r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

fotoreport Metalmania 2006, 3.3.2005, sportovní hala Novesta - Zlín (CZ)
report Mercenary, Dew-Scented, Nevermore, 3.10.2005 Petöfi Csarnok - Budapešť (HUN)
report Open Hell Fest 2005, 22.-23.7.2005, Volyně (CZ)
report Metalmania 2005, 12.3.2005, Spodek - Katowice (PL)
report Metalmania 2005, 11.3.2004, Hala Novesta - Zlín (CZ)
report Therion, Tristania, Trail of Tears, 6.11.2004, Planet Music - Viedeň (AT)
report Open Hell Fest 2004, 23.-24.7.2004, Volyně (CZ)
fotoreport Open Hell Fest 2004, 23.-24.7.2004, Volyně (CZ), 1. deň
fotoreport Open Hell Fest 2004, 23.-24.7.2004, Volyně (CZ), 2. deň
report U.D.O., Crystal Ball, Majesty, 23.5.2004, GeS-klub - Košice (SK)
report Metalmania 2004, 14.3.2004, Hala Novesta - Zlín (CZ), Golo
report Metalmania 2004, 14.3.2004, Hala Novesta - Zlín (CZ), Darkoldus
report Metalmania 2004, 14.3.2004, Hala Novesta - Zlín (CZ)
report Wacken Open Air, 31.7.-2.8.2003, Wacken (GER)
report Open Hell Fest, 25.7.-26.7.2003, Volyně (CZ)
report Metalmania 2003, 6.4.2003, Palác kultury a sportu - Ostrava-Vítkovice (CZ)
report Open Hell Fest, 26.7.-27.7.2002, Volyně (CZ)

Metalmania 2006
Alamogordo, Six Degrees Of Separation, Pandemia, Debustrol, Törr, Soilwork, Nevermore, Therion, U.D.O.
3.3.2006, sportovní hala Novesta - Zlín (CZ)

