[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Obscene Extreme 2006
Čtvrtek 13. Července 2006: NPLMD, HELL show
Pátek 14. Července 2006: Attack Of Rage, Eternal Bleeding, Wargore, Jig-Ai, Smashed Face, D.H.I.B.A.C., Lama Tematica, World Downfall, Nailed, N.C.C., Splitter, Wasteform, Internal Suffering, Sinister, Cripple Bastards, Dead Infection, Squash Bowels, Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay, Pretty Little Flower, Saywhy?, Disturbance Project
Sobota 15. Července 2006: Spasm, Bufo, Bolesno Grinje, Septycal Gorge, Sylvester Staline, Tears Of Decay, Acroholia, Putrefied, Sickback, Epitome, Toxic Bonkers, Mumakil, Alienation Mental, Fromtheashes, Pisschrist, F.U.B.A.R., Fleshless, Massgrav, Driller Killer, Skitsystem, Gut, Dismember, Blockheads, Bathtub Shitter, Nashgul, Defeated Sanity, Uprise
13.-15.7.2006, Na Bojišti - Trutnov (CZ), 3.deň

Rannej rozcvičky sa v tretí festivalový deň chytili kojetínski Spasm. Ale aké by to bolo rozohriatie organizmov bez správneho športového odevu. Z tohto dôvodu Mr. Kopretina vypochodoval na pódium v najoriginálnejšom odeve celého festivalu pozostávajúceho z jednodielnych ženských plaviek. Klasickým grindom s uletenými názvami skladieb a chorými komentármi výborne pobavili a splnili tak svoju úlohu rozbiehača dobrej nálady.

Bufo, čoby mladá a nádejná banda z Fínska, upiekla chrumkavú hc-crust-grindovú dobrôtku. Energické vystúpenie trošku zatienil fakt, že ako jediná kapela festivalu nedodržala časový rozpis a hrala aj po časovom limite. Rozčarovaná tvár Corňákova hovorila za všetko.

Chorvátsko je krajinou zasľúbenou folklóru a priblblým disco, preto sa človek potom nestačí čudovať, keď sa dostane do kontaktu s niečím iným z tejto zeme. Na Bolesno Grinje bolo z tohto dôvodu zvedavých asi viacero ľudí. Grindcore starej školy prevažne stredného tempa dokázal potešiť. Žeby svojská odpoveď na legendárnych Extreme Noise Terror?

Po old-schoolovej záležitosti prišla na rad novšia a temperamentnejšia krv z Talianska pod názvom Septycal Gorge. Hudobne sa ponevierali na hranici medzi brutálnym a klasickým death metalom.

Sylvester Staline? Čo je to za názov evokujúci akčného filmového hrdinu? Dostatočne hmlistá predstava sa však s rýchlosťou blesku vyjasnila po prvej skladbe a pesimistom svitlo na lepšie časy. Absolútne uletený, veselý a odľahčený grindcore nášup dal tušiť, že život je predovšetkým o zábave. Po úvodných skladbách zostal spevák v kotli a riadil hustú premávku tiel. V závere skončila v divákoch aj basgitara a lákavej ponuky nového basáka sa ujal dav, resp. štastný to jedinec s neveriacim a užasnutým pohľadom, v ktorom sa skrývala otázka: "A čo s tým?". Všetko sa nakoniec zdarne dotiahlo do konca a jeden z vrcholov sobotného dňa bol na svete.

Humor vystriedala nemecká technická precíznosť. Death metal v podaní Tears Of Decay odozvu v publiku taktiež našiel.

Okrem Internal Suffering potrebovala do ČR víza už len jedna kapela. Išlo o zoskupenie Acroholia prichádzajúce zo Srbska, hrajúce klasický grindcore v duchu povedzme starších Napalm Death.

Putrefied z Holandska si tí šťastnejší môžu pamätať napr. zo Slovak Death Festu. Kto nepamätal, dostal premiérovo naservírovanú ultra brutálnu death metalovú porciu v americkom šate.

O existencii Sickbag sa asi viacerí dozvedeli vďaka koncertnej aktivite Eternal Bleeding, ktorá s touto francúzskou partičkou (+Deformed) potiahla miniturné Poľsko - Slovensko - Maďarsko. Už avíza z koncertov dali tušiť, že o Sickbag nepočuť posledný krát, no to, čo predviedli na Obscíne sa dá ťažko popísať slovami. Absolútne vyvážený mix brutálneho (?) death metalu so silnými presahmi k hardcoru dokonale zdeformoval môj vlastný vnútorný svet. Technicky na úrovni, s komplikovanejšou rytmikou a zamotanými štruktúrami skladieb. Vystúpením sa Sickbag asi najviac priblížili ku kapelám ako The Dillinger Escape Plan či Cephalic Carnage. Premiérový album s názvom "Bushido Codex" (recenzia už čoskoro) sa zdá byť tiež veľmi podareným, takže môžem všetkým Sickbag len a len odporučiť!!! Jedno z najväčších prekvapení festivalu.

Trošku patologickej atmosféry vniesli do programu poľskí Epitome. Biele plášte a nekompromisný gore grindový závan pôsobili pomerne účelne a zanechali po sebe profesionálny dojem.

Toxic Bonkers až takí výrazní neboli, no napriek tomu sa grindcorová klasika odmietnuť nedala. Keď do toho udreli ešte fuckovačku s názvom "Nazi Fuckers" o spokojnosť nebola núdza.

