukom, v ktorom nielenže neboli basy, ale naopak tam boli gitary nazvučené tak príšerne výškovo, že dlhší posluch bol utrpením a zo sály vyháňal aj ľudí, ktorí ináč proti kvalitnému black metalu nič nenamietajú. Totiž vlastne až doma som zistil, že Ancestral Volkhves hrajú kvalitný pohanský black metal, ktorý, hoci často rýchly a nárezový, nestojí len na rýchlosti za každú cenu (kapela je naopak silná aj v strednotempových hymnusoch), ale aj na pôsobivej, často éterickej, inokedy zlovestnej melodike gitár, ktorá má dnes bližšie k strednej a východnej Európe, ako k Škandinávii, na atmosfére, kde sa divokosť prelína so zadumanosťou a na hudobníckych výkonoch, ktoré možno brať vážne. Skrátka je tu na Slovensku, zhodou náhod (?) opäť na východe kapela, ktorá black metal zvláda na úrovni, lenže vďaka zvuku, aký mal najbližšie k cirkulárkovej šou v sobotu na dedine, sa jej tentokrát podarilo predviesť hlavne vizuálnu stránku svojej hudby. Ale ak tam niektorí prišli práve kvôli nej, určite sa bavili, dokonca som po prvýkrát v živote videl stage diving v podaní návštevníčok a verím, že ten si užili nielen aktérky, ale aj "záchrancovia" pod pódiom : -) Z rachotu sa dalo vyrozumieť ešte to, že A.V. preferujú stopáž nad päť minút, v textoch striedajú angličtinu a slovenčinu, a zahrali cover, tuším od Dark Funeral.
Žilinských "veteránov" Sanatorium som naživo naposledy videl v roku 2003, to tam ešte bolo veľa vecí inak, odvtedy sa zo dvakrát premlela zostava a tak si teraz Košičania pozreli kapelu premiérovo v päťčlennom obsadení Martin - vokály, Onecque gitara a zvyšok prevažne z Eternal Bleeding. Neviem, dokedy bude platiť takto posilnená zostava, ale mám pocit, že lepšie posily kapela zohnať nemohla. To, že materiál na koncerty sa noví členovia naučili behom dvoch skúšok (+ samoštúdium) samo osebe nehovorí o ničom, Sanatorium nikdy neboli technicky náročná záležitosť, vždy išlo tuším hlavne o to, aby to bolo riadne gore a extrém, ale výkon bol v každom prípade presvedčivý. Hralo sa väčšinou z aktuálneho albumu "Celebration Of Exhumation" + nejaké ďalšie "hity". Za seba môžem povedať, že naživo sa mi tvorba žilinského spolku páči viac, ako na albumoch, tam to je skôr klasický jednoduchší brutal gore death, miestami s dobrými nápadmi, prípadne "úletmi" a s často "prasačími" vokálmi, vytiahnutými trochu na úkor hudby. Je ale fakt, že pozvoľný vývoj v rámci kvality na aktuálnom albume cítiť. Na pódiu to kapela hrnie energicky, frontmana účinkovanie bez basy baví očividne viac, ako s ňou, aj kontakt s publikom bol v KE v pohode, takže ak už niekoho vystúpenie Sanatorium vyslovene nepotešilo, uraziť nemalo čím. Kotol bol riadny a zvuk sa tiež podarilo nastaviť v rámci možností, Butterfly nie je vrchol akustickej dokonalosti.
Záver patril Eternal Bleeding zo Žiaru nad Hronom. Svoju premiéru si brutálne trio v Košiciach odbilo v novembri a teraz v sobotu už zožalo oprávnený úspech. Lukáš a spol. do stále hustého a hlučného davu nasypali svoje vypaľovačky v štýle skôr priamočiareho brutal death metalu s častými skákavými alebo valivými pasážami a s hustými zverskými vokálmi, z ktorých jeden mal na starosti bubeník a ten, okrem toho, že nešetril súpravu, dal zabrať aj hlasivkám. Basujúcemu frontmanovi sa v Košiciach naozaj páčilo, zvieratám pod pódiom venoval zopár komplimentov. Je fakt, že tvorbu služobne mladej, ale nadupanej trojice veľmi pozitívne komentovali aj ľudia, ktorí takýto štýl bežne rozhodne nevyhľadávajú, takže na tom, že kvalitné hranie presvedčí bez ohľadu na žáner, aspoň občas niečo bude. Nakoniec, už o pár mesiacov sa každý bude môcť presvedčiť aj na základe splitka Eternal Bleeding/Drogheda, ktoré vychádza u Grodhaisn Productions. Ako to už u E.B. chodí, publikum sa nezaobišlo bez ozónového coveru rumunského kultu (na promáči "Shape Of Human Being" je pre zmenu perla "Chihuahua"). Recesia je samozrejme dobrá vec, len odporúčam organizátorov koncertov kontaktovať kapelu hlavne kvôli jej vlastnej tvorbe :- )
Tentokrát značne "nasypaná" akcia sa skončila úspešne, ľudia sa zabavili, tak uvidíme, ako bude na WSF XXIII o mesiac.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]