Už nejaký čas sa po médiách písalo, že aj tento rok by sa mala cez Európu prehnať Metalmania, čo je vlastne rovnomenný festival na kolesách, ktorý sa dostáva čoraz viac do povedomia nielen metalovým fans, ale aj potencionálnym novým fans tohto stále málo medializovaného štýlu. Každopádne sa aj tento rok podarilo agentúre Pragokoncert dotiahnuť na jedno miesto hviezdnu zostavu kapiel, ktorá ma predsa len presvedčila, že by bolo dobré sa znovu zúčastniť. A tak nastal deň D ako vždy a cestovanie na miesto určenia.
Ako tomu je skoro vždy, keď je nejaký koncert mimo Slovenska a ešte aj cez pracovné dni, aj teraz nebolo možné sa dostaviť na začiatok koncertu včas, tak sme nestihli prvé dve kapely Alamogordo a Six Degrees Of Separation, ale podľa pár prítomných sme ani o veľa neprišli, odhliadnuc od toho, že SDOS, vidím x-krát do roka na rôznych koncertoch.
Do haly sa mám podarilo prísť práve vo chvíli, keď začala zvučiť kapela Pandemia, ktorú som musel stihnúť, lebo sa mi celkom páčia už nejaké tie roky. A prečo si ich nevychutnať znovu, že. Začal koncert tejto kapely a hneď od začiatku mi bolo jasné, že na rozdiel od minulého ročníka, na ktorom bolo množstvo problémov zo zvukom, tento rok si technici dali záležať a zvuk bol ozaj skvelý. Tak bolo aj radosť počúvať aj túto bandu. Vystúpenie sa nieslo v typickom Death metalovom poňatí, kapela hrala naplno, ako tomu je u nich zvykom, zahrali pár mne známych skladieb a uviedli aj nejaké nové veci, ktoré zneli tiež dobre. Publikum bolo ešte málo početné, ale zdalo sa mi že ohlas na ich výkon tu bol. Teda povedal by som že si kapela urobila dobré meno a každopádne mňa nesklamali.
Nasledovala ďalšia česká kapela, na ktorú som sa dosť tešil, lebo som ich už roky nepočul a nebyť toho, že som náhodou zaregistroval posledné albumy tejto bandy, ani by som nevedel, že ešte existujú. Touto kapelou je Trash legenda Debustrol, ktorú som mal v ich začiatkoch veľmi rád a patrila vtedy k mojim najobľúbenejším bandám a dodnes mám niekde doma ich prvú LP platňu aj s podpisom členov. A tak som čakal čo si pripravili pre tento koncert a po prvých skladbách som len lapal po dychu, lebo zazneli moje najobľúbenejšie skladby z ich rannej tvorby, teda nechýbali "Antikrist", "Udolí Hádu", "Protest", či "Vyznání smrti", ktoré som si zahulákal spolu s kapelou. Samozrejme zazneli aj iné skladby, kedže kapela má priemerné dĺžky skladieb okolo troch minút, stihli toho za tu pol hodinku zahrať vážne dosť. Takže ich vystúpenie bolo ozaj bonbónikom pre nás skalných. Kolins a spol. znovu dokázali, že nepatria do starého železa a stále to vedia roztočiť na koncertoch. Super vystúpenie!
Druhou kapelou, na ktorú som sa nemenej tešil bola znovu domáca banda, a tiež legenda metalovej scény, ktorú som tiež v čase ich začiatkov nekonečné hodiny dokázal počúvať a všetky texty som vedel odrecitovať aj o pol noci. Dodnes ich považujem za základ môjho neskoršieho hudobného vývoja. Dnes sa veľa ľudí len zasmeje, že kapela Torr nieje Black metal, ale pre -násť ročné metal deti sú hviezdami C.O.F. a D.B. a tak si myslia že toto je ten pravý Black metal. Ja mám iný názor a kto pozná kapely Celtic Frost a Venom či Bathory, vie o čom píšem. Keďže som kapelu Torr nevidel dlhé roky a ich reunion s albumom "Made in Hell" je častým návštevníkom môjho prehrávača, chcel som vidieť, ako to po tých rokoch znie na koncerte. A dočkal som sa ozajstnej lahôdky pre moje oči a uši. Už len úvod koncertu napovedal, že sa budú hrať hlavne hity kapely, ktoré sú všeobecne známe. Úvodný "Armageddon" ma doslova vymrštil zo sedadla a už som stál v dave spievajúcich fans pod pódiom. Tak toto bol pre mňa ozajstný zážitok, combo Henych a Hereš sa predviedli v plnej kráse a podali nadľudský výkon, je len škoda, že miestny fans neocenili kvality tejto legendárnej zostavy, ale to mi nevadilo, ja som sa bavil skvele. Odspieval som skoro celý koncert spolu s kapelou a pri skladbách ako "Kult Ohne", "Inkvizitor", či "Valka s Nebem" som sa cítil ako v roku 1987, keď som tieto skladby počul prvý krát. Prišlo aj na skladbu "Made in Hell" a ešte pár iných peciek, medzi ne zaradili aj legendárny cover "Countess Bathory" v podaní Torr-u. Toto bol pre mňa asi najsilnejší zážitok večera. Ale rozhodne som bol v menšine, lebo dnešným metal fans tieto kapely nič nehovoria, ale som predsa len rád, že som si ich mohol pozrieť.
Nastal čas pre prvého zahraničného hosťa a zároveň jedinú kapelu, ktorú som z dnešnej zostavy nevidel naživo a tak som sa na ich vystúpenie celkom tešil. Švédsky Soilwork je kapela, ktorá si razí cestu svojou priamočiarou rytmikou a drsnými severskými melódiami kombinovanými s modernými zvukmi. Pravdu povediac, mám dosť dobre napočúvané ich dva albumy "Natural Born Chaos" a "Figure Number Five", ale to čo predviedli na koncerte ma celkom dostalo. Progresívny švédsky Death metal kombinovaný s modernými postupmi a elektronickými experimentmi. Vážme dosť dobré vystúpenie, skladby čo som poznal boli zahrané ozaj profesionálne, ale neodpustím si poznámku, za ktorú ma bude 99 % fanúšikov tejto kapely nenávidieť. Občas keď som sa dobre započúval do niektorých skladieb, počul som tam známe party z tvorby kapiel ako Linkin Park a Fear Factory a aj nejaké Hypocrisy by sa našlo, ale čo narobím, jednoducho asi počúvam veľa muziky a to spôsobuje u mňa určitú podozrievavosť. Ale každopádne sa kapela činila a frontman sa všemožne snažil vybudiť publikum k nejakej aktivite, čo sa aj podarilo, lebo konečne prvá kapela, ktorá mala dostatočný ohlas od fans. Najväčšie nasadenie a pódiové hippie kreácie predvádzal basák Ole Finke, úsmevná figúrka s image lúpežníka Rumcajza. Chválou na publikum nešetril ani samotný staroanselmovsky pôsobiaci krikľúň Bjorn, ktorý pred čistým, albumovým spevom uprednostnil agresívnejší prejav. V každom prípade to bolo skvelé vystúpenie a neľutujem že som sa na nich tešil. Dokonale splnili moje očakávania.
Keďže som vystúpenie svojráznych amíkov videl len pred niekoľkými mesiacmi, bola pre mňa zlínska repríza už len akýmsi potvrdením ich nesporných kvalít.
Po, s peštianskym koncertom totožnom, intre spustili NEVERMORE svoju deathú smršť korunovanú melodickým spevom démonického Warella Dana. Od počiatku bolo spev výborne počuť, čo sa žiaľ nedalo povedať o ostatných nástrojoch, ktoré sa so zväčšujúcou vzdialenosťou od pódia menili v riadnu tlakovo - hlukovú guľu.
Ak považujeme hudobný výkon SOILWORK za solídny, tak to čo predviedli NEVERMORE bola skutočná časovaná bomba! Warell sa zaskvel v perfektnej peveckej kondícii, a jeho výkon bol mnohonásobne presvedčivejší ako hustota jeho vlasového porastu. Dvojica gitarových mäsiarov Loomis/Smyth sa vzájomne našla a celý čas perfektne dopĺňala. Nejaký ten sólový zárez bol dopriaty aj druhému spomenutému. Okrem skvelej gitarovej práce prispel maestro Loomis aj občasným doprovodným vokálom. Pri výbere skladieb vsadili NEVERMORE viac na živé, úderné veci bez zbytočných samplov a halfplaybackov.
Ťažisko vystúpenia logicky tvoril materiál zo stále aktuálneho albumu This Godless Endeavor Jeden prihodili z albumu Politics Of Ecstasy, po dvoch songoch z Dead Heart In A Dead World a rovnako tak aj z fošne Enemies Of Reality. Pri titulnej skladbe z Enemies Of Reality struhla štvorica v popredí ukážkovú živelnú headbengovú show. Aj keď kvôli nie práve najoptimálnejšiemu zvuku, viac vyzneli tento večer pomalšie kúsky.
Na záver, do pomaly sa rozchádzajúceho davu prihodili ešte prídavok Beyond Within.

