[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Without Shame XVIII.
Spade, Redrum, Editor, Lunatic Gods
9.10.2004, Butterfly - Košice (SK)

Je za nami osemnáste pokračovanie festivalu Without Shame a pri jeho hodnotení sa nedá inak, len hodiť na stenu ďalšiu porciu hrachu. Pokiaľ ide o návštevnosť, bola o niečo lepšia ako 20. septembra pri koncerte Neglected Fields a spol., behom večera sa vyšplhala kdesi nad stovku (vrátane neplatiacich). Ide ale o to, že pokiaľ sa publikum nepreberie z letargie (stupidity?) do tej miery, že sa návštevnosť povedzme nezdvojnásobí, tak niektorý z nasledujúcich koncertov bude mať podtitul "koniec metalu na východe" a "tričkometalisti" budú môcť akurát tak vyplakávať po internete. A ešte takáto vec asi potrebuje vysvetlenie - ak je na plagáte napísané také číslo, povedzme 18.30, tak to znamená, že vtedy kapely plánujú napochodovať na pódium a aby to na niečo bolo, potrebujú mať pod ním čo najviac ľudí. Ale ak veľká väčšina fanúšikov chodí napríklad aj do kina v polovici predstavenia či príchod na voľajaké to randezvous prešvihne o poldruha hodiny, tak som nič nepovedal... Fakt je, že v sobotu 9.10. som vážne lovil v pamäti, či náhodou nedávajú nejaký nadupaný večerníček, prípadne či niekde neotvárajú krčmu s pivom za desať korún a všetci sú zrejme tam.
Koncert niekedy okolo ôsmej večer otvorili košickí Spade. Pubilkum na parkete pozostávalo tuším hlavne z ich polovičiek a kamarátov, ale nejakí tí ľudia boli voľne rozhodení po klube aj v predsálí, takže snaženie vcelku zánovnej pätice nevyšlo do prázdna. Spade sa od prístupu v štýle "Korn revival" pomerne rýchlo prepracovali k hraniu prevažne vlastných skladieb, hoci nejaké tie covery z dielne Jonathan Davis a jeho družina boli. Štýl, ktorý ktosi pomenoval nu-metal veľmi nemusím, ak ale mám byť objektívny, to, čo predvádzajú Košičania, sa tomu, čo predvádzajú bársjakí ich kolegovia zo zahraničia vyrovná. Tvrdé gitary, variabilné tempá, spev v škále od nepríčetného vresku po melodickú polohu a bubeník, ktorý tu a tam zahrá celkom zaujímavé rytmy - môže byť. Ale v prvom rade by to chcelo nejakú tú nahrávku a promo, aby sa kapela dostala čím ďalej z Košíc.
To o tej nahrávke a presadzovaní sa na scéne dvojnásobne platí o druhých účinkujúcich v poradí, košických redruM, mimochodom s basákom zo Spade, ktorý sa skrátka v ten večer veľmi šetriť nemohol. Divokú štvorku som už videl na viacerých koncertoch a dalo by sa povedať, že teraz svoj set postavili skôr na profesionalite ako na show. Tentokrát to teda bolo bez striptízu a rôznych hlášok, redruM sa sústredili na hudbu a určite neurobili chybu. Poriadne agresívna zmes grindu, HC a death metalu v ich podaní má veľa čo do seba, nehrá sa tu o žiadnu veľkú techniku, ale o údernosť, respektíve o zničenie poslucháča. Pokiaľ ide o vokál, tak klobúk dolu, niekoľko polôh prasačiny nemožno neoceniť. Hudobníci si svoj vcelku dlhý set užili, publikum tiež, u viacerých to v ten večer vyhrali práve redruM.
Po košickom bloku prišiel rad na "cezpoľných", zhodou okolností boli oba spolky z Martina a naviac s viacerými spoločnými členmi. Editor (nikdy som nepochopil, ako táta banda prišla k názvu, chápal by som ho ešte tak ako recesiu) sú na scéne šestnásty rok, samozrejme nie v tom istom zložení, akurát spevák Doctor a gitarista Hirax sú tam od začiatku. Vtedy boli priekopníkmi thrash metalu na Slovensku, postupom času "zhardcorovateli" a dnes je ich tvorba na pomedzí HC, punku a metalu. Pod pódium teda nastúpili tí fanúšikovia, ktorí si radi zaskáču na "tanečnejšiu" produkciu a Editor vybalili program, postavený hlavne na aktuálnom a po slovensky nahulákanom albume "Game Over". Profesionálnemu výkonu harcovníkov asi ťažko niečo vytknúť, tí už to musia vedieť zahrať aj v bezvedomí a ešte sa pri tom bavia, zvlášť pri zborových refrénoch. Pri tom extra vulgárnom z hitovky "Červená čiapočka" z aktérov sršalo nehrané nadšenie...:- ) Kto mal problémy s mužnou silou, určite si užil "Viagru" a prastará klasika "Stop KDH" tu bola pre ostatných, niektoré veci sú smutne nadčasové... Dobrý koncert, škoda tej predsa len komornej atmosféry, pred troma stovkami ľudí v Jánošíku pred pár rokmi to malo trochu iné "koule".
Lunatic Gods, druhá kapela, v ktorej gitaru obsluhuje Hirax, tentokrát nemala problém pomestiť sa na pódiu. Chýbala klávesistka a vokalista Jaro alias Horár, ktorý mal na absenciu skutočne "metalový dôvod". Slovami kapelníka - "Jarko ostal v Martine, lebo robí DPH, ako každý štvrťrok, vždy pri tom s Mortisom sedia tri dni nonstop. Takže aj brutálne vokály bude spievať Emil". Nuž, bol som fakt zvedavý, ako to zvládne človek, ktorého za dávnych čias Lunatic Gods angažovali na to, aby spieval čisto. Zvládol to so cťou, hoci je pravda, že niekde to bol skôr kompromis medzi čistou polohou a revom, ale nikto nie je bruchomluvec. Bez klávesov hudba Martinčanov riadne nabrala na priamočiarosti, z atmosferického technického death metalu bol naživo skôr mix death a black, ale pôvab koncertov je snáď aj v rozdiele oproti počúvaniu nahrávky. Hralo sa hlavne z aktuálneho albumu "Mythus" plus nejaké kusy z predošlých CD "The Wilderness", "Sitting By The Fire" a "Inhuman And Insensible". Ukrátený sa zrejme necítil nikto a fans si vydupali aj prídavok. A bol koniec, čas na rozchod domov, prípadne niekde inde. Koncert bol dobrý, akurát že jeden z tých, kde by o zlepšení prístupu nemal rozmýšľať organizátor, ale tí, pre ktorých tie koncerty robí. Uvidíme, čo sa v tomto smere zmení 22. októbra a 26. novembra.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]