Na grindcorovej vlne sa pokračovalo aj ďalej v spoločnosti švajčiarskeho telesa Mumakil. Tentoraz záležitosť uletená niekde ku klasikom Rotten Sound. Veľmi zaujímavá vecička s vynikajúcim vokalistom, ktorého oči odzrkadľovali príbehy z predošlého, možno i aktuálneho, dňa. Bubáky krvavočervené prezradia veľa ;).

Alienation Mental mi nikdy extra nesedeli a nič sa nezmenilo ani po tomto vystúpení. Zaujali jedine originálnym nápadom nasadiť si na tváre Čurbyho masky. Vcelku zábavné pozorovať štyri aktívne Čurbyho klony.

Prvým švédskym zástupcom v tento deň sa stali Fromtheashes. Úderná grindcorová zmes strihnutá s hc-čkom si vynútila divácku pozornosť. Napriek agresivite, rýchlosti, údernosti išlo o silne emocionálnu záležitosť. Album "Mind Vortex" je toho jasným dôkazom.

Hovorí sa, že dvakrát človek do rovnakej rieky nevstúpi, no v prípade Obscene Extreme Teamu je všetko inak. Minulý rok sa z Austrálie zadarili Blood Duster, toho roku Pisschrist. S cikaním ani s Kristom našťastie nemalo vystúpenie nič spoločné. Išlo o maximálne uvrieskaný a chaotický bordel na čele s typom ázijského pôvodu. Čosi na štýl hrubého crust/hc/punku. Ľudia si túto tanečnú a rýchlu jazdu do posledných chvíľ užívali.

F.U.B.A.R. prišli a zvestovali, že power violence stále žije a žiť aj naďalej bude. Precízne, ultra-rýchle komando z Holandska nakopalo s milimetrovou presnosťou naše ctené pozadia presne tam, kde to máme radi.

Necelá polhodinka určená pre Fleshless sa rozdelila medzi predchádzajúce kapely. Dôvodom absencie bolo údajné zranenie manželky gitaristu. Tak sa po F.U.B.A.R. okamžite zhostili pódia Švédi Massgrav. Ich trash/punk sa zdal byť z albumov pomerne horúcou záležitosťou, no nakoniec si kapela (presne podľa svojho názvu) vykopala vlastný masový hrob. Pomerne nezáživné vystúpenie sprevádzali nekonečné predslovy, a tak bol koniec setu potrebnou nutnosťou.

Radosť z konca vystúpenia Massgrav mi však na tvári dlho nevydržala. Na pódiu sa ukázala už štrnásťročná švédska záležitosť Driller Killer. Ich d-beat prechádzku som po 15 minútach radšej vzdal. Nevýrazné.

Navrátiť spokojnosť dokázali až krajania Skitsystem so skladbami z aktuálnej novinky "Stigmata". Jedna z najintenzívnejších crustových záležitostí nenechala nič na náhodu a šialená atmosféra bola na svete. Celá kapela pôsobila introvertným, až chladným dojmom, napriek tomu ničila. Možno tvrdiť, že až živé vystúpenie dokonale odhalilo tvár skrytej melanchólii a beznádeje ukrytých v hudobných stopách posledného materiálu.

Na "črevo" sa tešila asi väčšina prítomných, však pódiový návrat porno zvrhlíkov nebýva všednou záležitosťou. No Gut by spravili lepšie, keby návrat vynechali. Prekonať nekonečné nadávky označujúce ľudí za "motherfuckers" by ešte šlo, no prejavy rasizmu posielaním negra po pivo, či ponižovanie ženského pohlavia najrôznejším možným spôsobom už bolo prehnané. Navyše ich vystúpenie, okrem hudobnej mizérie, sprevádzali nekonečné pódiové bláboly až som dospel k pocitu, že gule aktérov pripomínajú vodné melóny v období dažďov a cteným pánom intenzívne zatlačilo semienko na mozog. Otras, ďakujem, Gut nikdy viac.

Zlé pocity z Gut nezachránili ani deathmetalové legendy Dismember. Musím sa priznať, že sa mi na festival typu Obscene Extreme Dismember vôbec nehodili. Ich klasický death metal sa podľa všetkého páčil veľkej mase zúčastnených, no počúvať skladby, ktoré majú zmysel predovšetkým z historického hľadiska, nepatrí medzi moje silné stránky. Asi vyjadrím ojedinelejší názor, ale od Dismember som sa po prvých skladbách odobral znudený preč.

Blockheads som sa nemohol dočkať a kapela sa náležite odmenila megaintenzívnym grindcorovým rýchlikom. Polnočný výprask mi vrátil život do tela.

Bathtub Shitter svojim predstavením odkryli na svetlo sveta zaujímavý experiment, kedy sa im do grindcoru podarilo vpratať zvláštnu, no o to viac zaujímavú, jačavú polohu vokálu. Išlo o predstavenie potrvdzujúce prudko vzrastajúcu úroveň japonskej extrémnej scény.

V prípade Nashgul zo Španielska prišiel návrat ku grindcorovej zbesilosti s corovým zafarbením. Veľmi zaujímavé a dynamické dielo, na ktoré sa dalo pozrieť.

Defeated Sanity predviedli kvalitný US techno-brutal death metal. Silne ovlyvnené kapelami ako Suffocation či Decrepit Birth.

Záverečnú bodku za celým programom festivalu dala horúca novinka českej scény Uprise. Z personálneho hľadiska síce až o takú novinku nešlo, vzhľadom nato, že korene kapely siahajú až do tábora rozpadlíkov Ahumado Granujo. Veľmi veľmi zaujímavý grindcore, na ktorý si z pódia zaskákali aj členovia Crew, že Vlakin? ;) A tak sa ukončil ôsmy ročník festivalu Obscene Extreme. Uvidíme sa za rok.

[ Tomáš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]