A je tu pre mňa vrchol večerného vystúpenia hlavných kapiel a mnou dlho očakávaný švédsky THERION. Snáď nemusím nikomu detailne predstavovať túto svetoznámu kapelu, ale pre tých, čo sú ozaj "čierne ovce" pripomeniem, že táto kapela je podľa mňa jednou z najlepších kapiel orchestrálneho metalu na svetovej scéne. Trochu dlhšie čakanie a zvučenie, ale podľa informácii ľudí ktorí boli deň predtým na Metalmanii v Maďarsku, patril THERION k tomu najlepšiemu, čo tam vystúpilo.
Napriek zlým jazykom, ktoré tvrdili že ich účasť vzhľadom na to, že si len tak odbehli zo štúdia nebude za veľa stáť, bol výsledok až na pár technických úrazov viac než znesiteľný.
THERION celkom slušne zaplnili pódium: tri valkýri (jedna z nich bola aj Sarah z CRADLE OF FILTH), dvaja strašne seriózne tváriaci sa funebráci (ten v ľavo je Mats Léven exMalmsteen) a štyria rockojúci muzikanti, ktorí si to patrične užívali. Aj keď v tomto prípade operná zložka slúžila viac ako vkusná kulisa, svojim spevom sotva z tretiny z toho čo liezlo z halfplaybeckov. Pri sólových výstupoch to bolo už slabšie, zazneli aj občasné falše. Zvuk oproti smrtiacim NEVERMORE, trochu klesol na intenzite, ale o to viac získal na čitateľnosti. Milým prekvapením bol spievajúci bubeník, ktorý by pokojne mohol zastávať funkciu ďalšieho samostatného vokalistu. Aj keď THERION v poslednej dobe neprezentujú naživo staršiu, deathovú tvorbu urobil Chris pre tento večer výnimku, a zaradil hneď dva chrochtavé songy. Rozžhavenému publiku sa na záver nemohli zavďačiť ničím iným ako maxi hitom To Mega Therion.

Nestor nemeckého metalu, nezničiteľný malý veľký muž, Udo Dirkschneider, dotiahol svoju eskadru na zlínsky festival vo veľkom štýle, ako za starých dobrých acccepťáckych čias.
Po ešte dlhšom čase čakania ako na THERION, sa za mrazivého intra zahalilo celé pódium do modravého oparu. Titulná vec z novinky Mission No.X otvoril prehliadku songov, v závere ktorých nesmeli chýbať ani tie povestné od ACCEPT. Nielen atmosférou, ale aj muzikou samotnou strhol sálu do víru osemdesiatych rokov, keď svetu diktoval ako sa má hrať metal. Bohatá svetelná rampa, a oproti THERION, o dva triedy hlasnejší zvuk sa zarezával hlboko pod kožu. Nasadenie a skvelé výkony dvoch hlavných protagonistov; Uda a jeho dlhoročného spolubojovníka Stefana Schwarzmana, by mohli závidieť aj mnohí mladší kolegovia.
Vystúpenie U.D.O. bolo tak zaslúženou bodkou za ináč skvelou akciou.

[ Jeremy (THERION 2.časť, NEVERMORE, U.D.O.), Darkoldus zvyšok ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits